Professor Malfoy

11.KAPITOLA - Rokville

Po menšej prechádzke do blízkej dedinky sme sa najprv rozhodli, že je najmúdrejšie našu misiu začať obedom. Predsa len hlad pri nakupovaní moc nepomáha. Ako sme prišli do Rokvillu, prvá vec, čo ma uchvátila bolo ako kľudne a rozprávkovo pôsobí, keď je všade sneh. Ešte v novembri,  sa to tu hemžilo ľuďmi, že človek len tak-tak  prešiel. Predávajúci sa predháňali, kto dá lepšie ceny a zo všetkých strán sa na vás valili rôzne špeciality . Teraz sme s Dracom prechádzali skoro prázdne uličky s malebnými domčekmi, v ktorých keby sa nesvietilo, ako by tu ani nikto nebol.

Na konci dedinky sme konečne prišli ku malebnej krčme U troch metiel. Pred vstupom mali ako vždy vypísanú svoju dennú ponuku.

"Dneska majú vyprážané dračie kotletky na hrášku. Aká náhoda, moje obľúbené." nadšene som oznámila Dracovi. Ten len prekrútil oči, jemne sa usmial a vzal ma za ruku dnu. Otvoril dvere, aby sme si konečne išli sadnúť. Na rozdiel od prázdnych uličiek dedinky, vnútri bolo skoro úplne plno. Sadli sme si blízko baru pri okne, kde sme mali pekný výhľad.

"Vyše troch rokov som tu nebol a nič sa tu nezmenilo." povedal mi Draco ako sme sa usadili. Prikývla som mu, ako som sa zohrievala o krb, ktorý bol hneď vedľa nášho stola.

"Pamätáš? Chodievali sme tu vtedy celá partia. Sranda, ale koľko vzťahov sa odvtedy zmenilo." odvetila som.

"Čakala by si, že tu budeš o pár rokov somnou sedieť?" spýtal sa ma a pozrel mi do očí. Vo vlasoch mal kvapôčky vody, ako sa mu v nich pomaly topil sneh. Ako sme teraz boli trochu ďalej od školy, konečne mi po tých 3 mesiacoch prišiel akoby sa viac uvoľnil.

"Klamala by som kebyže poviem áno. Veď boli sme kamárati, ale bolo to celé iné. Veľmi si sa zmenil Draco."odvetila som mu a už sa k nám blížila madam Rosmerta. Draco trochu znervóznel, uvedomil si, že tu od tej doby čo sa stalo Katie Bell nebol. (Pozn. autora: Draco ku plánu zabiť Dumbledora, potreboval, aby Rosmerta pod vplyvom kliatby Imperius dostala začarované predmety -napr.prekliaty náhrdelník do Rokfortu. Ako to dopadlo všetci vieme :) )

"Ale tak Teba by som tu nečakala Draco, hádam nemám utekať na ministerstvo." povedala úsmevne ako prišla k nášmu stolu. Videla som ako to Draca trápilo všetko to čo sa pred rokmi stalo a nemal náladu na vtípky. Otočila som sa na Rosmertu.

"Nie Rosmerta, všetko je v poriadku." upokojila som ju, ale ona sa len ku mne naklonila a povedala mi.

"Vieš Rebeka, keďže Ťa poznám tak sa čudujem, že si tu s ním, ale budiž. Čo si dáte?"

Už som chcela objednať, keď mi do toho skočil Draco.

"Rosmerta môžeš na chvíľu?" povedal jej a vzal ju obďaleč od nášho stola. Netušila som čo sa deje. Niečo jej horlivo vysvetľoval a zrejme niečo, čo som ja nemala počuť. Po pár minútach sa vrátil ku stolu.

"Všetko v poriadku?" pozrela som naňho, na čo mi len prikývol.

"Objednal som nám, len som sa chcel uistiť, že mi tam niečo neprisypú." povedal s jemným úsmevom.

-

Draco toho objednal tak moc, že sme sa od stola nepohli už vyše dvoch hodín. Začalo to vývarom zo žaby, pokračovalo ďatelinovým pivom a dvojitou porciou červených zemiakov s vyprážanými kotletkami na hrášku.

Nevládala som už ani sedieť nieto ešte aj jesť.

"Pôjdem ešte po ten melasový koláčik." zahlásil na čo som naňho vypúlila oči a schytila za lakeť, aby nikam nešiel.

"Ak ho donesieš, tak nakupovať ideš sám a naspäť do Rokfortu pôjdeme prenášadlom. A to nehovorím o tom, ak sa nezmestím do šiat."

"Tak ty už máš šaty?" zvedavo sa na mňa pozrel a videla som v jeho očiach malé iskričky. Úplne ako malý chlapec, ktorý dostane novú hračku.

"Ešte nie, ale pri takomto tempe ani mať nebudem." povedala som mu. Opäť sa zdvihol od stola a išiel na bar za Rosmertou. Vrátil sa s dvoma malými pohárikmi nejakej svetlo-hnedej tekutiny.

"Takže, keďže si dneska zvládla prvú skúšku a melasový koláčik nie je na to dosť dobrý, v čom Ťa samozrejme chápem, tak germánska whiskey bude určite lepšia." víťazoslávne zahlásil a už som nechápala, kvôli čomu sa tak veľmi snaží. Ako sme si mali pripiť, jemne ťukol svojím pohárom o môj a zahľadel sa mi do očí. Nahol sa bližšie ku mne a chvíľu zastal.. Dal mi jemný bozk na líce. Čakala by som čokoľvek, ale toto nie. Usmiala som sa naňho a obaja sme vypili svoj pohár. Prekvapila ma ostrá chuť ale príjemné teplo v krku.

Po tomto zážitku sme sa už konečne pobrali nakupovať. Išli sme za jedinou krajčírkou čo bola v Rokville. Vošli sme do jej malebného obchodíku, kde boli po stoloch vzorne poukladané rôzne látky a strihy. Hneď si nás všimla pani spoza svojho šijacieho stroja.

"Á Pán Malfoy. Už som rozmýšľala, že ste tu dlho neboli. Tak ako zvyčajne?" spýtala sa ho postaršia pani.

"Dnes nie. Chcelo by to niečo slávnostnejšie."

"Ale nevravte. Svadba?" nadchla sa pani a obzerala si nás. Pozreli sme sa na seba a usmiali sme sa. Všimla som si, že Draco sa začal červenať.

"Mary prosím Vás. Nie." odpovedal. "Vianočný večierok."

"Ale pán Malfoy, večierky? To je u Vás novinka." prekvapene naňho pozrela a ukázala mu rôzne obleky.

"A táto krásna slečna? Máte nádhernú postavu. Ukážem Vám nejaké šaty?" ani som nestihla odpovedať, už ma brala dozadu predajne, kde mala dámske oblečenie. Ostala som ako obarená. Toľko nádherných šiat som pokope som ešte nevidela.

"Máte nejakú predstavu?" spýtala sa ma.

"Viete čo ja na toto nie som, nechám to čisto na Vás." iba prikývla, celú si ma znova obzrela, premerala a niekam si odbehla.

"Včera som dokončila, špeciálnu zákazku, pre jednu slečnu z Beauxbatonskej akadémie. Na jej škodu im zrušili všetky večierky, vraj majú problémy s trollmi okolo školy či čo to." volala na mňa spoza závesu. Za chvíľku vyšla s nádhernými dlhými tmavo-zelenými šatami so striebornými ornamentami na páse a celej sukni.

"Čo na ne hovoríte? Máte krásne dlhé vlasy, podľa mňa Vám budú svedčať oveľa viac." povedala mi , nakoľko som celá onemela ako som ich videla.

"Sú.. nádherné. Ja nemám slov." povedala som a hneď mi ich zavesila za paraván, aby som si ich vyskúšala. Opatrne som si ich obliekla a Mary mi ešte pomáhala so zavezovačkou vzadu na šatách. Jemne mi ich pozužovala a skrátila.
,,Vonku je zrkadlo, poďte sa pozrieť." povedala mi.
Ako sme vyšli všimla som si, že Draco aj s novým oblekom sedí vedľa zrkadla na sedačke.
Niečo si čítal, ale keď dvihol zrak, oči sa mu rozžiarili. Usmial sa na mňa a celý sčervenal.

,,Ja si myslím, že môžu byť, zoberiem ich." Povedala som Mary, keď som sa uvidela v zrkadle. Mary mi ich pripravila a precízne zabalila. Ako sme vychádzali z krajčírstva Draco zastal a otočil sa ku mne.
,,Že môžu byť? To si nemyslela vážne?! Veď si bola nadherná. Teda tie šaty a ty v nich. Teda.. chápeš čo chcem povedať?"
Iba som sa naňho usmiala a pomaly sme išli cez zasneženú cestičku smerom naspäť do Rokfortu
—————-
Ďakujem za prečítanie ďalšej časti ❤️ už sa nám blíži deň večierku a máte sa na čo tešiť. Cez víkend pridám ďalšiu časť. Zatiaľ ďakujem za každý vote, komentár a ohlas ❤️ majte sa krásne 💕
D.P.