Professor Malfoy

5.KAPITOLA - Doučovanie?

„Tak zajtra po večeri v astronomickej veži?"  pýtal sa.

„Budem tam." Dopovedala som, keď už som sa otočila na odchod ma zastavil otázkou.

„Ako to dopadlo medzi Tebou a Adriánom? Viem že je to už dlhá doba ale teraz, keď vieš. Nie že by som chcel počúvať, ale nedalo sa nepoču-" v tom som ho prerušila.

„Nijak. Ako sme nemohli byť spolu potom čo skončila vojna, ma už ani nekontaktoval."

„To mi je ľúto." Podotkol a všimla som si, že ostal akýsi neistý.

„Ty si s Adriánom v pohode?" spýtala som sa ho.

„Nie. Veľmi sa dral na miesto profesora, jediné čo mu ostalo bol učiteľ metlobalu, sám bol z toho sklamaný a nevie sa preniesť cez to, že elixíry dali mne namiesto jemu." Priznal a už som tomu začínala viac chápať.
Rozlúčili sme sa a išla som si konečne odniesť veci na izbu.

Asi by som mala byť rada, že práve Draco učí elixíry, keď ešte študoval, bol rok čo rok medzi najlepšími . Neviem si predstaviť, že by som teraz na jeho mieste mala neustále vídavať Adriána. Hádam ho budem stretávať čo najmenej. Musím sa viac zamerať práve na školu a knihy z elixírov.

-

Pri večeri sme s Lucy a Jade rozoberali dnešný test.

„Ľahší test ani dať nemohol, Draco už asi zabudol akým spôsobom nás učil Snape." Zahlásila víťazoslávne Jade, a ja som iba prekrútila oči a všimla si, že dnes pri večeri neboli ani Adrián ani Draco.

„Len tuto Beka zabudla aj meno napísať do testu." Uťahovala si zo mňa Lucy.

„No veľmi vtipné ako keby si ty tam toho mala o niečo viac" zasmiali sme sa spoločne.
,,Beka neboj ja to s Tebou potiahnem aj budúci rok." uistil ma "láskavo" Blaise. Ironicky som mu poďakovala a venovala sa večeri.
Po večeri sa už väčšina pobrala do izieb. Ja som ostala vo veľkej sieni a vybrala knihu z elixírov. Neprítomne som si ju listovala až som nad ňou podvedomky zaspala. Zobudil ma až dotyk cudzej osoby.

„Až tak horlivo študuješ?" zdvihla som hlavu a Draco nado mnou stál s jeho povestným úškrnom. Keď som sa obhliadla vo veľkej sieni, zistila som, že už som tam ostala sama, ani neviem koľko mohlo byť hodín.

„Ja.., nie, len som si chcela niečo pozrieť." zahovorila som moju nezaujatosť voči tomuto predmetu. Draco sa len počudovane zatváril a prisadol si ku mne.

„Ešte že som Ťa dnes neuspal na hodine." Zasmial sa a podal mi zväzok papierov.

„To je čo?" počudovala som sa.

„Celý zoznam elixírov, čo bude na záverečnej skúške. Budem rád ak si to necháš pre seba. Bude šťastie ak Ťa stihnem doučiť aspoň toto." Ostala som úplne v šoku, vôbec som to od neho nečakala.

„Ja...neviem čo mám povedať, ďakujem Ti veľmi." Od radosti som ho objala okolo krku z čoho ostal v šoku on. Celý stuhol a nevedela som teraz či som niečo nepokazila. Cítila som ako sa mu zrýchlil dych a rýchlo sa odo mňa odtiahol.

„Nemáš začo tak, ehm-ehm,  vidíme sa zajtra, teda." Povedal a už ho aj nebolo. Po chvíli som vstala aj ja a konečne si išla ľahnúť.

-

Ďalší deň mi zbehol akosi rýchlo, na prednáške obrany proti čiernej mágii nám ministerstvo poslalo na hosťovačku Pottera. Nie že by ma jeho hodina nezaujala, ale hlavu som mala inde. Nevedela som čo čakať od večerného doučovania s Dracom.
-
Neustále som si opakovala prísady elixírov, keď som pomaly vychádzala schodami do astronomickej veže. V noci bola nádherná, otvorený strop s miliónmi hviezd pôsobil veľmi ukľudnujúco.

Vyšla som schodami úplne hore, keď som zbadala Draca v jeho nezvyčajnej bielej košeli s pripravenou knihou v ruke a kotlíkom na stole.
Prepadol ma malý stres nakoľko mi v tom momente vypadlo všetko, čo som si cestou opakovala.

,,Tak čo máme ako prvé na zozname?" Opýtal sa ma bez čakania a podala som mu papier so zoznamom elixírov.

,,Amortencia."poznamenala som a pozrela mu do očí.
,,Tak sa do toho pustíme nie? Vieš čo je amortencia?" Pýtal sa ma popritom ako chystal suroviny na stolík.

,,Čítala som o tom. Hovorí sa jej aj elixír lásky, vonia dotyčnému podľa toho, koho...miluje." odvetila som.

,,Veľmi správne a nežiadúce účinky?" nezaujato sa ma spýtal zatiaľ čo sa načiahol ponad moju ruku po pohár perlového prášku.

Akurát som mu ho išla podať keď sa nám na pár sekúnd dotkli ruky. Bolo to niečo čo som ešte nezažila. Jeho ľadový dotyk bol ako by mnou prešla elektrina. Pozrel sa na mňa tým jeho pohľadom a ja som na pár sekúnd zabudla kvôli čomu som prišla.

,,Rebeka?" spýtavo sa na mňa pozrel.
,,Áno?" snažila som sa zakryť fakt, že ma jeho prítomnosť dosť rozrušovala, ale zrejme to nešlo.
,,Nežiadúce účinky." zopakoval.
,,Aha, samozrejme. Uhm.. pri vypití môže vzniknúť buď posadnutosť človekom, ktorý mu ten elixír dal alebo pri zvýšenej dávke aj otrávenie."

,,Teória by bola, čo teda prax?"
Prešla som ku kotlíku a začala som pridávať suroviny. Pár listov ruže, pár zlatoočiek a moloazár, (pozn.kameň zo žalúdka koňa - jedna z hlavných prísad amortencie),ktorý sa mal rozštvrtiť. Ako som sa veľmi snažila, tak to nešlo rozkrojiť.

,,Nekrájaj ho, ale rozpuč čepeľou, v tom to je." ako to dopovedal, podišiel ku mne, chytil mi ruku a a vzal moloazár. Boli sme pri sebe na centimetre blízko, a vtedy som zacítila jeho omamnú vôňu pepermintu ktorá sa striedala s vôňou zeleného jablka.

,,Teraz by tam už malo byť všetko." dopovedal a odstavil kotlík z ohňa. ,,Tak ho vyskúšaj." usmial sa na mňa.
,,Ako to myslíš?" nechápajúc som sa naňho tiež usmiala.
,,Privoňaj k nemu." odpovedal a pomaly  som sa zohla ku kotlíku. Neverila som svojim zmyslom. Opäť navlas tá istá vôňa čerstvého pepermintu, jabĺk a jemnej vanilky. To nemôže byť pravda.. ostala som na pár sekúnd v úplnom šoku a po chvíľke som povedala.

,,Myslím...že sa nám podarila." Podotkla som tajomne, keď som na jeho očiach videla otázku čo som cítila.

,,A ty nevyskúšaš?" podpichla som ho.
Ustúpila som a akonáhle si privoňal, jeho tvár zbledla ešte viac ako obyčajne.

,,Niečo sa stalo?" opýtala som sa. Pozrel sa mi do očí a na kratšiu chvíľu nastalo hrobové ticho.
,,Na dnes je to všetko.. Zajtra budeme pokračovať." povedal po chvíli a uhol pohľadom. Nechápala som čo som urobila.

Vzala som si teda svoje zvyšné veci a zamierila ku schodom. Na schodisku dolu z Astronomickej veže ma odrazu niekto silno schytil za ruku a oprel o kamennú stenu.
,,Čo to dopekla robíš Adrián?!"zvreskla som.
———————————————————————-
Ďalšia trošku už akčnejšia časť 😄 do piatku plánujem ešte aspoň jednu. Ako stále ďakujem za každý komentár/vote/názor. ❤️