Professor Malfoy

15.KAPITOLA - Súd

Ďalší deň opäť zavretá medzi štyrmi stenami. Už som odpočítavala dni kedy sa budem môcť vrátiť do Rokfortu. Ak vôbec ešte budem môcť, ale tú možnosť som si ani nechcela pripúštať.

Za posledný týždeň sa mama po hlave vrhla do riešenia žiadosti čo sa k nej dostala. Celé ministerstvo už hovorilo len o tom ako sa na Rokforte zhoršila morálka a budú pravidelne posielať inšpekcie.

Aby toho nebolo málo. Dnes poobede nás budú postupne na ministerstve vypočúvať. Ako nejakých kriminálnikov. Tušila som, že to mama nenechá len tak, ale neverila som, že všetkých prinúti ísť vypovedať. Otec sa jej to niekoľkokrát snažil vyhovoriť, ale bezúspešne.

Do tretice všetkého zlého, Draco mi neodpovedal ani na jediný list čo som mu poslala. Došlo mi, že ho mama kontaktovala, ale aspoň v  jednu jedinú odpoveď som verila.

,,Rebeka! Musíme už ísť." ozval sa mamin hlas zdola z chodby. Naposledy som sa pozrela do zrkadla, zhlboka sa nadýchla a okolo ramien si prehodila svoj obľubený plášť. Zišla som dolu k dverám, kde ma už čakala. Uprene na mňa pozrela a videla, že niesom uzrozumená s tým ísť vypovedať. Rukou ma objala okolo ramien.
,,Rebeka, všetko bude v poriadku, len im povieš pravdu. Nemáš sa prečo a ani čoho báť."
,,Mami toto je hlúpa fraška, prečo to robíš? Načo zbytočne ubližovať?"
,,Ja chránim svoju rodinu! A Rebeka ak sa nič medzi vami nestalo potom nechápem tieto tvoje obavy."
Vzdychla som si a pomaly vyšla s mamou z domu smerom k ministerstvu.

-

Otec nás už čakal na átriu ministerstva. Toto bolo jediné miesto, ktoré v tejto budove nepôsobilo chladne a odpudivo. Veľmi dlhá prekrásna hala s tmavou, vysokoleštenou drevenou podlahou. Tyrkysovomodrý strop vykladaný žiarivými zlatými symbolmi a všetky steny sú zas vykladané tmavým lešteným drevom so vstavanými pozlátenými kozubmi, z ktorých sa každú chvíľu vynáral  nejaký ten čarodejník.

Posadila som sa blízko kruhovej fontány uprostred átria. Mama už išla do vypočúvacej miestnosti zatiaľ čo otec ma ukľudňoval jemnými  pohľadeniami po chrbte. Prekvapilo ma koľko profesorov prišlo vypovedať. Adrián netrpezlivo stál hneď pred dverami miestnosti, aby mohol porozprávať o všetkom čo vraj videl. Nikdy som si nemyslela, že niekto môže byť tak odhodlaný úmyselne úbližiť. Nespoznávala som ho. Vyhýbala som každému jeho pohľadu, len aby mi z neho neprišlo zle.

,,Rebeka!" ozvalo sa z druhej strany Átria. Hneď som vedela komu patril ten hlas. Draco. V momente som sa otočila, keď som uvidela Luciusa ako Draca schytil za rameno, aby ku mne nešiel.
,,Ty nevidíš, že to dievča je naša jednosmerná vstupenka do Azkabanu?! Už som si myslel, že si sa poučil. Daj sa dokopy chlapče." dohováral mu Lucius. V Dracových očiach bolo toľko sĺz a ako som započula slová jeho otca neubránila som sa im ani ja. Veľmi ma to ranilo. Narcissa bola pár krokov pred nimi a dopodrobna si nás s otcom obzrela ako si sadli obďaleč oproti nám.

Iba Lucius sa po pár minutách vybral smerom ku mne a otcovi.
,,Bol by som rád, ak by vaša dcéra prestala kontaktovať môjho syna. Ak sa bude dať, zariadim aby sa už nemuseli na škole ani stretnúť." odmerane zahlásil ako sa postavil predomňa a otca.
,,Moja dcéra nie je tá,ktorá tu má dnes problém sa objáhiť , pán Malfoy." oponoval promptne otec.
,,Vážne pán Murton? Hm." ironicky odvetil a bez mihnutia oka spod plášťa vybral všetky listy, ktoré som Dracovi od Vianoc poslala. Hodil ich otcovi do rúk a odišiel späť ku svojej rodine. Otec si ich bez slova vložil do kabáta a ani sa na mňa nepozrel. Mohla som tušiť, že sa k Dracovi ani nedostali.

Po chvíľke vyšla zo siene mama.
,,Pán Malfoy tak poďte dnu." hneď zahlásila a na pár sekúnd ešte prišla za na nami.
,,Čo Ti chcel Lucius?" opýtala sa otca. S otcom sme sa na seba pozreli a jemne som mu hlavou naznačila, aby jej to nepovedal.
,,Ako stále, provokovať. Veď sama vieš akí sú."
Mama iba prikývla a vrátila sa do miestnosti ako zavrela za Dracom dvere.

-

Minúty ubiehali neskutočne pomaly. Nevládala som tam nečinne sedieť pritom ako ani neviem čo sa tam deje.
Po vyše pol hodine opäť sa na sieni otvorili dvere a mama mi naznačila, aby som išla dnu. Otec ma rýchlo pobozkal na čelo a vošla som dnu.
Ako som vstúpila prvé čo ma prekvapilo bol neuveriteľný počet ľudí čo sedelo po bokoch siene. Rôzni porotcovia a jeden vypočúvateľ v strede miestnosti. Po jednom boku bola moja mama a na druhom... neverila som svojim očiam. Hermiona Grangerová. To sa mi sníva. Nevedela som, že sa dostala až na ministerstvo. Rodičia ju nikdy nespomínali...

Posadila som sa do kresla v strede siene, kde po mojej ľavej strane v dlhej čiernej lavici sedel Draco. Smutne a skleslo. Mama si na ňom určite zgustla. Oči mal opuchnuté a červené. Jediné čo som chcela bolo ho objať a odísť niekam ďaleko. Na pár sekúnd sa na mňa pozrel a ja som len šepla ,,Je mi to tak ľúto."
,,Mne nie. A nikdy nebude Rebeka. Pamätáš?"

Vypočúvateľ - pán minister Kingsley Shacklebolt po pár minútach začal výsluch.
,,Takže... slečna Murtonová. Vy ste teda žiačkou pána Malfoya. Je to tak?"
,,Áno je."
,,Mali ste niekedy problém s povedzme odlišným spravaním pána Malfoya od ostatných profesorov?"
,,Nikdy. Vždy sa mi snažil pomôcť so všetkým čomu som nerozumela."
,,Je pravda, že ste v elixíroch neboli ukážkovou študentkou no tento semester ako pozerám je to úplne inak. Čím myslíte že je táto zmena zapríčinená?"
,,Ako hovorím, vždy sa mi snažil všetko vysvetliť, taktiež aj s tými doučovaniami."
,,Doučovaniami? Ako prebiehali? Boli ste tam len samy dvaja?"
,,Áno, vždy mi dovysvetloval čo som nezachytila na hodine a-"
,,To je v poriadku. Pozrite.. spýtam sa Vás narovinu slečna Murtonová. Iste viete čo hrozí ak by sa toto podozrenie potvrdilo. Je to hrubé porušenie poriadku či už školského ale aj morálneho kódexu. To,že som dovolil pánovi Malfoyovi si svoje minulé skutky odčiniť prácou na Rokforte bol neobvyklý ústupok. Veľmi by to skomplikovalo situáciu."
,,Ja som si toho vedomá. A úplne toto podozrenie popieram." Odvetila som ministrovi, na čo Draco ku mne dvihol oči.
,,Povedz im pravdu Rebeka. Už všetko vedia." povedal pomedzi slzy Draco.

Neveriacky som naňho pozrela, a vtedy som si povedala, keď už som to začala tak to dokončím. Zaleží mi na ňom až príliš na to, aby ho niekam zavreli. Aj keby to malo stáť čokoľvek.

,,Akú pravdu?" odvetila som.
,,Pán Malfoy sa nám priznal ku pomeru medzi vami dvomi." Ostala som v šoku akonáhle to Shacklebolt vyslovil.

Zhlboka som sa nadýchla a našla v sebe posledné zvyšky síl, aby som sa odhodlala k niečomu za čo by som sa za iných okolností znenávidela už navždy.

,,To nemôžete myslieť vážne. Väčšiu hlúposť som ešte nepočula. Od malička mi v rodine vštepovali odpor voči ľudom ako je on. Som vďačná za jeho pomoc v škole, ale to je tak všetko. Nedokázala by som milovať niekoho kto spáchal toľko zla. Mami veď ma poznáš, ako si môžeš myslieť, že by som niečoho takého mohla byť schopná?" ako som to dopovedala Draco sa na mňa uprene pozeral a videla som, že som mu teraz ublížila viac ako Adrián tým, že podal ten podnet. V sieni na pár minút nastalo hrobové ticho, ktoré prelomila až mama.
,,Ja Ti verím Rebeka. Čo ty na to Kingsley?" obrátila sa k ministrovi.

,,Dáme si 15 minút prestávku." ohlásil minister na čo som vybehla zo siene a Draco sa ma snažil zastaviť. Potrebovala som byť sama. Viac ako nikdy. Nevedela som sa mu po tomto pozrieť do očí. Lámalo mi srdce každé jedno slovo čo som povedala. Zamkla som sa najbližších weckách a snažila sa ukľudniť. Z ničoho nič sa napriek tomu, že som zamkla, otvorili dvere.

Ďakujem za prečítanie ďalšej časti, verím, že si užívate veľkú noc ❤️❤️ ďalšia časť bude v utorok-stredu, kde už by sme sa mali dozvedieť ako to dopadne 💕 Doposiaľ ďakujem za každé prečítanie, vote, komentár.