Fuck...a končím!

Stell .....a stanovačka???

„Klopi klop. Môžem??"
„Stell ty môžeš vždy."
„Fliper ..či Ricardo...či vlastne ako sa volá....vysvetlil nám čo sa stalo. Je mi to tak ľúto. Čo chceš teraz robiť?? Čo dieťa??"
„Neviem. Netuším. Som už v 18-tom týždni takže dať si to zobrať už nemôžem. Na to je neskoro. A taktiež neviem či zvládnem ho vychovávať sama. Ako rodina fungovať nebudeme...teda neviem či by som mu bola schopná odpustiť.....schopná opäť dôverovať."
„Chápem ťa. Veď vieš ja som spravila Mathewovi to čo spravil on tebe...a ublížila som tým mnohým iným .....hlavne tebe za čo sa dodnes nenávidim a som strašne rada že si bola taká silná a dokázala si mi odpustiť. Neviem či by som si ja odpustila...na tvojom mieste. Ale som rada že mi odpustil hlavne Mathew. Keď som pochopila čo som spravila...ja mala som sto chutí si niečo spraviť. Myslela som naňho každý deň, každú chvíľu. Bola som tehotná a on bol preč pretože som spravila najväčiu chybu svojho života. Čakala som jeho dieťa a on pri mne nebol...tak som si vyvolala potrat. A vtedy prišiel za mnou do nemocnice. Odpustil mi. V tej chvíli som sa preklínala aj za to že som nepočúvla rodičov, keď chceli aby som išla nakúpiť. Neviem si predstaviť kde by som bola ak by vtedy neprišiel za mnou do nemocnice a nepovedal mi to čo mi povedal. Že ma miluje ale nevie či mi môže ešte dôverovať. Odprisahala som že som to oľutovala a že ho strašne milujem...a dnes si nevieme predstaviť život jeden bez druhého. Vďaka tomu že mi odpustil a skúsil mi znovu dôverovať. A teraz je to o veľa krajší vzťah ako to bol pred tým..." usmiala sa na mňa širokým úsmevom.
„Vtedy som bola silná a chýbala si mi. A teraz...ja neviem či mám v sebe toľko síl ako mal Mathew. Ako som mala ja....neviem či to všetko má zmisel."
„Narodili sme sa preto aby sme bojovali, milovali a odpúšťali. Nie preto aby sme sa ľutovali, nenávideli a premárnili všetky svoje šance. Ty to zvládneš.....pamätáš sa na Trishine motto?? 'Stay strong and never give up.' Zostaň silná a NIKDY sa nevzdávaj. Lebo vzdať sa je priznať si svoju slabosť a porážku. Bojuj!!"
„Čo by som robila keby som ťa nemala?? Ďakujem že tu si. Ďakujem že vôbec si."
„Ale Anny ešte ma rozplačeš. Toto mi nerob....veď drahá je špirála."
Nedalo mi nezasmiať sa. Zasmiali sme sa spoločne a spoločne sme plakali. Priateľstvo je vzácnejšie ako zlato, ako soľ. Ak nájdeme rovnakých bláznov ako sme mi sami máme vyhraté. V tej chvíli sme objavili drahokami, ktore si za nič na svete nesmieme dať zobrať, musíme si ich strážiť ako oko v hlave. Pretože oni nám dajú smiech, smiech ktorý lieči. Lieči zlomené srdce, smútok, zranenia duše.
„Môžem vás na chvíľu vyrušiť?? Som rád že ste v dobrej nálade ale bohužiaľ vám ju musím pokaziť. Santos sa s Bobom dohodli že neopustia náš dom. Musíme niečo vymyslieť. Zničili už osem policajných hliadok a policajti sú zúfalí. No a tým dvom sa zapáčil strom v záhrade...rozhodli sa tam stanovať."
„Počkaj, počkaj Michael...ako stanovať..akože si tam normalne stan postavili?? Braček ale pravdu."
„Veď sa choď sama pozrieť. Klasika stan. Jak puberťáci v lete pri vode."
„Kokos a že vraj najsilnejší gang...čo sú už zúfalí??"
„No iný by si mysleli že sú už na pokraji síl ale ja si myslím že je to nejaká súčasť ich perfektne premakaného plánu a že mi sme jednoducho v riti."
So Stell sme hneď zbehli do obývačky, kde na gauči sedel Fliper s Marriah. Mathew bol v kuchyni. Hneď sme pribehli k terasovím dverám a sledovali ich. Pili lacné víno a jedli suché rožky.
„To akože skúšajú ako sa cítia bezdomivci alebo akože čo to má znamenať??" zasmiala som sa nad tým pohľadom.
„No šak to sa ešte uvidí čo skúšajú."

Takže troška kratšia časť ;) dúfam že sa príbeh páči ;) Aby som nezbudla... Chcem sa srdečne poďakovať za to že je vás tu už také množstvo a že stále pribúdajú nové čitateľky aj napriek tej mojej "krásnej" gramatike, ktorú neznášam.....fakt mám z vás veľku radosť :) vždy ma to nakopne premýšľať nad ďalšími časťami.....a potom samozrejme sa snažím sem vždy pridať nejaký ten riadok :P dúfam že oceníte moju snahu :D ešte raz ďakujem :***