Professor Malfoy

9.KAPITOLA - Nefungovalo to?

Ešte som predýchavala čo sa dnes medzi mnou a Dracom stalo. Všetká tá úprimnosť, asi mu na mne naozaj záleží, pomyslela som si. Hrozne ma bolela hlava, tak som smerovala rovno do izby.

Keď som som prechádzala cez spoločenskú miestnosť zahliadla som Lucy s Blaisom. Vrúcne sa objímali, ako ma Blaise zbadal iba sa na mňa pousmial a pokračoval v objímaní Lucy. Boli spolu tak neuveriteľne zlatí. Vyšla som hore schodami do izieb. Konečne. Dnes som už inú hodinu nemala tak som len chcela zostať v posteli, až do večera. V izbe bola len Jade, ako inak opäť zalezená vo svojich knihách. Po oku na mňa spoza knihy vykukla.

"Tak ako poškoláčka? Draco Ti nechal prepisovať celú príručku k elixírom?" podpichla ma.

"Vlastne nie, užívala som si, že sa venuje len mne. Dozvedela som sa toho oveľa viac ako v knihe." povedala som naschvál, keď som si uvedomila, že ten elixír neustále pôsobí. Jade sa na mňa nepríjemne pozrela, akoby žiarlila. Vzala si svoje knihy a silno zabuchla dverami ako odchádzala. Nebolo mojím úmyslom ju vytočiť, ale jej panovačnosť mi vadila už dlho.

Akurát som sa išla prezliecť a konečne si aspoň na chvíľku zdriemnuť. Nemohla som veľmi dlho zaspať stále som sa len prehadzovala.

Keď som pred sebou zahliadla osobu, veľmi rozmazane, ale snažila som sa prebrať. Vôbec sa mi nedalo pohnúť, ležala som ako paralyzovaná. Keď som uvidela že to pri mne na posteli sedí Draco, ešte viacej som znervóznela. Napriamil ku mne ruku a pohladil ma po líci. Bol zrazu taký spokojný. Jeho ruku som objala mojou a pozerala mu do očí.

"Ty si prišiel." povedala som mu. Nič nepovedal len vzal moju ruku do svojej a pomaly prechádzal celým mojím telom až po pás. Pomaly sa ku mne približoval až mi šepol.

"O čom mi to snívaš Rebeka?"

V tom ma strhlo a zobudila som sa celá spotená. Ako sa mu podarilo a mi tak rýchlo dostať do hlavy? Nikdy som také sny nemávala. Respektíve ani si nepamätám kedy sa mi vôbec niečo snívalo. Trochu som sa prešla po izbe a znova sa snažila zaspať.

-

Ráno opäť, tá istá bolesť hlavy. Bolo ešte veľmi skoro, tak som sa rozhodla pre sprchu. Vzala si veci a zamierila do kúpeľní. Ako som vstala, zatočila sa mi hlava a v hlave sa mi vynorili všetky spomienky, Draco ako mi hovorí o Adriánovi, jeho objatie, jeho pocity, to napätie...

Ale veď to je nemožné... Ako to, že si to pamätám, všetko do posledného detailu. Nedávalo mi to celé logiku. Po sprche som si konečne našla aj čas sa trochu viac sa upraviť. Vrátila som sa do izby, kde na mojej posteli sedela Lucy.

"Lucy..dúfam, že sa na mňa nehnevá-" nestihla som ani dopovedať, hneď ku mne utekala a objala ma.

,,Beka ja som taká šťastná a to aj vďaka Tebe." nadšene hovorila priam až žiarila. Nechápala som, ale uľavilo sa mi.

,,Vieš ja som si myslela, že ste spolu ten večer pri víne niečo mali, ale Blaise mi to všetko povedal. A verím Tebe aj jemu." pokračovala a ja som za nich oboch bola veľmi šťastná.

,,Lucy tak moc Vám to prajem, zaslúžite si to." Povedala som a takisto ju silno objala. Potom sa naklonila ku mne, aby nás Jade nepočula.
,,Včera mi dal prvú pusu..Tak možno naozj nepôjdem na ten ostrov." šepla mi a obidve sme zasmiali.

Keď mi dorozprávala svoje včerajšie zážitky, bol najvyšší čas ísť na raňajky. Blaise už Lucy čakal v spoločenskej miestnosti, kde ju hneď privítal bozkom. Bola som za ňu tak štastná. Iba som sa nad nimi pousmiala a všetci sme spoločne šli do veľkej siene.
-

Nezaujato som si pri raňajkách čítala z denného proroka niečo o trolloch v maďarsku, keď mi Lucy drgla lakťom do ruky.
,, Jau, prečo vždy tak sadisticky?" Zhúkla som po nej.
,,Pozri sa na učiteľský stôl a uvidíš prečo." povedala Lucy.
Pootočila som sa, a ani nie prekvapivo ma sledoval pár veľkých svetlo-sivých očí.  Keď sa moje oči stretli s jeho, postavil sa od stolu a išiel mojím smerom. Zobrala som si zo stola posledný kúsok tekvicového koláča a vyšla som pred veľkú sieň.
O malú chvíľku za mnou prišiel. Zobral ma za ruku a odtiahoľ ďalej.
,,Čo si pamätáš zo včerajška?" opýtal sa ma absolútne bez pozdravu.
,,Aj Tebe dobré ránko." poznamenala som.
,,Rebeka je to dôležité. Odpovieš mi?"naliehal.
,,No niesom si istá, ale asi všetko..." odpovedala som mu  a videla som ako znervóznel. ,,Ty tiež?" Draco len prikývol.
,,Nech to ostane medzi nami veľmi Ťa prosím." žiadonil.
,,Veď sa nič nestalo..." podotkla som, a mala som z neho pocit ako by sa hanbil. Opäť ten jeho odstup a neuprímnosť.
,,Pozri Draco, ak Ti to má robiť problém, tak to doučovanie zrušme." skonštatovala som.
,,Nie to nie! Ja Ti chcem pomôcť, len už žiadne hlúpe nápady." pozrel na mňa.
,,V poriadku." dodala som a vtedy mi došlo ako moc sa zmenil. Už to nie je ten Draco ako pred pár rokmi. Bolo mi z toho smutno. Ako som si mohla myslieť, že včerajšok niečo zmení.
Vrátila som sa do veľkej siene a sadla si vedľa Lucy a Blaisa. Otvorila si svoje noviny a ani som si neuvedomovala, že som si jednu vetu čítala 10-krát dookola.

Trápilo ma to, že sa za to hanbí. Hanbí sa za to, že ku mne niečo cíti? To som na tom až tak zle,že sa musí za to hanbiť?
,,Beka? Si v poho?" vytrhol ma z myšlienok Blaise.
,,Nie, ale to nič."povedala som mu.
,,Veď si celá červená, nemá to niečo s naším plavovlasým  profesorom nováčikom?" podpichla ma Lucy.
,,Profesorom nováčikom? Lucy! Nie!" Zhúkla som po nej.
,,Veď dobre, dobre, ja sa len pýtam. Ale myslím si, že si vytvorila v učiteľskom zbore dosť rozruch. Adrián Ťa celý čas sledoval." odpovedala Lucy. A práve toto mi ušlo. Musím si dať naňho pozor. Čaká len na príležitosť ako nám ublížiť, možno preto to Draco tak veľmi chce všetko tajiť. Ale neviem či ja tie city dokážem utajiť. Teda ani neviem či to sú city. Niečo k nemu cítim. Niečo tak iné ako kedysi k Adriánovi. Silnejšie, ale iné. Najhoršie na tom je, že ho ako profesora vôbec neberiem.

_

Ďalšia časť za nami, v stredu/štvrtok by mala vyjsť ďalšia. Zatiaľ ďakujem za každú odozvu. :) D.P