Vybojovali toľko bitiek, no každá bola zbytočná.
Štyria súrodenci sa po takmer troch rokoch opäť vracajú na miesto, ktoré im spôsobilo toľko múk, odhodlaní vyslobodiť najmladšieho člena rodiny.
Avšak na opačnej strane sveta sa odohráva...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
media: Rafael Mehony
„Príliš mnoho Sinistrov."
Modrý kabát mu trepotal okolo kolien, keď kráčal po nádvorí. V jednej ruke držal zbraň, ktorú dostal len pred pár minútami. Zaistil ju a opatrne zasunul do puzdra na opasku. Pohľad, ktorým ho Gregory Sinister počastoval, keď mu zbraň dal, mal hlboko vrytý v pamäti. Rafael vedel, že by mohol vo chvíli, keď sa jeho prsty dotkli chladnej paže zbraň otočiť a vpáliť mu guľku do hlavy. Ale čo by robil potom? Dostal by sa ku najbližším dverám. Každé strážili dvaja ozbrojení vojaci. Ak by aj zabil každého až ku hangáru, jediný spôsob, ako sa dostať z pevnosti bolo vrtuľníkom. A ten nevedel pilotovať.
Preto len poslušne vzal podávanú zbraň a dve zásobníky, bez slova či náznaku nespokojnosti. Vedel, že jeho čas príde a nedalo sa to urýchliť. Aspoň vypadne s tohto poondiatého studeného miesta.
Ako kráčal po nádvorí k vrtuľníku, pri ktorom stálo zhromaždených tridsať vojakov v dvojstupe, pozoroval ryšavú alfu, ktorá vždy kráčala krok za Gregorym ako jeho duch. Teraz niečo dôrazne prikazoval zoradeným alfám a betám, rozhadzujúc pri tom rukami. Tablet, ktorý vždy držal v rukách, teraz nemal. Keď zodvihol kučeravú hlavu a ich pohľady sa stretli, Rafaelom prebehol nepríjemný pocit. Okolo toho muža sa točilo čosi podivne nebezpečné, no bol to len jeho pocit. Nevedel, prečo sa tak cítil, ale vždy pri pohľade na toho muža jeho vnútorný vlk výstražne vrčal. Pristúpil k mužom, odetým v čierno-modrých uniformách a zastavil sa.
„Toto je Rafael," začal Andreass. „Je zástupcom pána Gregoryho pri vašej misii. Budete ho poslúchať bez zbytočných rečí."
Muži sa ani nepohli. Rafael čakal nejaké námietky alebo snáď výzvu na zmeranie síl, ako tomu bolo v Ulvklemme, ale vojaci prijali rozkaz úplne pokorne. To boli skutočne tak vymletí? Neurobil nič, čím by si zaslúžil ich poslušnosť. Muži aj ženy v jeho gangu mali vlastnú hlavu a kým niekoho začali uznávať, vyžadovali dôkaz, že je daná osoba dobrým vodcom. A tu len...len stačilo byť Gregoryho zástupcom.
Zavelil k nástupu. Vojaci sa otočili a vošli do veľkého vojenského vrtuľníka. Letmým pohľadom dnu skontroloval veľké čierne boxy, pripevnené lanami do stredu nákladového priestoru. Vojaci sa usádzali po stranách a zapínali si pásy. Prehodil pár slov s dvoma pilotmi a pred vstupom sa otočil.
Gregory sa neho hľadel z veže.
Modrá belasá a modrá žiarivá sa stretli a Rafael uhol pohľadom. Vedel, že je načase odísť. Otočil sa a vošiel do vrtuľníka. Dvere za ním sa z dunením zatriasli a on sa chytil stropu, keď začali stúpať.
„Budeme prelietavať nepriateľskou oblasťou," začal hlasno, aby prekričal zvuk moto. „Buďte pripravení na núdzové pristátie. Hlavná úloha je dopraviť zásoby do pevnosti neporušené. Rozumeli ste?"
