Fuck...a končím!

Naozaj??

Kráčam ulicou v krásny podvečer. Všade naokolo počuť krásny smiech detí. Ta vôňa letného podvečera ma napĺňa eufóriou. Tak na začiatok: Volám sa Anny. Bývam v malej dedine s rodičmi. Mám staršieho brata, volá sa Michael. Odsťahoval sa od nás pred dvomi rokmi a od tých čias o ňom nič neviem. Prečo sa odsťahoval?? Naša milá mamička je strašne domýšľava a prísna a Michael to s ňou už nevydržal. Ani sa mu nečudujem. Ja mam v pláne spraviť to isté. Aby ste boli v obraze, moja matka je na invalidnom dôchodku. Otec robí v sklade istej nemenovanej firmy čiže na živobytie mame len takých pár šupiek. Z tých pár šupiek musia naši splácať dlh za dedka, korý pred piatimi rokmi tragicky zomrel. Školu mi naši neplatia pretože nemaju z čoho. Ale samozrejme školu musím platiť, pretože ak by som neplatila, už by ma boli vyhodili. A tu sa pomaly dostávame k tomu o čom by som vám aj chcela rozprávať. Áno školu si platim sama. Každý deň po škole chodím na brigády. Po brigádach chodím na neďaleký ranč jazdiť, milujem to a vraj mam v sebe potenciál. Samozrejme aj to si platím sama. No a moju mamičku štve že aj keď si tieto veci platím sama stále mam viac peňazí ako ona s otcom dokopy. A keďže po týchto dlhých celodenných aktivitách chodím domov neskoro a unavena s červenými očami, moja matka vždy tvrdí že fičím na drogách. Áno drogách čo samozrejme pravda nie je. A keďže takto unavená veľakrát nestihnem autobus, idem väčšinou peši alebo stopom. A vďaka tomu si moja matka myslí že si privirábam prostituciou. Samozrejme aj toto nie je pravda. No to je asi v skrátkosti to najpodstatnejšie čo by ste mali vedieť.  Dnes ma domov priviezol spolužiak. Opäť som nestihla autobus a opäť mám červené a podráždené oči. Krásny detský smiech ma pomaly opúšťa pretože vchádzam do domu. Matka ma už  čaká v chodbe. A začína jej bežný krik: "Zas zhúlená a privezená cudzím chlapom.. si ty normálna??" Pleeesk! Strelila mi facku...nieviem prečo ale tentokrát ma týmto činom rozosmiala. "Tak ty sa ešte smeješ?? Nie aby si bola rada že môžeš bývať pod mojou strechou aj keď viem že si privirábaš prostitúciou a drogami ale budeš sa ešte smiať??" Kvapka trpezlivosti vo mne prekypela. Už som nemohla byť ticho. "Spamätaj sa! V živote som si týmto špinavým spôsobom neprivirabala. Ak by si sa snažila mi platiť školu nmusela som meškať z práce na autobus, tým pádom by ma nemuseli domov voziť cudzi ľudia a nebola by som tak strašne unavená. A zmier sa s tým že mam viac peňazí ako ty s otcom!! Už ma to nebaví počúvať!" ... "Tak mladú to nebaví počúvať?? Tak dobre...pred týždňom si mala osemnásť....zbaľ si kufre a vypadni z môjo domu!! Máš čas otiaľto vypadnúť do rána!" Za iných okolnosti by ma to naštvalo a rozplakalo ale teraz ma to tešilo. Mala som to vpláne...odísť otiaľto. Ale kam pôjdem?? A skoro by som zabudla....na moje osemnáste narodeniny som dostala od môjho bratranca, ktorý mi vo viacerých veciach strašne pomohol lístok. Áno listok. Bola na ňom adresa a telefónne číslo môjho brata. Dal mi ho so slovami: "Michael ťa pozdravuje, želá ti všetko dobré k narodeninám, vraj na teba myslí, že mu chýbaš a máš sa mu kedykoľvek ozvať aj keď budeš mať problémy s matkou." Kde som len ten papierik dala. Musim ho nájsť a zavolať Michaelovi či by ma neprichýlil aspoň na pár dní. Áaaa tu je! Tak vyskušam mu zavolať. Prosím braček zdvihni to! Potrebujem ťa!