Fuck...a končím!

Toto je len začiatok

Celý týždeň ubehol strašne rýchlo. Posledná rozlúčka s mamou ubehla prekvapivo pokojne. Naše výcviky prekvapivo veľmi dobre. Jacob sa vrátil späť k jeho rodičom. No a Fliper nám predstavil jeho novú známosť. Volá sa Marriah. Celkom milá, v pohode baba. No a Michael...ten sa konečne spamätal a pochopil že keď bude stále myslieť na Trish nepomôže mu to. Uvedomil si že určite by chcela aby bol šťastný, preto sa rozhodol že si nájde novú známosť a prestane sa ľutovať. A ja?? Ja som prišla na to že v tom najhoršom budem svojim telom chrániť tepá mojich najbližších. Aj tak už nemá zmysel žiť. Keď som bola naposledy v bezvedomí....pamätám si ako mi Trish povedala že bude na svadbe a že len ja ju uvidím...na akej svadbe?? Veď ....a je to preč...musím naňho zabudnúť. Aj keď mu jeho otec povedal že má na mňa dávať pozor (ako by to bolo potrebné) preto že som tehotná. No a to je ďalšia nepotrebná okolnosť. Ak to zisti Bob...nechcem si to ani predstaviť....Prišla som o všetko. Chýbajú mi baby...a vlastne včera Jacobov otec vravel že Stell s Mathewom sú v Chicagu tiež v akomsi gangu, ktorý nám pomôže. Vraj maju pricestovať zajtra...alebo dnes?? Každopádne budú bývať u nás v izbe, ktorú mala Nicol. Aby som nezabudla...ta čo sa hrala na milujúcu sesternicu...áno Nicol...mi poslala e-mail. Dlhý, plný klamstiev o tom ako je jej to ľúto, že ako to nebola Jacobova vina, že len ona za to môže...keci...rečičky..bezvýznamného charakteru. Je mi z toho zle. Zo všetkého.
Otec mi poslal správu dnes ráno. Vraj sa odsťahoval na bezpečné miesto. Dostala sa k nemu informácia že Santos, Michaelov biologický otec, ke už v meste. Vraj nechcel aby ho našiel. Chápem ho. Zároveň sa oňho bojím. Predsa len v minulosti to nebolo práve najružovejšie medzi nimi. A fakt že Michaela si adoptovali práve moji rodičia tomu nepomohol.
„Joseph O'Carter" ktosi zakričal pred našim domom. Ale počkať veď Joseph O'Carter je Michaelove biologicke meno. Do riti
„Anny je tu môj otec. Poď so mnou prosím" zrazu do izby vbehol Michael.
„Nemyslím si že je práve najlepší nápad ukázať sa mu. Nie teraz."
„Joseph O'Carter neskrývaj sa a poď vonku."
„Segra ja sa bojím."
„Zvládneme to. Kde je Fliper??"
„Šiel na letisko po Stell a Mathewa."
„Dobre. V žiadnom prípade nepoužívaj teraz mobil. Vzadu je Bob s dodávkou. Možno nás už odpočúvaju."
V tom momente mi začal zvoniť telefón. Áno Stell. Vždy mala talent zavolať v tej najnevhodnejšej chvíli.
„Áno Stell praješ si niečo súrne?? Pretože hrám s Michaelom poker a nechcem aby tu odpočúval moje telefonáty. Už je horší ako otec." pohotovo som prehovorila. Dúfam že to pochopila.
„Aha. Tak nebudem zdržiavať. Len som ti chcela spraviť prekvapenie že sme sa dlho nepočuli. Ale zavolám neskôr. Mimochodom Mathew ťa pozdravuje. Vraj mu je ľúto tvojej mamy. Že praje úprimnú sústrasť. Ak budeš potrebovať pomoc vieš na koho sa máš obrátiť. Ahoj. " chvalabohu to pochopila.
„Ahoj." Zahrali sme troška divadielka. Teraz len rýchlo rozumný plán.
„Anny!!"
„Michael!!! Kde si??!?!?"
„V obývačke....on už je v záhrade."
Zbehla som dole schodmi a zbadala som cez terasové dvere že Santos je fakt na našej záhrade. Obdivuje stromy. A vchod do tunela......
„Do riti. To nie je dobre." Strach už prúdil aj v mojich žilách.
„Nič nie je dobré segra....na to si si iž mohla zvyknúť."
V tej chvíli sa rozleteli vchodové dvere a v nich stáli Fliper s Mathewom.
Fliper hneď utekal do pivnice. Mathew nám hodil zbrane. Bála som sa. V tom pribehla aj Stell.
„Fú ten Bob bol ale ťažký oriešok."
„Kde..čo?? Čo je s ním."
„No je minimálne v bezvedomí. A ten trápny týpek čo sedel v dodávke pri ňom je asi na dlhšie mimo. Slzný plyn je svinstvo."
V tom sa z pivnice vrátili Fliper s Mathewom a ťahali so sebou aj Michaelovho otca.
Búchačky mu držali pri hlave a ruky za chrbtom.
„Čo s ním??" spýtal sa Mathew.
„Troška porezať, dokopať do brucha, napľuť do ksichtu, pourážať...alebo radšej troška viac. Nech tatko vie čo to je bolesť." Prehovoril Michael.
„Joseph...veď už som si to odpikal. Sedel som v base 16 rokov."
„Žiaľbohu len 16 rokov. A aby sme si to ujastnili. Joseph už nie je moje meno. Teraz sa volám Michael. Michael McGregor. A k tej base....ppdľa mňa to bolo málo. Mama je mŕtva, babka tiež a susedia sú na tom zle. Majú totižto doživotné následky. "
„Nie tvoje meno je Joseph O'Carter. Svoj pôvod nezmeníš. Si môj syn. Môj...ja som ťa splodil!!"
„Už dávno nie si môj otec. Môj otec je Max... A teraz vypadni!!! A už sa sem nikdy nevracaj!!! Nechcem ťa ani vidieť!!"
„Si myslíš že teraz len tak odídem?? Si môj syn a pôjdeš so mnou!!"
„Nie!!! Už zmizni!!" ..a surovo ho vyhodil. Možno mu mal dať lekciu aby sa už nevrátil. Možno.
„Konečne." zašomrala som si popod nos.
„A to je len začiatok. " Tak zrejme ma počul aj Michael....

So Stell sme si hneď skočili do náručia.
„Som rada že si tu."
„Aj ja som rada že ťa môžem konečne objať. Chýbala si mi."
„Aj ty mne."
„A kde je Jacob??" Prerušil nás Mathew.
„Poď hore to ti vysvetlím. " hneď začal Fliper.
„Fliper to je v pohode. Už som to ako tak predýchala. Pôjdem ja hore. Potrebujem si ľahnúť. Kľudne im to vysvetli."
„Dobre. Ako myslíš....." otočil sa na Stell a Mathewa „Ale najprv si zložite kufre hore v izbe!"
„Jasan. Rozkaz generál." So smiechom odpovedala Stell...na čo sme sa museli zasmiať všetci.