Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

173. Piata Reč na vrchu - užívanie bohatstva, almužna a dôvera v Boha

     27. máj 1945
     Tá istá Reč na vrchu. 
     Zástup sa zväčšuje každým dňom. Sú v ňom muži, ženy, starí, deti, bohatí i chudobní. Stále je tu dvojica Štefan a Hermas, ktorá sa zatiaľ ešte nepripojila a nesplynula so starými učeníkmi vedenými Izákom. Je tam ešte nová dvojica, vytvorená včera – starček a žena. Sú pekne vpredu blízko svojho Potešiteľa a ich výzor je omnoho radostnejší než včera. Starček takmer akoby si chcel vynahradiť mnohé mesiace či roky, počas ktorých ho dcéra zanedbávala, položil si zvráskavenú ruku na kolená ženy a ona mu ju hladká z materskej potreby, vrodenej každej morálne zdravej žene.
     Ježiš prechádza okolo nich, keď vystupuje na jednoduchú kazateľnicu, a pritom pohladí starčeka po hlave. Starček na neho hľadí, akoby ho už videl ako Boha.
     Peter vraví niečo Ježišovi a on mu na to kývne, akoby povedal: „Na tom nezáleží." Nerozumiem však, čo hovorí apoštol, ktorý zostáva blízko Ježiša, a pripojí sa k nemu Júda Tadeáš a Matúš. Ostatní sú roztrúsení v zástupe.
     „Pokoj vám všetkým!
     Včera som hovoril o modlitbe, prísahe a pôste. Dnes vás chcem poučiť o ďalších dokonalostiach. I ony sú modlitbou, dôverou, úprimnosťou, láskou, zbožnosťou.
     Prvá vec, o ktorej budem hovoriť, je správne užívanie bohatstva, ktoré sa môže dobrou vôľou verného sluhu premeniť na mnoho pokladov v nebi. Pozemské poklady nie sú trvalé. Ale nebeské poklady sú večné. Milujete to, čo je vaše? Je vám ľúto zomrieť, lebo sa už nemôžete starať o svoj majetok a musíte ho zanechať? Nuž, prepravte ho do neba! Poviete: 'Do neba nevstúpi to, čo je zo zeme, a ty nás učíš, že peniaze sú najšpinavšia vec na zemi. Ako ho teda môžeme dopraviť do neba?' Nie. Hmotné peniaze si nemôžete vziať do kráľovstva, v ktorom je všetko duchovné. Ale môžete si vziať ovocie peňazí.
     Keď dávate bankárovi svoje zlato, prečo to robíte? Aby ho zužitkoval. Určite sa ho zrieknete, i keď len dočasne, aby vám ho vrátil také isté. Ale chcete, aby vám za desať talentov vrátil desať plus jeden, alebo i viac. Vtedy ste šťastní a chválite bankára. Ináč poviete: 'Ten je čestný, ale je hlupák.' A ak vám namiesto desať plus jeden vráti deväť, povediac: 'Zvyšok som stratil,' udáte ho a pošlete do väzenia. Čo je ovocím peňazí? Azda bankár rozsieva vaše peniaze a polieva ich, aby narástli? Nie. Ovocie je dané starostlivým spravovaním obchodných záležitostí tak, aby sa úročením zväčšili o spravodlivo požadovaný zisk zo zapožičaného zlata. Nie je to tak?
     Ale teraz počúvajte. Boh vám dáva pozemské bohatstvo. Niekomu veľa, niekomu práve toľko, čo mu stačí na živobytie, a hovorí vám: 'Teraz je to na tebe. Dal som ti bohatstvo. Urob z týchto prostriedkov cieľ, ktorý si želá moja láska pre tvoje dobro. Zverujem ti ich. Ale nie preto, aby si z nich urobil zlo. Z úcty, ktorú mám k tebe, a z vďaky za moje dary konaj tak, aby tvoj majetok priniesol úžitok pre túto pravú vlasť.'
     A toto je metóda, ako dosiahnuť tento cieľ.
     Nehromaďte si svoje poklady na zemi, nežite pre ne, nestávajte sa krutými kvôli nim, lebo by vám zato blížny a Boh zlorečili. Nestojí to zato. Tu dolu sú vždy neisté. Zlodeji vám ich môžu vždy ukradnúť. Oheň vám môže zničiť domy. Choroby stromov alebo zvierat vám môžu vykynožiť ovocné sady a stáda. Koľko vecí ohrozuje váš majetok! Či už nehnuteľný a nedobytný, ako sú domy a zlato, alebo taký, ktorý svojím charakterom podlieha poškodeniu, ako je všetko, čo žije, ako rastliny a živočíchy. Dokonca aj drahocenné látky podliehajú znehodnoteniu. Blesky, oheň a voda ničia domy. Zlodeji, hrdza, suchota, hlodavce a hmyz škodia poliam. Motolica, horúčky, zlomeniny a epidémie postihujú zvieratá. Mole a myši ničia drahocenné látky a červotoče vzácny nábytok. Oxidácia spôsobuje koróziu nádob, svietnikov a umeleckých brán. Všetko, všetko podlieha znehodnoteniu.
     Ale ak vy si zo všetkého tohto pozemského dobra urobíte nadprirodzené dobro, tak bude uchránené pred škodlivými účinkami času, ľudí a prírodných katastrof. Robte si pokladnice v nebi, tam, kde nevojdú zlodeji a nestávajú sa katastrofy. Majte milosrdnú lásku k všetkým pozemským biedam. Hladkajte si svoje peniaze, ba ich aj bozkávajte, ak chcete, jasajte nad bohatou žatvou, nad viničom ovešaným hroznom, nad olivovníkmi ohýbajúcimi sa pod ťarchou nekonečného množstva olív, nad plodnými ovcami s naliatymi vemenami. Konajte všetko toto, ale nie neplodne. Nie ľudsky. Robte to s láskou a obdivom, s nadprirodzenou radosťou a predvídavosťou.
     'Vďaka ti, môj Bože, za tieto peniaze, za úrodu, za stromy, ovce a za tieto obchody! Vďaka vám, ovce, stromy, lúky, obchody, že mi tak dobre slúžite. Buďte požehnaní všetci, pretože skrze tvoju dobrotu, večný Bože, a skrze vašu dobrotu, vy, moje veci, môžem vykonať toľko dobra pre toho, kto je hladný, nahý, bez prístrešia, kto je chorý, sám... V minulom roku som to urobil pre desiatich. Tohto roku – hoci som rozdal veľa almužny, mám viac peňazí, hojnejšiu úrodu i početnejšie stáda – dám dvakrát, trikrát viac ako som dal v minulom roku. Aby všetci, aj tí, ktorí nemajú nijaký majetok, sa spolu so mnou tešili a velebili teba, večný Pane.' Toto je modlitba spravodlivého. Modlitba, ktorá spojená so skutkami prenáša váš majetok do neba a nielenže vám ho zachová naveky, ale vám ho zväčší o sväté ovocie lásky.
     Majte svoj poklad v nebi, aby tam hore bolo aj vaše srdce ďaleko od každého nebezpečenstva, lebo nielen zlato, domy, polia a stáda môžu podliehať nešťastiam, ale svetský duch môže zvádzať, okrádať, pokaziť, spaľovať a zabíjať samotné vaše srdce. Ak budete takto konať, budete mať svoj poklad vo svojom srdci, lebo budete mať v sebe Boha až do požehnaného dňa, keď vy budete v ňom.
     Dbajte však, aby ste boli láskaví s nadprirodzeným duchom, aby sa nezmenšilo ovocie vašej milosrdnej lásky. To, čo som hovoril o modlitbe a pôste, vzťahuje sa aj na dobročinnosť a každý iný dobrý skutok, ktorý môžete robiť.
     Uchovajte si dobro, ktoré konáte, neporušené svetským zmýšľaním, uchovajte si ho nedotknuté ľudskými chválami. Nezneucťujte voňavú ružu, pravé kadidlo vôní vašej lásky a vašich dobrých skutkov, ktoré sa páči Pánovi. Duch pýchy, túžba, aby si vás ľudia všímali, keď konáte dobro, a vyhľadávanie chvály zneucťujú dobro. Ruža lásky je vtedy oslintaná a obhryzená slizkými slimákmi uspokojenej pýchy a do kadidla padá smradľavá slama podstielky, na ktorej si pyšný človek hovie ako dobre vykŕmené zviera.
     Ó, dobré skutky, vykonané preto, aby si nás ľudia všimli! Bolo by lepšie, omnoho lepšie vôbec ich nerobiť! Kto ich nerobí, dopúšťa sa hriechu zatvrdnutosti srdca. Kto ich robí navonok a zverejňuje darovanú sumu i meno obdarovaného a žobre o chválu, ten pácha hriech pýchy tým, že ukazuje svoju almužnu, čiže hovorí: 'Vidíte, koľko môžem dať ja?' Hreší proti láske, lebo pokoruje obdareného tým, že oznamuje jeho meno, pácha hriech duchovného lakomstva, lebo si chce nahromadiť ľudské chvály... Slama, slama, nič viac než slama. Konajte tak, aby vás pochválil Boh so svojimi anjelmi.
     Keď dávate almužnu, nevytrubujte to pred sebou, aby ste pritiahli pozornosť okoloidúcich, ktorí by vás chválili, ako to robia pokrytci, ktorí túžia po potlesku ľudí, a preto dávajú almužnu iba tam, kde ich môže vidieť veľa ľudí. Aj títo už dostali svoju odmenu a ďalšiu od Boha už nedostanú. Nedopúšťajte sa rovnakého hriechu a rovnakej domýšľavosti. Ale keď dávate almužnu, nech nevie vaša ľavá ruka, čo robí pravá, aby dávanie almužny zostalo skryté a zdržanlivé, a potom na to zabudnite. Neoddávajte sa obdivu z vykonaného skutku a nenafukujte sa preň, ako to robí ropucha, ktorá sa svojimi zakalenými očami obdivuje v močiari. A keď vidí v stojatej vode odrážať sa mračná, stromy, voz stojaci pri brehu a keď vidí seba, takú malú v porovnaní s tými veľkými vecami, tak sa nafúkne až na prasknutie. Aj vaša láska je ničím v porovnaní s Nekonečným, ktorý je Božia láska. A keby ste sa chceli stať podobnými jemu a urobiť zo svojej maličkej lásky veľkú, takú veľkú, že by sa rovnala jeho láske, naduli by ste sa plynom pýchy a doviedlo by vás to k záhube.
     Zabudnite. Zabudnite na skutok ako taký. Stále s vami ostane svetlo, hlas a med, a urobí vám deň jasný, príjemný, blažený. Lebo týmto svetlom bude Boží úsmev, medom bude duchovný pokoj, ktorý je tiež od Boha, a tým hlasom je hlas Boha Otca, ktorý vám povie: 'Ďakujem.' On vidí utajené zlo a vidí i skryté dobro a dá vám zaň odmenu. Ja vám to..."
     „Učiteľ, klameš svojimi slovami!"
     Náhla nenávistná urážka prichádza zo stredu zástupu. Všetci sa obrátia za hlasom. Nastane zmätok.
     Peter povie: „Povedal som ti to! Ech! Keď je tu jeden z tamtých..., všetko sa pokazí!"
     Zo zástupu sa ozýva pískanie a hundranie voči urážajúcemu. Jedine Ježiš zostáva pokojný. Skríži si ruky na prsiach a stojí vo svojich tmavomodrých šatách, vysoký, vzpriamený na svojej skale, so slnkom v tvári.
     Útočník pokračuje, nevšímajúc si reakcie zástupu: „Si zlý učiteľ, lebo učíš to, čo nekonáš a..."
     „Čuš! Choď preč! Hanbi sa!" kričí zástup. A pokračuje: „Choď si k svojim zákonníkom! Nám stačí Učiteľ. Pokrytci k pokrytcom! Falošní učitelia! Úžerníci!" A pokračovali by, ale Ježiš zahrmí: „Ticho! Nechajte ho hovoriť." A ľudia už nekričia, ale šepkajú svoje urážky sprevádzané divokými pohľadmi.
     „Áno. Učíš, čo nekonáš. Hovoríš, že treba dávať almužnu bez toho, aby nás bolo pritom vidieť. A včera v prítomnosti všetkého ľudu si dvom bedárom povedal: 'Zostaňte a nakŕmim vás.'"
     „Povedal som: „Títo dvaja úbožiaci nech zostanú s nami. Budú požehnanými hosťami, ktorí ochutia náš chlieb.' Nič viac. To neznamenalo, že som ich chcel nakŕmiť. Kto je taký chudobný, že nemá aspoň chlieb? Bola to radosť ponúknuť im dobré priateľstvo."
     „Ech, možno! Si prefíkaný a vieš robiť zo seba baránka...!"
     Starček vstane, obráti sa, zdvihne palicu a zakričí: „Pekelný jazyk, čo obviňuješ Svätého, myslíš si azda, že vieš všetko a že preto môžeš obviňovať? Tak ako nevieš, kto je Boh a kto je ten, ktorého urážaš, tak nepoznáš ani jeho skutky. Iba anjeli a moje plesajúce srdce to vedia. Počúvajte, ľudia, počúvajte všetci, a dozviete sa, či je Ježiš klamár a pyšný, ako to chce povedať tento odrodilec z chrámu. On..."
     „Buď ticho, Izmael! Nehovor z lásky ku mne! Ak som ťa urobil šťastným, urob aj ty mňa šťastným tým, že budeš ticho," prosí ho Ježiš.
     „Poslúchnem ťa, svätý Synu. Ale dovoľ mi povedať iba toto: Požehnanie starého verného Izraelitu je na ňom, ktorý ma obdaril od Boha, a Boh vložil to požehnanie na moje pery pre mňa a pre Sáru, moju novú dcéru. Ale na tvojej hlave nebude požehnanie. Ja ti nezlorečím. Nezašpiním si zlorečením ústa, ktoré majú povedať Bohu: 'Prijmi ma.' Nepovedal som tak ani tej, ktorá ma zaprela, a už som za to dostal božskú odmenu. Ale je tu niekto, kto sa ujme obvineného Nevinného a Izmaela, Božieho priateľa, ktorý ho požehnáva."
     Zbor výkrikov uzavrie reč starca, ktorý sa znova posadí, a ten človek sa vytratí a odchádza vyprevádzaný urážkami.
     Potom zástup volá na Ježiša: „Pokračuj, pokračuj, Učiteľ svätý! My počúvame len teba a ty počúvaj nás. Nie tých zlorečených havranov! Oni žiarlia, lebo teba milujeme viac než ich! Ale v tebe je svätosť, v nich zloba. Hovor, hovor! Vidíš, že nás netlačí iná túžba, len tvoje slovo. Domy, obchody? To je nič, len aby sme mohli počúvať teba!"
     „Áno, budem hovoriť. Ale neznepokojujte sa. Modlite sa za tých nešťastníkov. Odpúšťajte, ako odpúšťam ja. Lebo ak odpustíte ľuďom ich chyby, aj váš nebeský Otec vám odpustí vaše hriechy. Ale ak sa budete hnevať a neodpustíte ľuďom, ani váš nebeský Otec vám neodpustí vaše nedostatky. A všetci potrebujú odpustenie.
     Hovoril som, že Boh vás odmení za vykonané dobro, aj keď o odmenu nebudete žiadať. No vy nekonajte dobro pre odmenu, aby ste mali záruku do budúcna. Nekonajte dobro obmedzené len v istých hraniciach a z obavy: 'A potom, ostane mi dosť pre seba? A keď nebudem mať nič, kto mi pomôže? Nájdem niekoho, kto mi urobí to, čo som urobil ja? A keď už nebudem môcť dávať, budú ma ešte milovať?'
     Pozrite. Mám vplyvných priateľov medzi bohatými i priateľov medzi biednymi na zemi. A veru hovorím vám, že mocní priatelia nie sú najviac milovaní. Nechodím k nim kvôli sebe a pre vlastný úžitok. Ale pretože od nich môžem dostať veľa pre tých, ktorí nemajú nič. Ja som chudobný. Nemám nič. Chcel by som mať všetky poklady sveta a premeniť ich na chlieb pre tých, ktorí hladujú, na strechu pre tých, čo sú bez strechy, na šaty pre nahých, na lieky pre chorých. Vy poviete: 'Ty môžeš uzdravovať.' Áno. Môžem to robiť, aj iné. Ale nie vždy majú títo ľudia vieru a ja nemôžem robiť to, čo by som robil a čo by som chcel urobiť, keby som videl, že majú v srdci vieru vo mňa. Chcel by som obdariť aj tých, čo nemajú vieru. A keďže nežiadajú Syna človeka o zázrak, chcel by som im pomôcť ako človek človeku. Ale nemám nič. Preto vystieram ruku k bohatým a prosím: 'Buď milosrdný, v mene Boha.' To preto mám priateľov na vysokých miestach. Zajtra, keď už nebudem na zemi, chudobní tu ešte budú, no ja tu už nebudem, aby som vykonal zázraky pre tých, čo majú vieru, ani aby som vyžobral a privádzal k viere. Ale dovtedy sa moji bohatí priatelia odo mňa naučia, ako pomáhať, a moji apoštoli sa tiež odo mňa naučia, ako prosiť o almužnu z lásky k bratom. A chudobní vždy dostanú pomoc.
     Nuž, včera som od jedného, ktorý nemá nič, dostal viac než mi dali všetci bohatí. Je to priateľ chudobný ako ja. Ale dal mi niečo, čo sa nedá kúpiť za nijaké peniaze a čo ma urobilo šťastným, keď mi pripomenul mnohé pokojné hodiny z detstva a mladosti, keď mi spravodlivý každý večer kládol ruky na hlavu a ja som išiel odpočívať s jeho požehnaním ako strážcom môjho spánku. Včera ma tento môj chudobný priateľ urobil kráľom svojím požehnaním. Vidíte, že to, čo mi dal on, nedal mi nikdy nik z mojich bohatých priateľov. Preto sa nebojte. Aj keď nebudete mať moc pochádzajúcu z peňazí, stačí, keď budete mať lásku a svätosť, a budete môcť pomáhať chudobným, unaveným a zarmúteným.
     Preto vám hovorím: Nebuďte príliš ustarostení, že budete mať málo. Budete mať vždy to, čo potrebujete. Nebuďte príliš ustarostení o budúcnosť. Nik nevie, akú dlhú budúcnosť má ešte pred sebou. Nestarajte sa, čo budete jesť, aby ste sa udržali pri živote, ani čo si oblečiete, aby vášmu telu bolo teplo. Život vášho ducha je omnoho cennejší než brucho a údy, má omnoho väčšiu hodnotu než pokrm a šaty, tak ako aj fyzický život je cennejší než pokrm a telo cennejšie než odev. A váš Otec to vie. Vedzte to teda aj vy. Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a predsa neumierajú od hladu, lebo nebeský Otec ich živí. Vy, ľudia, Otcove milované bytosti, ste omnoho cennejší než vtáctvo.
     Kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojej postave? Ak nedokážete zvýšiť svoju postavu ani o piaď, ako si môžete myslieť, že zmeníte svoju budúcnosť, zväčšujúc bohatstvo, aby ste si zabezpečili dlhú a šťastnú starobu? Môžete povedať smrti: 'Prídeš ma vziať, keď budem ja chcieť'? Nemôžete. Načo si teda robiť starosti o zajtrajšok? A prečo sa toľko staráte z obáv, že zostanete bez oblečenia? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú, nechodia na nákupy k predavačom látok. A predsa, uisťujem vás, ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je a zajtra poslúži na zohriatie pece alebo ako krmivo pre stádo a skončí ako popol alebo hnoj, o čo skôr sa postará o vás, svoje deti.
     Nebuďte maloverní. Nestrachujte sa o neistú budúcnosť a nehovorte si: 'Čo budem jesť, keď zostarnem? Čo budem piť? Čo si oblečiem?' Prenechajte tieto starosti pohanom, ktorí nemajú vznešenú istotu božského otcovstva. Vy ju máte a viete, že Otec vie o vašich potrebách a že vás miluje. Dôverujte mu teda. Hľadajte najprv veci skutočne nevyhnutné: vieru, dobrotu, lásku, pokoru, milosrdenstvo, čistotu, spravodlivosť, miernosť a ešte všetky ďalšie čnosti, tak, aby ste boli Božími priateľmi a mali ste právo na jeho kráľovstvo. A ubezpečujem vás, že všetko ostatné vám bude dané navyše bez toho, aby ste o to žiadali. Ani jeden boháč nie je bohatší než svätec, ani jeden človek nie je istejší než svätec. Boh je so svätým. Svätý je s Bohom. Nežiada nič pre svoje telo a Boh mu obstaráva, čo je potrebné. Ale pracuje pre svojho ducha a Boh mu dáva seba samého tu a po skončení života mu dá raj.
     Nerobte si teda starosti z toho, čo si ich nezaslúži. Rmúťte sa preto, že ste nedokonalí, a nie preto, že máte málo pozemského majetku. Nebuďte ustarostení o zajtrajšok. Zajtrajší deň sa postará sám o seba. A vy budete naň myslieť, keď ho budete prežívať. Prečo naň myslieť už dnes? Nie je život už dosť plný včerajších bolestných spomienok a dnešných sužujúcich myšlienok, aby sme si potrebovali robiť starosti, 'čo bude' zajtra? Každý deň má dosť svojho trápenia! Bude ich stále viac, než by sme ich chceli mať v živote; načo pridávať k nim prítomné a budúce trápenia? Hovorte vždy veľké Božie slovo: 'Dnes.' Ste jeho deti, stvorené na jeho podobu. Hovorte teda s ním: 'Dnes.'
     A dnes vám dávam svoje požehnanie. Nech vás sprevádza až do začiatku nového dnes, do zajtra, teda dovtedy, kým vám dám znova pokoj v Božom mene."