Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

186. Dvaja posadnutí v Gergezskom kraji

     11. jún 1945
     Sem treba vložiť Utíšenie búrky, ktoré si mala 30. januára 1944. Za ním ide toto videnie.

     Keď sa preplavili jazerom zo severozápadu na juhovýchod, Ježiš požiada Petra, aby pristáli pri Hippose. Peter bez slova poslúchne a vpláva s loďkou až po ústie potoka, teraz na jar a v dôsledku nedávnej búrky rozvodneného a hlučného. Ten potok ústi do jazera cez jeden z drsných a skalnatých zrázov, aké sú v tejto časti pobrežia. Pomocníci – na každej loďke je jeden – priväzujú loďky a dostanú príkaz počkať s návratom do Kafarnauma až do večera.
     „A mlčte ako ryby, keby sa vás niekto vypytoval," poradí Peter. „Ak sa vás niekto spýta, kde je Učiteľ, odpovedzte mu rozhodne: 'Neviem.' A kto bude vyzvedať, kam Učiteľ pôjde, tomu povedzte to isté. To je pravda. Vy to neviete."
     Rozídu sa a Ježiš začne stúpať po strmej cestičke, ktorá sa vinie takmer kolmo po kamenistom teréne. Apoštoli idú za ním po namáhavej cestičke až na vrchol skalnatého svahu, ktorý prechádza do roviny s roztrúsenými dubmi, pod ktorými sa pasie veľká črieda svíň.
     „Smradľavé zvieratá!" zvolá Bartolomej. „Nedovolia nám prejsť..."
     „Nie. Neprekážajú. Je tu miesto pre všetkých," odpovie pokojne Ježiš.
     Ostatne, keď pastieri svíň zbadajú Izraelitov, usilujú sa zahnať svine pod duby a uvoľniť cestičku. Apoštoli strúhajúc grimasy prechádzajú pomedzi lajná zanechané čriedou svíň, ktoré dobre nažraté krochkajú, usilujúc sa o väčšiu tučnotu.
     Ježiš prešiel bez dlhých rečí a pastierom čriedy povedal: „Boh nech vám odplatí za vašu láskavosť."
     Pastieri, chudobní ľudia, len o niečo menej špinaví než ich svine, ale omnoho chudší, hľadia na neho prekvapene a potom si vzájomne šepkajú. Jeden z nich povie: „Ale žeby azda nebol Izraelita?" Na čo mu ostatní odvetia: „Nevidíš, že má strapce na šatách?"
     Skupina apoštolov sa dá dohromady a teraz už môžu pokračovať spolu po dosť širokej ceste.
     Panoráma je prekrásna. Hoci je len niekoľko desiatok metrov nad jazerom, umožňuje zachytiť celé vodné zrkadlo s mestami roztrúsenými po brehoch. Tiberiada sa skvie so svojimi peknými stavbami na opačnom brehu, kde sú apoštoli. Tu dolu, na úpätí čadičového skalného útesu, vyzerá úzka pláž ako vankúšik zelene, kým na opačnom brehu, od Tiberiady po ústie Jordánu, sa rozprestiera široká nížina, ktorá je v dôsledku riečnej vody trocha močaristá a rieka len namáhavo naberá tok po pobudnutí v pokojnom jazere. Nížina je husto pokrytá všetkými rastlinami a kríkmi vyskytujúcimi sa na miestach bohatých na vodu a je tak hojne obývaná vodným vtáctvom najrozmanitejších farieb, akoby boli na nej rozsypané šperky, takže pohľad na ne je ako záhrada. Vtáky vzlietajú z hustej trávy a tŕstia, prelietavajú nad jazerom, ponárajú sa do vody, aby si uchmatli nejakú rybku, potom vzlietajú ešte brilantnejšie, vykúpané vo vode, ktorá oživila ich farebné perie, a letia späť na rozkvitnutú nížinu, kde sa vietor pohráva s farbami.
     Zato tu hore sú lesy s vysokánskymi dubmi, pod ktorými je mäkká smaragdová tráva. Za týmto pásom lesov vrch opäť začína vystupovať za veľkým údolím, vytvárajúc strmý skalnatý vrchol, na ktorom sú škrupiny domov, postavených na skalnatých terasách. Myslím, že svah vrchu tvorí jeden celok s múrmi domov, ponúkajúc jaskyne ako obydlia, spájajúc tak jaskynné a murované mesto. Mesto je charakteristické týmto terasovitým usporiadaním, pri ktorom strecha domu na nižšej terase je na úrovni prízemia domov na vyššej terase. Zo strany, kde je vrch najstrmší, taký strmý, že neumožňuje nijakú stavbu, sú jaskyne, hlboké pukliny a svahy klesajúce do údolia. V čase lejakov sa musia po nich valiť divoké riavy. Kamene každého druhu, strhnuté záplavami do údolia, vytvárajú chaotický piedestál malému kopcu, divokému a príkremu, hrbatému a nadutému ako nejaký pánko, ktorý si chce za každú cenu vynútiť rešpekt.
     „Nie je to Gamala?" spýta sa Horlivec.
     „Áno, to je Gamala. Poznáš ju?" spýta sa Ježiš.
     „Jednej noci veľmi dávno som tu bol ako utečenec. Potom prišlo malomocenstvo a už som viac z hrobiek nevyšiel."
     „Až sem ťa prenasledovali?" spýta sa Peter.
     „Prichádzal som zo Sýrie, kde som hľadal ochranu. Ale vysliedili ma a iba útek do týchto miest ma zachránil od zajatia. Potom som pomaly zostupoval, ustavične v ohrození, až na púšť Tekua a odtiaľ do Údolia mŕtvych už ako malomocný. Malomocenstvo ma zachránilo od nepriateľov..."
     „Tí ľudia sú pohania, pravda?" spýta sa Iškariotský.
     „Takmer všetci. Sú tu iba niekoľkí Židia kvôli obchodom a potom je tam zmes vierovyznaní, alebo vlastne nevery. Ale k utečencovi neboli zlí."
     „Miesta pre banditov! Aké skalnaté tiesňavy!" zvolajú mnohí.
     „Áno. Ale, verte mi, viac banditov je na druhej strane," vraví Ján, ktorý je ešte stále pod dojmom Krstiteľovho zajatia.
     „Na druhej strane sú banditi aj medzi tými, čo sa volajú spravodliví," dokončí jeho brat.
     Ježiš sa ujme slova: „A predsa sa s nimi stýkame bez hnusu. Kým tu strúhate grimasy, keď musíte prejsť popri zvieratách."
     „Sú nečisté..."
     „Omnoho viac je taký hriešnik. Tieto zvieratá boli takto stvorené, a nie je to ich vina, že sú také. Kým človek je zodpovedný za to, že je pre hriech nečistý."
     „Ale prečo sú pre nás označené ako nečisté?"* spýta sa Filip.