Professor Malfoy

4.KAPITOLA - Elixír pravdy

Ráno som sa zobudila so stiahnutým žalúdkom. Veľmi som sa bála dnešného dňa. Všetko kvôli jednému hlúpemu predmetu. Nadávala som si v hlave. Bola som skorej hore ako Lucy a jediný kto už sa chystal bola Jade. Jade Longbottom, Nevillova mladšia sestra s ktorým mala spoločné jedine tak priezvisko. Jade je síce ten najzodpovednejší ale najprotivnejší človek akého poznám. Počkala som chvíľu kým vyjde z kúpeľne s dokonale upravenými svetlohnedými vlasmi a dokonale vyžehlenou uniformou. Trochu sa na mňa usmiala a tichým hlasom, aby nezobudila Lucy mi povedala:

„Tak čo pripravená na dnešnú hodinu?"

„Neprovokuj Jade. Po dnešku budem potrebovať psychoterapiu." Odvrkla som jej s nechuťou.

Ona sa iba usmiala a odišla z izby. Išla som sa aj ja vychystať, dala som si sprchu, obliekla si uniformu a natočila vlasy. Keď už mám ísť za blbca nech aspoň dobre vyzerám, pomyslela som si.

Vyšla som z kúpele, keď už na mňa z postele upierala oči rozospatá Lucy.

„Kde si bola včera večer? Nikde som Ťa nevedela nájsť." načala zhurta konverzáciu pričom si naprávala perinu.

„Ja.." vzdychla som si, „boli sme sa Adriánom prejsť." Priznala som sa jej.

„Tak to si robíš srandu." Zvreskla od nadšenia. „To teraz chodíš s profákom?"

„Nie, čo si sa zbláznila. Len sme... sa rozprávali." Dodala som a nedokázala som sa jej pozrieť do očí. Chcela som nech o tom vie čo najmenej ľudí, predsa len aj kvôli Adriánovi.

Lucy na mňa len neveriacky pozrela a videla som, že mi to neuverila. Zdvihla sa s postele a namierila si to do kúpeľní.

„Vidíme sa na elixíroch, musím si ešte niečo vybaviť." Zahlásila som jej.

Chcela som sa ešte zastaviť za Adriánom, aby som sa uistila čo ten včerajšok znamenal. Len ako som prišla k metlobalovým cvičiskám tak som nikoho nikde nevidela.

„Murtonová prišla na súkromnú lekciu metlobalu? Ozval sa hlas za mnou. Otočila som sa a na moje prekvapenie Marcus Flint.

„Nie to nie" zasmiala som sa „nevieš kde by mohol byť Adrián?"

„Snáď si chcela povedať pán profesor Pucey." Dodal a uškrnul sa. „musel dnes doobeda súrne odísť do Londýna. Ja ako jeho asistent ho zastupujem."

„Ja tomu nerozumiem ako by tu prijali za profesorov len bývalých slizolinčanov."

„Výber z najlepších. A čo si to chcela?" prekrížil si ruky na hrudi.

„Jaj, ja nič nič. Keď príde Adrián sa zastavím." Dodala som.

„Dám mu vedieť, že si tu bola." Dodal a išiel sa venovať natešeným prvákom nastúpených pri svojich metlách.

Keď som odchádzala z metlobalových cvičísk, trochu som sa poprechádzala. Milovala som tu rannú atmosféru. Keď som ale započula zvony hodín na hrade, uvedomila som si , že meškám. Na prvú hodinu elixírov. To sa môže stať len mne. Utekala som čo mi nohy stačili, len aby som to stihla.

Nervózna som schádzala schody do učebne, keď som v rýchlosti zahliadla v lavici Lucy a prisadla si k nej. Hneď sa ku mne prisunula. ,,Viem kto je náš nový profesor na elixíry." potichu mi šepla a hanblivo sa pozrela pod seba. Nechápavo som na ňu pozrela. Až keď sa v tom momente rozleteli dvere a uvidela som ho, celú ma zaliala horúčava.

Vysoký, dlhý čierny oblek, a do sivých očí mu padali pramienky svetlých vlasov. Ako to, že mi to nedošlo skôr.

Napísal svoje meno na tabuľu, aj keď sme ho väčšina poznali a popritom začal: „Už dávno nie ste prváci, aby som Vám vysvetľoval základy, ale rád by som pripomenul, že na našich hodinách nebudeme mávať prútikmi ani zbytočne používať hlúpe zaklínadlá. Prísne začal a vynorila sa mi hneď spomienka na moju prvú hodinu, keď nás ešte učil Snape.

Draco sa pri svojom stole otočil a zrak mu padol na mňa. „Neočakávam, že všetci z vás môžu pochopiť jemné a súčasne exaktné umenie výroby elixírov v tomto predposlednom ročníku. Avšak tú hŕstku vyvolených ešte môžem naučiť ako ochromiť myseľ a opantať zmysly. Pozeral mi priamo do očí, a vedela som, presne na čo naráža. Bol tak veľmi iný ako pred rokmi, z chlapca, ktorý všetko zľahčoval bol zrazu profesor. Neverila som tomu čo vidím. Nedokázala som sa vôbec sústrediť na to čo hovoril.

„Chcel by som vedieť ako na tom ste a kam ste až s profesorom Snapeom došli pred pár rokmi. Vyplňte tento test a podľa toho budeme pokračovať." Touto vetou ma vytrhol z rozmýšľania a ako nám naraz rozdal testy, bolo mi akurát na odpadnutie. Prvá otázka: Ako by ste pripravili čistiaci elixír. Výborne, aspoň ho pobavím.  Po pár minútach testy zozbieral.

Po hodine sme sa s Lucy začali baliť, keď Draco zastal pred našou lavicou. „Slečna Murtonová, môžete na chvíľku?"

Lucy sa z jeho formality len pousmiala, keďže na to nebola zvyknutá. „Vidíme sa neskôr." Žmurkla na mňa a už ju aj s ostatnými spolužiakmi nebolo.

Draco za nimi zavrel dvere a posadil sa na okraj lavice, kde som sedela.

„Tak toto si mi nemohol povedať?" spýtala som sa ho a utrápene na mňa pozrel. Nepoznala som ho takéhoto.

„Chcel som, naozaj, len nebola ešte príležitosť, aby som to vysvetlil celé.  Keď sa skončila vojna celá situácia sa pre nás zhoršila, teda aj moju rodinu. Neustále nás prenasledovali a jedinú možnosť  kompenzácie mi ponúkol Rokfort si službu u Voldemorta odučiť. Až vtedy nám sľúbili kľud. Nemal som inú možnosť." V jeho očiach som videla trápenie, ale stále som tomu nerozumela.

„A prečo mi to vlastne hovoríš?" spýtavo som naňho pozrela.

„ Rebeka, chcem Ti pomôcť." Posadil sa vedľa mňa. „ Stále sme kamaráti a ten test, musíme s tým niečo robiť."

"Ty a pomáhať? Ľudia sa veru veľmi menia." neverila som tomu čo vidím.

"Teraz je to inak Rebeka. Ide predsa len o tie elixíry. Je zbytočné to opakovať na rok."

„Draco. Ja neviem, nechcem Ti pridávať staros-" nestihla som dopovedať do učebne niekto vtrhol.

Vo dverách som videla Adriána. Draco sa odo mňa vzdialil a začal si baliť svoje veci. Všimla som si medzi ním a Adriánom akési napätie.

„Flint mi spomínal, že si ma zháňala." povedal so zvýšeným hlasom cez celú učebňu a hlavou mi naznačil či nejdem na chodbu. Všimla som si, že sa s Dracom ani len nepozdravili. Vyšli sme na chodbu kúsok obďaleč učebne.

„Neviem či je múdre riešiť to tu." poznamenala som.

„Ten včerajšok bola chyba. Mal som sa ovládať. Bude lepšie ak sa jeden druhému budeme vyhýbať." vyhŕkol nečakane na mňa a ostala som ako zamrznutá, čakala som všetko, len nie toto. Ostala som tam sama stáť, opäť ten istý pocit ako pred rokmi. Celé to mal pripravené. Išlo mu len o to jediné. Pár sĺz sa mi nahrnulo do očí pri všetkých spomienkach,ktoré sa mi vynorili. Po chvíli som sa vrátila do učebne, kde si Draco ešte balil posledné knihy.

„Súhlasím s tvojim návrhom." Povedala som mu a on na mňa len s úsmevom pozrel.
**....................................................**
Ahojte, verím, že ste zdraví a že sa vám zatiaľ príbeh páči, nebojte sa, ešte sa to rozbehne. Ďalšia časť bude v utorok 16.03.2021. Za každý komentár/vote/názor budem veľmi vďačná.
D.P.