Professor Malfoy

22.KAPITOLA - Alkohol

Muž, ktorého milujem sa ku mne práve otočil chrbtom. Moja mama ho nenávidí s čím ja nemôžem nič urobiť. A môj otec, s ktorým by som sa tak veľmi chcela porozprávať je preč.
Zrazu mám nekontrolovateľnú chuť začať sa smiať na iróniou tejto celej situácie.

Nevdojak si pohladím brucho a Narcissa mi venuje chápavý úsmev.

„Vieš, v ktorom si?" spýtala sa ticho a venovala mi ustarostený pohľad.
„Úplne na začiatku. Tretí alebo štvrtý týždeň, Madame Pomfreyová si nebola istá."
„Ak nebudeš jesť, mala by si aspoň odpočívať." Prikývnem hlavou a so šálkou čaju v ruke ma Narcissa zaviedla do krásnej knižnice.
,,Toto je moje útočisko." odvetila ako sme si sadli na pohodlné kožené kreslá v strede knižnice.

Skleslo som pozerala na šálku a v myšlienkach som bola pri ňom.  Viem, že je to pre neho šok - ale jeho reakcia bola vážne prehnaná. A čakala som niečo iné? zdvihne na mňa podvedomie svoje dokonale upravené obočie. Jemne som si povzdychla a venovala sa Narcisse .

"Mám tu nejaké knižky, čo by Ťa mohli zaujať." odvetila Narcissa a snažila sa mi pozdvihnúť náladu. Vzala som prvú knižku z kôpky čo predo mňa položila. Krásna obálka pritiahla moju pozornosť, až som si prečítala názov  Witchy Mama: Magické tradície, Materinské postrehy a posvätné vedomosti. No, výborne...

Bolo toho na mňa príliš. Nedokázala som sa na to sústrediť. Hlavou mi išlo len jedno. Takto sa Draco ešte nikdy nezachoval. Aspoň teda nie ku mne. V posledných mesiacoch bol stále len pozorný a láskavý, taký milujúci. A teraz... Čo ak sa nevráti? V mnohých ohľadoch je taký nestabilný. Vedela som, že ho to zoberie. Vo víre udalostí týchto posledných dní úplne strácal kontrolu, a napriek tomu si počínal dobre. Lenže táto novinka bola už na neho príliš.

Od chvíle, kedy som ho spoznala, sa môj život skomplikoval. Robí to on? Alebo je to tým, že sme spolu my dvaja? Čo keď sa cez to nedostane? Čo keď ma už nebude chcieť ani vidieť? Z toho pomyslenia sa mi robí zle. Nie. Takto nesmiem premýšľať. On sa vráti. Určite. Ja viem, že áno. Viem, že ma napriek tomu kriku a osočovaniu ľúbi... viem to. A teba bude milovať tiež. pomyslela som si ako som sa chytila za bruško. Zapierajúc sa do operadla kresla som prepadla do oslobodzujúceho spánku.

Budila som sa dezorientovaná vo veľkej posteli s čiernymi povlečeniami. Bola som obklopená tmavým rustikálnym nábytkom, čo mohlo pôsobiť trochu ťaživo, ale práve naopak. Sálal z toho vkus a elegancia. Vstala som z postele, až sa moje chodidlá dotkli studenej mramorovej podlahy hneď ma roztriaslo od zimy. Cez spodné prádlo som mala prehodený len ľahký hodvábny župan, ktorý zrejme patril Narcisse.

Ručičky na malom budíku ukazovali hodinu do polnoci. Preboha, musím ísť domov. Hľadala som v tmavej izbe svoje oblečenie, keď som sa obzrela na písací stôl, kde na stoličke bolo poskladané všetko moje oblečenie. Vzala som si ho do rúk a mojou prvou misiou bolo nájsť kúpeľňu v tomto veľkom dome.

Vyšla som z dverí na dlhú chodbičku nad schodami. Jemne som pootvorila dvere na najbližšej izbe vedľa tej "mojej". Táto izba bola o veľa väčšia a voňala po tej známej vôni sladkého pepermintu. Musela byť jeho. Zvedavosť ma úplne ovládla a na pár chvíľ som vkročila dnu. Všetko tu bolo tak neosobné a na vlas čisté. Len z preskleného sekretára oproti obrovskej posteli sa ligotalo niekoľko pohárov z metlobalu a manžetové gombíky so slizolinským znakom.

Priestranná izba bola spojená s kúpeľňou, aká náhoda. Aj tak odišiel, tak snáď mu to prekážať nebude. Pomyslela som si. V tomto celom dome je taká zima, napustila som si plnú vaňu vody, ktorá ma aspoň trošku zohriala. Na pár chvíľ som zavrela oči, keď ma niečo prebudilo. Nejaký zvuk.