Professor Malfoy

1. KAPITOLA - List

Nová Draco FanFic , ktorá aj keď nieje Dramione, verím, že sa Vám bude páčiť. Časti budú vychádzať raz alebo dvakrát za týždeň. Budem vďačná za každý vote/komentár, námet na zlepšenie. Príbeh sa neustále v detailoch upravuje, takže finálnu podobu ešte chvíľku mať nebude.
Pre lepšiu atmosféru si pustite song, ku každej kapitolke bude pridaný. 😊
-------------------------------------------------------
Medzierkami v prútí slnečníka pozorujem tú najmodrejšiu letnú oblohu zo všetkých, nedokážem sa ubrániť slastnému povzdychu. Ďalšie leto sa pomaly končilo a o smrti Voldemorta sa už len šepkalo. Keď som tento pekný augustový deň otvárala opäť svoju obľúbenú knihu, netušila som ešte, že sa všetko zmení. Hodiny ubiehali, zapadalo Slnko a posledné lúče sa mi odrážali na tvári, keď som započula krídla sovy ktorá pristála na zábradlí pri terase nášho domu.

Vstala som z ležadla, odsunula kôpku kníh, ktoré som mala na dnes prichystané a rýchlo pribehla k zábradliu. Párkrát som si pretrela oči, či som videla dobre. Bol to list na ktorý som čakala tak veľmi dlho.

Rokfort znova otvorili. Neverila som tomu, veď predsa len, boli to už najmenej 3 roky.
3 roky čo udiala osudová bitka. Končila som akurát 5. ročník a ani som nedúfala, že sa tam ešte niekedy znova dostanem. A teraz to bolo tu.
Trošku mi je ľúto, že až ako 18-ročná, ale hlavné je, že môžem znova pokračovať. S nadšeným som roztvorila obálku.

Vážená slečna Murtonová,
S potešením Vám oznamujeme že v septembri školského roka 2000/2001 môžete nastúpiť do 6. ročníka Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. Prineste si všetky pomôcky ako po minulé roky. Svoju sovu pošlite najneskôr týždeň pred začatím školského roka. Tešíme sa na Vás.
So srdečným pozdravom.

Podpísaná riaditeľka školy
Prof. Minerva McGonagall

Bola som šťastím bez seba. Vbehla som dovnútra domu a hneď som si vybrala zo stola pergamen, atrament a napísala list mojej  spolužiačke Lucy Parkinsonovej. Za ten celý čas sme sa ani raz nevideli. Veľmi mi chýbala, taktiež aj jej sestra Pansy. Nakoľko sme si mali všetko doniesť nanovo, znamenalo to jediné. Budeme si s Lucy musieť spraviť malý výlet do šikmej uličky.

-

Jemne som sa nalíčila a vyčesala si svoje dlhé vlasy dohora. Konečne som si mohla obliecť svoj obľúbený plášť a vyraziť do šikmej uličky. Tá atmosféra, všade ruch, plno natešených prváčikov s naplnenými taškami a vôňa sladkostí z blízkeho Bertíkovho stánku. Milovala som to. Vždy som hľadala dôvod sem ísť, aj keď som nič nepotrebovala.
Prechádzala som šikmou uličkou už tretíkrát, keď akurát od Olivanderovcov vychádzalo dievča s dlhými hnedými vlasmi po boku snedého vysokého chlapca.

„Lucy? Ja neverím!" pribehla som k nej a objala ju. Bola vyššia a oveľa viac sa podobala Pansy. Veľmi sa zmenila, skoro som ju nepoznala. Napokon moju pozornosť zaregistroval aj chlapec.
,,A ja čo? Žiadne objatie starému priateľovi?" opýtal sa.
,,Ach jaj, Blaise.. opäť opakuješ ročník?" podpichla som ho a videla som, že som sa trafila.
,,Keď ja som vás dve tak veľmi chcel mať za spolužiačky." Odpovedal s istou dávkou irónie. Vždy som ho mala rada, aj keď učenie nikdy nebola jeho silná stránka. V rýchlosti som objala aj jeho a začali sme debatovať počas našej prechádzky medzi obchodmi. Nerozumela som, ale prečo ho vzala Lucy s nami. Nikdy sa moc nebavili.
„Rebeka, tak si mi chýbala. Pansy sa na Teba veľa pýtala." vstúpila do debaty Lucy.