Vybojovali toľko bitiek, no každá bola zbytočná.
Štyria súrodenci sa po takmer troch rokoch opäť vracajú na miesto, ktoré im spôsobilo toľko múk, odhodlaní vyslobodiť najmladšieho člena rodiny.
Avšak na opačnej strane sveta sa odohráva...
Hoppla! Dieses Bild entspricht nicht unseren inhaltlichen Richtlinien. Um mit dem Veröffentlichen fortfahren zu können, entferne es bitte oder lade ein anderes Bild hoch.
media: Gregory Sinister
„Sklamal si ma, verný neverný.“
PRED DVADSIATIMI PIATIMI ROKMI
V sivej vypočúvacej miestnosti za železným stolom sedel mladý muž s kučeravou hrivou a neprirodzene modrými očami. Hľadel priamo pred seba, ruky položené na kolenách. Dlhý čierny kabát sa krútil okolo nôh stoličky a modrý šál farby podobnej, ako jeho divoké oči mal obtočený okolo krku. Bol tam sám. Vypočúvatelia sa pri ňom striedali, no nikto nevydržal viac, než pár desiatok minút. Jeho prítomnosť v nich vyvolávala nepríjemný pocit strachu, podivné, nepríjemné mravenčenie kdesi v povedomí. Nemohli si pomôcť. Strach, ktorý cítili pri pohľade na jeho oči, mali po generácie zakódovaný v krvi. Generácie, kedy si jeho rodina podmaňovala a brala všetko, čo chcela.
Ale už nie.
Dvere sa otvorili a dnu vošiel muž, alfa, v strednom veku. Bol oblečený v policajnej uniforme, prešedivené vlasy mal starostlivo uhladené dozadu. Odtiahol stoličku, zložku s papiermi, ktorú držal položil na stôl a posadil sa.
Modrooký muž zodvihol zrak a pozrel už na štvrtého muža, ktorý ho mal vypočúvať. Jedným nádychol si zapamätal jeho vôňu a vycítil z nej veci, ktoré bežný človek nemal šancu poznať. Jeho vek, postavenie, čo mal na obed, kde sa pohybuje... Vyšetrovateľ si odkašľal a otvoril zložku, ingnorujúc mužov prenikavý pohľad.
„Špeciálny agent Repin. Povediem váš výsluch."
Tmavovlasý muž neodpovedal, tak Repin pokračoval, čítajúc zo zložky.
„Začneme od začiatku. Voláte sa Gregory Sinister, máte dvadsaťšesť rokov. Pri povolaní ste uviedol že pracujete ako...profesionálny vodca. Viete mi o objasniť, čo to znamená?"
Agent zodvihol zrak, aby zistil, že ho mladík pozorne sleduje. Ani nežmurkol, keď prehovoril. Hlas mal jemný ako hodváb, no jeho podtón spôsoboval Repinovi zimomriavky na krku.
„Presne to, čo to znamená a čo som povedal už vašim trom kolegom, pán Repin. Moja rodina sa venuje vládnutiu už tisíc rokov. Povedzme že sme v tom už... profesionáli."
Na Repinovej tvári bolo badateľné, čo si o tomto prehlásení myslí. Znova pozrel do zložky, tentoraz z nej však vybral niekoľko fotografií a rozložil ich na stôl.
„Tieto zábery boli urobené pred dvoma dňami v lesoch, juhovýchode od mesta. Spoznávate predmety na nich?"
Modré oči sa sklonili k stolu.
„Áno," odpovedal. „Toto je pohanský oltár pre polročné obete. Tieto symboly, vypálené v zemi, sú keltské runy života a zdravia.“
Agent nehol ani brvou, no Gregory cítil, že jeho sebavedomie zakolísalo. V duchu sa pousmial. Tak priehľadní. Tak slabí.
„Vravíte, že symboly poznáte," pokračoval muž v uniforme. „Odkiaľ?"
