Professor Malfoy

12.KAPITOLA - Večierok

Ako sme sa vrátili z Rokvillu išla som si pomaly zložiť svoje šaty do izby. Tam už sa Lucy a niektoré ďalšie spolužiačky balili na sviatky domov. Len Jade ležala v kľude na svojej posteli a vykecávala s niekoľkými dievčatami z Bifľomoru.

,,Chápete to, Adrián ma pozval na profesorský večierok?! Vraj som najlepšia šiestačka akú kedy mal v tíme na metlobal."zahlásila dostatočne hlasno, aby si bola istá, že som ju počula. Tušila som o čo jej ide. Adrián určite vedel, že Draco pozval mňa.

,,To Ti gratulujem Jade." otočila som sa na ňu a jej bifľomorská parta, čo bola pri nej otočila zasa pozornosť na mňa.

,,Tak sa tam vidíme." povedala som a žmurkla som na ňu. Jade skrivilo jej úsmev na perách a bolo vidno, že zostala zaskočená. Tak isto to zaskočilo aj Lucy.
,,Čože?!'' vypúlila na mňa oči Lucy.
,,Poď na chodbu." šepla som jej a vyšli sme spoločne z izby.

Sadli sme si do spoločenskej miestnosti tak, aby nás počulo čo najmenej ľudí.
,,Tak ty ideš na profesorský večierok?! S tým s kým si myslím že ideš?" nadšene sa rozplývala Lucy.
,,Už to tak bude."
,,Jooj tak veľmi by som si to pozrela, už len ten výraz Jade dnes stál za to. Normálne by som tu kvôli tomu ostala. Jade si myslela, že tam bude od nás jediná."
,,Presne som vedela na čo naráža , keď to zahlásila." zasmiala som sa.

,,Hneď mi po tom večierku pošli sovu. Ja budem u Blaisa celé sviatky, teda u jeho rodiny. Aspoň nejaké rozptýlenie budem potrebovať." vysvetlila mi Lucy.
,,Budeš mi chýbať." Povedala som jej a silno som ju objala.
,,Aj ty mne zlatíčko. Dávaj si tam pozor. Na seba, na Jade a koniec koncov aj na Draca." povedala a vzala si do ruky svoj kufor.
Ako odchádzala sa ešte ku mne naposledy otočila.

,,Ale hlavne si to uži Rebeka. Samozrejme bezpečne." zasmiala sa.
,,Ty si hrozná, nechápem, že Blaise má Teba taký vplyv, choď už. A krásne sviatky!" zasmiala som sa a hodila po nej vankúš.
,,Aj ja Ťa mám ráda, krásne sviatky. Vidíme sa." Dodala a zavrela za sebou dvere.
-
23.12.2000 - v deň večierku
Po tom ako ostatné dievčatá odišli na prázdniny preč,sme na izbe zostali len ja s Jade. Bolo to peklo. Skoro vôbec sme sa nebavili a ak áno vždy mi len trepla nejakú uštipačnú poznámku.
Snažila som sa ju ignorovať najlepšie ako som vedela. Ale niekedy to proste nešlo.

,,Vieš Rebeka, vždy som mala o Rokforte vyššiu mienku, ale ako začali zamestnávať bývalých smrťožrútov podľa mňa dosť klesli." Hovorila popritom ako si robila vlasy.

,,Jade, vysvetli mi. Čo máš za problém?! Že pozval mňa a nie Teba?" zhúkla som po nej.
,,Absolútne nie, nikdy by som s ním nešla. Adrián mi všetko o ňom povedal a veľmi sa Ti čudujem."

,,Ja sa zasa čudujem Tebe, Adrián je mi teda spoľahlivý zdroj." Zasmiala som sa a odišla som sa chystať do kúpeľne, bez toho, aby som sa rozčuľovala nad jej nezmyslami.

Boli dve hodiny do začiatku večierku a s Dracom sme sa dohodli, že polhodinu pred večierkom príde do spoločenskej miestnosti. Všetko som ešte v kľude stíhala.

Vlasy som si jemne natočila a nechala voľne rozpustené, decentne som sa namaľovala a obliekla do šiat. Nespoznávala som sa, v zrkadle na mňa pozerala úplne iná osoba. Ako som vyšla z kúpeľne Jade už bola preč. Aspoň niečo. Obula som si ešte čierne lesklé lodičky, keď akurát som započula jemné klopanie na dvere.

,,Áno?" zvolala som.
Otvorili sa dvere a ja som skoro nespoznala toho elegantného muža, ktorý akurát vošiel. Sivá košela, matné čierne sako a tmavozelená kravata, dokonale sme sa zladili. Ani neviem kedy to stihol.
,,Pripravená?" spýtal sa ma ako si ma celú premieraval.
,,Dúfam, že áno. Inak vyzeráš skvelo." polichotila som mu a celý sa červenal.
,,Ďakujem, ty tiež. Si krásna."odpovedal mi a jemne mi odhrnul pramienok vlasov z tváre.  Zase bolo medzi nami to napätie ako vtedy.

Išli sme teda spoločne do veľkej siene, ktorá vyzerala opäť noblesne ako naposledy na Yulskom bále. Boli sme tam medzi prvými, a na moje prekvapenie tam Jade s Adriánom stále neboli. Hneď ako sme prišli nás privítala pani McGonagallová.
,,Á pozrime sa, vitajte vy dvaja. Takže slečne Murtonovej zrejme doučovania výrazne pomohli." poznamenala a usmiala sa na nás.
,,Kľudne si posadajte ku stolu o pár minút začíname."
Sadli sme si k veľkému stolu, kde už bolo pár profesorov aj so svojimi študentmi. Na moje prekvapenie o chvíľku prišla aj Jade, lenže prekvapivo sama. Čo sa asi tak stalo.

Program sa nemohol začať inak ako príhovorom a prípitkom pani McGonagallovej.

,,Srdečne Vás vítam milé kolegyne, kolegovia a špeciálne Vás naši študenti na našom Vianočnom večierku. To že dnes môžete byť tu spolu s nami, ste si oddreli svojou tvrdou prácou, dochvíľnosťou a šikovnosťou počas tohto semestra."

Ako to dopovedala, vyrútil sa z hlavných dverí Adrián a bežal si sadnúť ku stolu. Aké ironické, k tej dochvíľnosti. Ako si sadol a zbadal ma, až mi bolo nepríjemné ako zazeral. No pani McGonagallová sa nenechala vyrušiť.

,,Tak si moc prajem, aby sme si dnešok spoločne užili a taktiež blížiace sa sviatky, viete nie je to len tak ..."

Jej príhovor bol nekonečný. Ako sme sedeli s Dracom vedľa seba, cítila som, že je akýsi nervózny. Nenápadne si posunul svoju stoličku bližšie ku mne, keď som pocítila pod stolom ako mi vzal moju ruku do tej jeho a preplietli sme si prsty. Celkom ho ukľudnilo, že som sa neodtiahla. Pozrela som mu do očí a on sa na mňa usmial. Bol to zaujímavý pocit. Pri stole plnom učiteľov, takto riskovať. Stále niekde tam vnútri to bol starý dobrý Draco.

,,Tak teda dnes pripíjam na Vás milí študenti! A po prípitku poprosím na parket!" ukončila svoj príhovor pani McGonagallová.
Všetci sme si pripili, začala hrať hudba a podaktorí hneď vybehli na parket.

,,Chceš ísť tancovať?" spýtal sa ma Draco.
,,Ty tancuješ?" Zasmiala som sa.
,,Ty si nepamätáš Yulský bál? Ešte mesiac sa rozprávalo aký som tanečník."
,,Ale nevrav. Tak dobre teda." Odpovedala som mu, na čo ma hneď vzal za ruku a išli sme na parket.

A mal pravdu, tancoval výborne. Nikdy sme tak dlho pri sebe neboli tak blízko. Bolo to krásne. Držal ma pri sebe tak pevne, že som sa len nechala viesť a zabudla na všetko naokolo. Jediné čo som vnímala bol on.

Po pár pesničkách, nám bol zobrať pitie. Ako som naňho čakala všimla som si že Jade tu už nebola a Adrián ako jediný netancoval. Sedel pri stole a sledoval nás. Prišla som ku stolu si vziať niečo malé na zjedenie, ale zrejme to nebol dobrý nápad.

,,Aj somnou si zatancuješ?" spýtal sa ma ako som si brala kúsok ovocia zo stola.
,,A kde je Jade?" Zvedavo som sa spýtala.
,,Zabalila to, odmietol som s ňou tancovať."
,,Aké ironické, že pozývaš teraz mňa." Odvetila som mu. V tom sa ku mne nahol bližšie a povedal mi.
,,Vyrazila si mi dych. Ako som prišiel som z Teba nevedel odtrhnúť oči. Jade si to všimla."
,,Adrián.. prosím Ťa, nechaj si to." odvrkla som mu a išla som preč.
,,Ty s ním niečo máš, však mám pravdu?! Ani nevieš ako je to vidno. Doplatíte na to! Obaja!" Zhúkol na mňa a odišiel preč z veľkej siene.

Toto si už všimol Draco ako prichádzal za
mnou s dvomi pohármi vína.
,,Všetko v poriadku? Neobťažoval Ťa?" spýtal sa.
,,Nie nie, všetko v poriadku." Odvetila som mu, podal mi pohár a naraz som ho do seba naliala. Zarazene sa na mňa pozrel.
,,Pôjdem Ti po ďalšie?"
,,Nie, prosím. Ostaň." povedala som mu na čo si sadol ku mne ku stolu a silno som ho objala.  "Voniaš" pošepkal mi. "Vždy tak krásne voniaš."
Celá som sa začervenela a túžila som, aby som ho mohla objímať ešte aspoň trochu dlhšie. Sedeli sme pri stole, pozerali sa jeden druhému do očí a minúty rýchlo ubiehali.

,,Nepôjdeme na vzduch? " spýtala som sa po chvíli, na čo ma vzal za ruku a vyšli sme na terasu blízko veľkej siene. Nikoho tam nebolo, iba ticho, hviezdy a my dvaja. Cítila som, že tento večer bude iný ako tie ostatné.

Ďakujem za prečítanie ďaľšej časti ❤️ dúfam, že máte krásny víkend a nová časť sa Vám páčila ❤️ najneskôr v utorok bude ďalšia 💕
D.P.