Fuck...a končím!

Super

„Prosím.“

„Ahoj Michael. Tu je Anny. Braček potrebujem pomoc. Matka ma vyhodila z domu.“

„Hhh.. čudujem sa že si odtiaľ ešte nezdrhla sama.“

„Ver mi mala som v pláne zdrhnúť, ale akosi ma predbehla. Môžem k tebe na pár dní prísť?? Aspoň kým si nenájdem nejaký byt.“

„Môžeš?? Ty musíš! Okrem nášho bratrančeka si jediná rozumná z rodiny s ktorou nemám problém sa v pohode porozprávať. Kde si?? Prídem po teba.“

„No momentálne trčím ešte pod matkinou strechou.....teda tak to nazvala ona. Mám čas do rána zmiznúť z tohto domu.“

„Ok. O chvíľočku som tam. Prosím počkaj ma niekde na ulici, aby som sa nemusel stretnúť s pani veľkomožnou. Paa zatiaľ.“

„Ahoj“

Konečne zbalená .....zvláštne príjemný pocit. Dlho som plánovala, že hneď ako budem mať osemnásť z tohto zapadákova zdrhnem niekde preč. S matkou sme sa neznášali, odkedy som sa začala intenzívnejšie venovať kamoškám a partii. Prekážalo jej že nesedím doma na zadku a nemám zmýšľanie ako nepretiahnuté male dievčatko z 10 storočia. Nevedela pochopiť že neznášam zvonové nohavice a že najradšej som keď si oblečenie môžem nakupovať sama. Môj mobil?? Čo to je ...taká šunka zdedená po babke. Podľa mojej matky mi to úplne stačí a že nepotrebujem nejaké zložité iPhone. Stále jej vadili tieto maličkosti, vďaka ktorým som sa snažila ísť s dobou. Ona to nevedela pochopiť....akosi ešte žila v 70-tych rokoch. Išla som na diskotéku?? Nie nechodila som pretože ak som mala možnosť ísť moja matka my ju zatrhla a vybrala mi inú diskotéku kde by som mala ísť. Lenže to čo ona vybrala bol oldies žúr pre kategóriu 50+ plný ľudovečiek. Pri pomyslení na to že mam ísť tam ma prešli chute niekam ísť. Vždy to tak bolo. Našla som si frajera?? Ale kdeže ….také niečo ja nepoznám. Ak sa mi aj nejaký chalan páčil moja matka chudáka chlapca vždy vykričala a niekedy aj dobila. Stále chcela aby som si našla chlapca podľa jej predstáv. Aký by to mal byť?? Svätuškár, večne sediaci v kostole, taký čo nikdy nehreší, miluje prácu, vyzerá jak potrat a absolútne nejde s dobou. V našom okolí je takých veľa. Zhodou okolností jeden z nich je miláčik mojej mamičky. Volá sa Peter. Prezývku má: „Peháč od kráv“ Vymyslela som mu ju s mojim ex....a áno, hej aj on ma nechal kvôli mojej psychicky narušenej a strašne domýšľavej matke. Ele to je nepodstatná etapa. Každý toho zmrda takto prezýva a keď sa nejaká partia zíde pred neďalekým lesíkom, že si spraví žúr a že sa idú opiť on musí zavolať fízlov a vytrepe im všetky mená neplnoletých, ktorý tam popíjajú alkohol, alebo mená ľudí, ktorý tam ničia cudzí majetok. Už nejeden človek mal problémy, obrovské problémy vďaka tomuto. Dokonca aj jeho brat. Volá s Mathew a je úplný opak jeho brata Petra. Každý piatok sa rozbíja v nejakom bare, neznáša chodenie do kostola a hreší podľa mojej matky ako spitý bezdomovec. A dokonca nemá pehy, čo je v ich rodine výnimka. Lenže je to úplný magor....iq pod bodom mrazu. Neznášam ho, podobne ako jeho parťaka Jacoba. Najradšej by som im obidvom zapľula ksichty. Sme večný rivali. Pretekáme sa kto prví niečo postrieka farbou v spreji....a tak nejako podobne. A keďže sa takto “pretekáme“ , všetci si myslia že idem po Jacobovi. K zahodeniu nie je to musím uznať, ale nie je môj typ a vždy mi vyfúkne stenu. Dosť ma serie....ale to je nepodstatné.

Crrrrnn.....Crrrrnn!

„Prosím??“

„Sestrička kde toľko trčíš?? čakám ťa pred domom. Prosím ťa pohni si fakt nechcem matku alebo otca stretnúť.“

„Ok braček ...už som na ceste.“