Professor Malfoy

14.KAPITOLA - List na ministerstvo

Prechádzala som prázdnymi chodbami rokfortského expresu a po pár minutách konečne našla kupé, kde obykle zvyknem sedávať. Naposledy som sa pozrela z okna na nástupište v Rokforte a pohľad na Draca ma dostal.
Snažila som sa potlačiť všetky tie emócie čo sa vo mne hromadili, ale veľmi to nešlo. Vedela som, že keď sa sem po prázdninách vrátim všetko bude inak. Po líci sa mi skotúľala slza, ktorú som rýchlo utrela, akoby som si nepripúšťala, že od neho odchádzam.

Cesta mi ubiehala pomalšie ako kedykoľvek predtým. Prázdny vlak však tomu absolútne nepridával. Všetci už boli so svojimi rodinami pri stromčekoch. A moje Vianoce? Tie ostali v Rokforte.

Čím som bola od neho ďalej,tým mi bolo horšie. Netešila som sa domov, vedieť, že ma čakajú rodičia s nudnými historkami z ministerstva a pretvárka na dokonalú rodinku. Ani nechcem vedieť, čo by robili keby sa dozvedeli o všetkom čo sa tento semester stalo. Chcela som to mať už za sebou.

Ako sme konečne prišli na nástupište 9 a 3/4 vzala som si kufre a pomaly prechádzala ku dverám z vlaku. Od dverí som zahliadla otca. Zamysleného opierajúc sa o stenu. Na tvári mal zvláštny výraz akoby ho niečo vnútorne zožieralo. Po chvíľke zahliadol aj on mňa a hneď mi šiel naproti.

,,Rebeka. Tak Ťa rád vidím." Na moje počudovanie, privítal ma objatím. Nikdy nezvykol až tak prejavovať svoju rodičovskú lásku, čo mi prišlo zvláštne.

,,Aj ja Teba oci, je všetko v poriadku?"
,,Samozrejme, len mama od 5 rána všetko chystá na večer, takže je to ako oslobodenie odísť na chvíľku z domu."
,,Čo? To prečo?"
,,Štedrovečerné posedenie, pozvali sme k nám pár ľudí z ministerstva."
,,Prosím? Veď na Vianoce snáď má byť rodina spolu nie?" namietala som.
,,Ale veď budeme Rebeka len... Pozri toto bol mamin nápad, poznáš ju..keď sa pre niečo rozhodne."

Iba som prikývla a psychicky sa pripravovala stráviť štedrý večer v prítomnosti aurorov a rôznych uradníkov z ministerstva. Čakala som všeličo, ale toto nie. Mama sa vždy veľmi rada prezentovala svojou funkciou.
Pomaly sme sa presunuli k autu a po zvyšok cesty vládlo príjemné ticho.

-

Zhlboka som sa nadýchla ako sme vystúpili pred naším domom. Vzala si z kufra auta veci a vošli sme dnu. Ako mama začula pohyb dverí, hneď zvolala z kuchyne.
,,Filip, Rebeka už ste doma?"
,,Áno drahá." odvetil jej otec. A rýchlo sa snažil zašiť ku knihe do obývačky.
Mama hneď pribehla z kuchyne a prudko ma vzala do silného objatia. Čo sa tu dnes deje, to bolo mimo môj racionálny pochop.

,,Rebeka, už bolo načase. Som myslela, že už tam ostaneš celé sviatky. A ako bolo včera na večierku?" začala na privítanie mama.
,,Na večierku? Odkiaľ to-?"
,,Nemysli si, pani McGonagallová nám dala všetko vedieť, keď už ty nám na listy neodpovedáš."
,,Mami, ja by som Ti to povedala."
,,To je v poriadku Rebeka. Koniec koncov, sme na Teba hrdí, na profesorský večierok sa len tak niekto nedostane. A ktorý profesor Ťa vzal?" vyzvedala mama.

Nemohla som jej to povedať. Malfoyovci boli pre našu rodinu vždy ako zakázaná téma. Naháňanie smrťožrútov bola predovšetkým ich parketa. Odcudzujú ich viac ako hocikto a pochybujem, že sa to niekedy zmení.

,,Taký nový profesor, nepoznáš mami." Odvetila som jej ako som si brala čaj z kuchynskej linky.
,,Keď Vám celý učiteľský zbor vymenili. No nič Rebeka, iné je podstatné. Pripravila som Ti na posteľ šaty, na večer k nám prídu dôležití ľudia, chcem nech je všetko perfektné." zahlásila ako vyberala z rúry ďalší tekvicový koláč.
,,Mami si si istá? Na štedrý večer?" neveriacky som na ňu pozrela.
,,Rebeka, ak si máme udržať naše postavenie tak áno."

Iba som prekrútila oči, vzala si veci a vybehla hore po schodoch do svojej izby. Konečne kľud. Na posteli som našla dlhé červené šaty s jemnou čipkou. Mama to asi naozaj myslí až príliš vážne. Prehodila som si ich ponad stoličku vedľa postele a aspoň na chvíľku sa snažila zaspať.
-
Zobudila som sa až na hysterický krik mojej mamy. Opäť. A to som tu len pár hodín. Zišla som dolu a videla som, že sa o niečom s otcom veľmi hádajú.
,,Vieš Filip toto je presne tvoja výchova, necháš ju robiť čo chce a pozri sa čo sa deje. Vieš aké z tohto my budeme mať problémy?! Byť po mojom, je na Beauxbatonskej akadémií a nič z tohto sa nestalo!" kričala mama na otca.
,,Možno to nieje pravda. Mohol si to vymyslieť. A len Ti chcem pripomenúť drahá na  Beauxbatonskej akadémií už 2 mesiace riešime trollov." kľudne jej odvetil otec pomedzi toho ako si listoval v knihe.
,,Už len, že sa o tom bude hovoriť Filip nechápeš to?! Ja s tou rodinou nechcem mať nič spoločné!"
Po chvíli som vošla do obývačky na čo sa obaja ku mne otočili a mama mi hneď šla oproti.
,,Ak mi toto hneď nevysvetlíš, tak sa s Rokfortom rozlúč navždy!" hodila mi do rúk list a zamierila si to k sekretáru s alkoholom.

List bol adresovaný priamo jej na ministerstvo.
Otvorila som ho a neverila som svojim očiam.

Podnet na prešetrenie hrubého porušenia školského, mravného poriadku a vyvodenie dôsledkov.
Ako profesor na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej, je mojou povinnosťou oznámiť Vám skutočnosť, že prišlo k veľmi vážnemu porušeniu mravného kódexu na našej škole tak isto zneužitie svojej funkcie profesora. Preto Vás žiadam o prešetrenie dole uvedenej skutočnosti. Bol som náhodným svedkom fyzického zblíženia sa študentky 6.ročníka R. Murtonovej a profesora D.Malfoya. Žiadam Vás o promptné vyjadrenie sa a prešetrenie mojej žiadosti. Ďakujem.
Dolupodpísaný
Prof. Adrian Pucey

Ten bastard. Ako som to dočítala do očí sa nahrnuli slzy. Toto už nemohlo byť horšie. Mama s pohárikom v ruke stála nadomnou a čakala.
,,Snáď mi k tomu niečo povieš?! Rebeka?! Napríklad aj to, že u Vás učia bývalí smrťožrúti! Ale to si ešte s  Kingsleyim ( hlavný minister mágie) vybavím, nemusíš sa báť." rozkrikovala sa.
,,Nič z toho nie je pravda mami !" oponovala som jej.
,,Preto si mi nechcela povedať kto Ťa pozval na večierok?! Rebeka aspoň teraz povedz pravdu!"
,,Hovorím Ti pravdu! Draco nič neporušil!"
,,Aké mi to ale neformálne oslovenie. To sa ešte uvidí. Tá rodina nikdy nič dobré neurobila. Ale k mojej sa ani nepriblíži to Ti garantujem Rebeka! Hneď zajtra to prešetríme a ak sa Ťa len dotkol bude súd. Toto si ja na svoje triko nezoberiem!"
Ako to dopovedala odišla do spálne a buchla dverami. Otec sa na mňa lútostivo pozrel, keď videl ako ma to vzalo.
,,Neboj Rebeka. Mama do rána vychladne."
,,Nedá to na súd, však nie?" spýtala som sa so slzami v očiach. Otec si len vzdychol a objal ma. Podľa mňa sám vedel čoho je mama schopná a že bude chcieť vedieť ako to naozaj bolo.
,,A ten večierok?" opýtala som sa po chvíľke.
,,Zrušila to." povedal ako mi podával šálku teplého kakaa.
Pohladil ma po vlasoch a ja som aspoň na chvíľku cítila, že ma niekto úprimne chápe. Keď som sa trochu ukľudnila, otec opäť nadhodil tému.

,,Ten tvoj Adrián, prečo to robí? Veď ste sa mali radi nie?"
,,Už to dávno nieje môj Adrián, vôbec či niekedy bol... A neviem oci, myslím, že žiarli." odvetila som.
,,Žiarli? Na Teba?"
,, Nie. Chce miesto učiteľa elixírov, preto to robí." otec iba prikývol a znova začal čítať svoju knihu . Po chvíli ticha sa na mňa uprene pozrel.
,,Ale ty a Draco ste spolu nič nemali všakže?" ostala som ticho a pozerala do zeme. Nechcela som o tom nikomu povedať. Nemohla som, otec ako namestník ministra, by nemal problém s tým mu uškodiť.
,,Rebeka?"
,,Nie oci... Ja..pôjdem si ľahnúť." rýchlo som odvetila, predtým ako si mohol všimnúť moje slzy na tvári.

Nevedela som síce čo bude ďalej, ale jedno mi bolo jasné. Aj keby som mala urobiť čokoľvek, nedovolím aby Adrián dostal Draca do Azkabanu. Nikdy.
————————-
Ďalšiu časť máme za nami a začína sa to už trošku aj komplikovať. Ďakujem za prečítanie a budem rada ak necháte komentár alebo vote ❤️ cez víkend plánujem pokračovanie 💕 zatiaľ krásne sviatky 🐣🐰