Professor Malfoy

17.KAPITOLA - Smrteľná kliatba

Rebeka:
Ako som sa vrátila do siene, v lavici kde som sedela ma čakala Hermiona. Nadšenie vystriedala nervozita, nakoľko sa tvárila dosť vážne.

Prisadla som si k nej, ale ako mi išla niečo hovoriť sa zarazila.  Nenápadne sa ku mne naklonila a potichu mi šepla
,,Zips Rebeka."
,,Prosím?" Začudovala som , keď mi naznačila zips na sukni. Sklonila som sa a naozaj. Zips na sukni som si v tej rýchlosti zapla len do polovice. Bože ten trapas.
Dozapla som si ho, celá som sčervenela, ale napokon sme sa na tom spoločne s Hermionou pousmiali.
,,Vieš on sa zvykne zasekávať a už som si to párkrát dávala opraviť a-" snažila som sa jej vysvetliť
,,Nemusíš mi to vysvetľovať Rebeka." pousmiala sa a videla som na nej, že mi to tak či tak neuverila.

,,Aj tak s Tebou chcem riešiť niečo celkom iné."
,,Áno?"
,,Viem, že chceš Dracovi pomôcť. Skúsila som ministrovi navrhnúť jeden nápad napriek tomu, že smrťožrútom tu naklonených príliš veľa obecenstva nie je."
,,Ani nevieš aká som Ti vďačná." odvetila som jej, na čo mi vysvetlila jej návrh so supervíziou. Nie, že by to bolo niečo čo by ma potešilo, ale ak sa rozhodujeme medzi tým a Azkabanom tak jednoznačne nebolo o čom.

Vtedy som zahliadla, že do siene prišiel aj Draco. Uhla som mu pohľadom, aby som nemyslela na to čo sa stalo pred pár minútami. Ako ho zbadala aj Hermiona naklonila sa ku mne.
,,Myslíš že s tým bude súhlasiť?" opýtala sa ma.
,,Neviem Hermiona, ale nie je iná možnosť." odvetila som jej.
,,Zistím to." šepla mi a napokon sa vrátila opäť k ministrovi.

Pokračovalo sa ďalej vo vypočúvaní. Vypočuli posledných ľudí a po hodnej chvíľke sa minister postavil do stredu siene.
,,Ďakujem všetkým, že ste dnes prišli vypovedať, na základe vypočutého sme zvážili rozhodnutie, že pán Malfoy môže pokračovať na Rokforte pod dohľadom supervízora, čo platí, ale aj pre ostatných normálne zamestnaných profesorov, ktorí na Rokforte učia prvýkrát. Celé rozhodnutie zašlem do Rokfortu v priebehu týždňa." ako to dopovedal odišiel aj s ostatnými porotcami zo siene. Draco sa na mňa len jemne pousmial a vyšiel zo siene za svojou rodinou.

Hermiona po ceste zo siene na mňa žmurkla, ale na druhú stranu mamin pohľad bol odmeraný a chladný, zrejme ju toto rozhodnutie veľmi nepotešilo. Bola presvedčená, že minister takú možnosť ani nezváži.

Vzala ma za ruku a ešte predtým ako sme vyšli si ku mne prisadla. Zhlboka sa nadýchla a položila mi ruku na tú moju.
,,Rebeka.. rešpektujem rozhodnutie ministra a verím Ti. Ale uvedom si, niesom slepá. V niečom si sa zmenila. Si úplne iná ako predtým. A ten spôsob akým sa naňho pozeráš... Bola by som najradšej nech si už z tej školy preč."
odvrátila sa a bez slova sme vyšli spoločne von zo siene. Ach mami, keby len som Ti mohla povedať čo naozaj k nemu cítim.

Ako sme vyšli nasledoval ďalší šok. Otec bol preč. Draco stál obďaleč s Narcissou a prekvapivo, taktiež bez Luciusa. Celé to bolo zvláštne a prinajmenšom podozrivé.

,,Vidíš niekde otca?" spýtala sa ma mama ako si prezerala átrium.
,,Nie, netuším kde je." Nesúhlasne som pokrútila hlavou, keď mama zrýchlila krok a vydala sa smerom k Narcisse.

,,Ja myslím, že pani Malfoyová by to mohla vedieť, taktiež nikde nevidím Vášho drahého manžela." nepríjemne zahlásila mama na Narcissu.
,,Pozrite sa, neviem čo konkrétne Vám naša rodina urobila, že nás to doviedlo až sem, ale v poriadku. Ani som nečakala žiadne vrelé uvítanie. Pred chvíľou odišli to záhrad tu vedľa átria. O niečom sa dohadovali." s kľudom odvetila Narcissa. Jej pokoj ešte viac mamu rozčúlil a naštvane pokračovala smerom k záhradám.

Ako mama rýchlym krokom odišla, Narcissa obrátila svoju pozornosť ku mne.
,,Takže ty si Tá slávna Rebeka, ktorá pobláznila môjmu synovi hlavu." hovorila počas toho ako si ma do detailu premeriavala.
,,Mami prestaň." ohriakol ju Draco.
,,Ale čo je Draco? Boli by ste krásny pár, nebyť toho cirkusu čo sa okolo vás dvoch deje. Aby bolo jasno Rebeka, ja k tvojej rodine nepociťujem žiadnu nenávisť, robia si svoju prácu, tak isto ako sme si robili my, ale s tým už je dávno koniec. Len môj manžel ešte stále nepochopil, že s ministerstvom sa nedá bojovať. Za mňa jediné čo chcem, je mať kľud pre svoju rodinu. Inak by som nikdy Draca neprinútila zobrať tú ponuku z Rokfortu."

,,Viete, ja Vás chápem a nemyslím si, že ste zlý človek, babička o Vás vždy pekne hovorila. Vraj ste boli priateľky." odvetila som jej a Narcisse sa v oku zaleskla slza.
,,Ach Adelaide.. áno, bola to skvelá žena a čarodejnica...Si jej veľmi podobná."
Pohladila ma po ramene, keď spoza átria sme započuli hlasný výkrik.
,,To ide zo záhrad." Poznamenal Draco, keď sme sa tam všetci traja rozbehli.

Lucius s mojím otcom na seba mierili prútikmi a vyzeralo to, že sa schyľuje k najhoršiemu. Nechápala som to, otca málokedy niečo dokázalo tak vyviesť z miery, aby vytiahol prútik.
,,Lucius čo to robíš? Odchádzame! Hneď!" zvolala Narcissa ako si všimla čo sa deje, no Lucius ju vôbec nepočúval.
,,Toto im neprejde! Na našu rodinu už nikto nebude hádzať špinu Narcissa. A je mi jedno kto to je!" zvreskol Lucius a poslal na otca zaklínadlo, ktoré ale otec ľahko odrazil.
,,Útok na pracovníka ministerstva, teda to si trúfate, Lucius." odvetil mu otec.
,,Za toto Vás už Azkaban neminie!" zakričala po ňom mama.
,,Už toho mám akurát dosť! Celej Vašej stupídnej rodiny, stále sa len vyhrážate postavením, ku ktorým ste sa dostali len tým, že ste využili situáciu. A tak isto vychovávate aj tú Vašu pobehlicu, ale sklamem Vás pri mojom synovi sa prerátala."
,,To nie je pravda! Nikdy som Vášho syna nijak nevyužila. Práveže som mu chcela pomôcť." zvýšila som hlas.
,,Pomôcť? Akurát s tým dostať ho do Azkabanu!" odvetil mi.
,,Lucius to stačí. To dievča si to naozaj nezaslúži. Ideme." dohovárala mu Narcissa, ale nevnímal ju.

Otcovi to stačilo na to, aby začal súboj. Narcissa sa v tom momente otočila ku mne s Dracom naznačila, aby sme odišli. Draco ma v zapätí vzal za ruku, no ani som sa nepohla. Neopustila by som svoju rodinu v takejto situácií no čo sa stalo o pár minút bolo ako z najhoršieho sna.

Lucius použil kliatbu, ktorú po 3 roky od pádu Voldemorta nepoužil nikto...
Poslal smrteľnú kliatbu na môjho otca. Ako som to videla od veľkých sklenených dverí som vybehla a otca som odstrčila na bok.
Nakoľko to vôbec nečakal, spadol na zem a v okamihu ma zasiahla žiara zeleného svetla. Ucítila som na pár chvíľ ochromujúcu bolesť a stratila kontrolu nad svojím telom, ktoré nekontrolovateľne padalo k zemi, keď ma niečie ruky brali do náručia.

Zvláštne. Učili nás, že smrť pri tejto kliatbe nastane ihneď. Ako to, že stále cítim tie dotyky a počujem kričať hlasy okolo mňa. Pomaly som strácala vedomie, keď na pár chvíľ sa predo mnou zjavila postava malého chlapca so sivými očami. Rovnakými ako má Draco. Vrúcne ma objímal.