IMPETUOSO (Trilógia Súrodenci Sinistroví, časť. II.)

Úvod - „Ty privedieš mojich vnukov domov."

media: Rafael Neumann

„Ty privedieš mojich vnukov domov.“

„Na začiatku Aliancie bol rod Antoniovcov. Sídlili v tedajšej kolíske moderného sveta - v Grécku. Boli to vzdelaní a inteligentní ľudia, ktorí chápali, že pohania potrebujú ochranu. Nie len pred stále viac rozpínajúcim sa kresťanstvom, ale aj sami pred sebou. Preto vytvorili spolok, v ktorom boli zo začiatku iba Gréci a obyvatelia priľahlých ostrovov. Bolo to dobré spoločenstvo, také, ako všetky ostatné. Malo svoje problémy a trápenia, ale spĺňalo účel - chrániť každú rodinu, ktorá sa k nemu pridala."

Ľahké kroky prešli cez vysokú halu s gotickými oblúkmi a zastavili sa pri obrovských kovaných dverách. Nasledoval ho. Dvere zaškrípali, keď ich vráskavá ruka s ťažkosťami otvorila a vlasy im rozčesol čerstvý vzduch, ktorý vyletel spoza dverí. Muž s modrými očami mu pokynul a spoločne vošli dnu.

„Rod Antoniovcov mal generačný problém - už dlho sa tam rodili len omegy, neprispôsobené vládnuť. Navyše ekonomika, ktorú spracovávali, sa im pod náporom Rímskej ríše začínala boriť. Zasiahla ich kríza a mnohé pridružené klany ušli na sever, do Európy. Vtedy sa hlavní predstavitelia spolku rozhodli. To, čo urobili, sa doteraz sa to považuje za najvyspelejšie rozhodnutie v dejinách pohanov."

Mladý muž s kučeravými vlasmi sa užasnuto rozhliadol po obrovskej hale. Poznal len zatuchuté pohraničné budovy a veľké špinavé sklady, preto ho monumentálnosť sídla ohromila. Skrz vysoké vitrážne okná, pozdĺž ktorých viseli ťažké čierne závesy, prúdilo z vonku chladné škandinávske svetlo a osvetľovalo tmavú sieň, ozdobenú v gotickom štýle.

„Čo urobili?" opýtal sa, keď sa spamätal.

Jeho hostiteľ sa zastavil uprostred miestnosti a zodvihol hlavu hore. Rafael si až teraz uvedomil, že celý strop je posiaty žiarivými freskami, zobrazujúcimi výjavy z Vlčej mytológie. Ten najväčší v strede, zobrazoval stvorenie sveta. Vlčí Boh, jeho brat Zarkon a sestry Imana a Kasia, tvoriaci život uprostred ničoty. Poznal ten obraz len zo starých kníh, no bol mu čímsi nesmierne príťažlivý. Možno to bolo hlbokými očami vlka, z ktorého svet vytvorili. Krútil sa do klbka a z jeho tela sa pomaly tvorila zem.

„Ustúpili. Vzdialili sa. Predali vládu najschopnejšiemu z nich a vypravili ho na sever, aby tam opäť založil Alianciu a spojil sily proti kresťanom. Ten muž sa volal Elondaro Sinister.“

Rafael sa nikdy nezaujímal o Alianciu a starých zoschnutých starcov, ktorí jej vládli. Riešil vlastných ľudí a vlastné problémy, v tom bol dobrý. Potom si ho všimla hlava najmocnejšieho z rodov a odrazu sa ocitol v jeho sídle ako vítaný hosť. A netušil prečo. Netušil čo po ňom chce a nepáčilo sa mu to.

„Môj predok si zapisoval každý svoj krok a vďaka tomu máme presné svedectvo o tom, ako sa Aliancia na severe rozvíjala. Elondaro založil svoj vlastný rod a vybojoval si územie, ktoré rozširoval. Dostal sa do politiky, náboženstva a obchodu. Postupne sa k nemu pridávali všetky klany, ktoré ušli od slabnúceho vplyvu Antoniovcov do Európy. Onedlho vznikla nová Aliancia s novými pravidlami, ktorá spoľahlivo plnila svoju úlohu."

Jarnø Sinister bol robustný muž, vyžarujúci čosi silné a dominantné. Aj napriek pokročilému veku mu jeho široké plecia, svalnaté ruky, dlhé sivé vlasy a žiarivý modrý pohľad bez sebamenšej námahy uzrupovali najsilnejšie miesto v akejkoľvek skupine, v ktorej sa nachádzal. Bohužiaľ, ani jedno z jeho detí po ňom túto vlastnosť nezdedilo.

Rafael bol oproti nemu štíhly a vysoký chlapec - zelenáč, ktorý ešte neprekročil jedno štvrťstoročie pobytu na tejto zemi. Aj jeho oči boli modré, no bola to pokojná modrá, taká, akú majú čerstvo narodené deti alebo tajomné vysokohorské pleso. Boli chytré a vyžarovali tajomnú inteligenciu. Plavé kučery sa bezúspešne snažili vzdorovať pevnému laku, ktorý ich držal na strane. Čierna košeľa obopínala šľachovité telo. Nebol to veľmi pekný muž, pokožku mal mierne nažltlú od častých chorôb v detstve a ruky mal posiate jazvami, no celá jeho bytosť bola pretkaná čímsi nepochopiteľne nadpozemským. Keď ste sa na neho pozreli úplne prvýkrát, na stotinu sekundy sa vám zazdalo, že sa okolo neho krúti podivná belasá žiara, zrkadliaca sa mu v očiach. Ale potom to zmizlo a vy ste len zmätene zažmurkali a podivili sa, čo za klam svetla sa vám zdal. Možno mu tá podivná  nadpozemskosť umožnila tak rýchlo vydobiť si popredné miesto medzi hlavami gangu. Možno tá podivná nadpozemskosť zaujala najstaršieho Sinistra natoľko, aby ho pozval do vlastného domu.

„Prečo mi to hovoríte?" odvážil sa opýtať.

Muž na neho otočil hlavu a Rafaela až striaslo od toho prenikavého pohľadu. Podišiel k nemu a položil mu ruku na plece.

„Povedz mi, väktare*, vídavaš v snoch čosi podivné? Aj uprostred dňa - akési videnie, zahalené hmlou, nejaký tvar v striebornej farbe na vysokej hore? Taký strieborný...“

„...monolit, ktorý pláva vo vzduchu," vydýchol kučeravý Dán zmätene. „Odkiaľ..."

„To viem?" Jarnø sa pousmial a potľapkal Rafaela po pleci. Oči mu zažiarili zadosťučinením. „Lebo si to ty, môj drahý. Vedel som to vo chvíli, keď som ťa uvidel. Si predurčený. Ty privedieš mojich vnukov domov.“

A/P

A máme tu úvod. Nie je dlhý, pôjdeme na to zľahka, keďže takmer okamžite je tu množstvo otázok, na ktorých vysvetlenie si budete musieť počkať do konca knihy. Dúfam, že sa vám prológ zapáčil. Váš názor na Rafaela? Čo si myslíte, akú úlohu bude hrať v osude súrodencov Sinistrových?

vote&koment

publikované

-Alita-

* (švéd.) Ochranca, strážca