Fuck...a končím!

Rick

Michael, Jacob a Ricardo mi zakazali šoférovať auto tesne pred pôrodom. Ale ako sa vraví.....kocúr nie je v dome, myši majú hody. Moje nové autíčko mi chýbalo. Dnes sú to tri roky...tri roky od toho najhoršieho dňa. Tri roky od dňa pekla, tri roky čo som stratila moje zlatíčko. Moju najlepšiu priateľku, sestru, môjho šibala....Trish. Rozhodla som sa ísť na cintorín. Čo by som dala za to aby bola tu...ach. Ale žiaľ nie je a ja sa musím pasovať s nástrahami života sama.

Po chvíli som si všimla že za mnou je stále jedno čierne ferrari. Nepozdáva sa mi to. Odbočila som na parkovisko pred cintorín. A to ferrari taktiež. Znervóznela som. Neviem prečo ale nepozdáva sa mi to. Kľud Anny. Možno je to tiež niekto, kto ide zapaliť sviečku na hrob svojho príbuzného.
Zaparkovala som, vystúpila som, z kufra som vybrala veľkú kyticu a snažila som sa čo najmenej nápadne pozrieť na majiteľa toho ferrari. Mladá dáma približne môjho veku. Prebodávala ma pohľadom. Ten vražedný pohľad mi bol od niekiaľ povedomí. Neviem odkiaľ ale viem že som tu ženu už niekde videla. Ten pohľad....je nezabudnuteľný...ale stále si neviem vybaviť kde som sa s ním stretla.
Radšej som to ďalej neriešila a šla som na cintorín. Keď som zapaľovala sviečku všimla som si ako stojí o uličku ďalej a čumí na mňa. Dosť nepríjemné. Kto to do čerta je. Toto mi už nepríde ako bežná návšteva cintorína. Asi by som mala dať vedieť Jacobovi.

Anny:
Jacob. Som na cintoríne. Sleduje ma akási žena. Je mi odniekiaľ povedomá....bojím sa!!
Jacob:
O chvíľu sme pri tebe. Nerob paniku.

Anny:
Ja nerobím paniku. Ja sa normálne bojím....však som tehotná.

Chvíľu na to naozaj prišli. Jacob, Ricardo a Marriah.
Keď si ich tá žena všimla, hneď sa otočila a odišla. Sledovala som ju očami až kým nenasadla do svojho ferrari.
„Si v pohode??" spýtal sa ma Jacob.
„Som ...ale niečo mi na tom nehrá. Viem že som ju niekde videla. Viem že som sa s ňou stretla....ale neviem kde a ani kto to je....a to ma na tom desí najviac."
„Nie je to náhodou nejaká rivalka zo strednej?? Fakt nerobíš paniku??" s nadvyhnutým obočím na mňa Fliper pozrel.
„Nie ...určite nie... Ja ... Mal by som vám niečo povedať. Ale nie tu... Poďme domov."
Prerušil Jacob. Nechápala som čo to má znamenať. O čom to točí?? Čo mi zas zatajil?? To snaď nemyslí vážne!!!!??

****************
„Mohli by ste na mňa nehučať. Dozvedel som sa to len nedávno...ale prejdem k veci.
Je to Bobova sestra. Nevedel som či bude až taká nebezpečna...proste som nevedel či vám to mám povedať alebo nie. Nevedel som že to s tou pomstou myslí fakt vážne."
„Prečo si to nepovedal skôr??!!!" Vrhla som naň vražedný pohľad.
„Ja neviem."
„Mali by sme niečo vymyslieť a hlavne ochrániť tuto moju ségru...na toho fagana sa fakt teším." prehovoril Michael.
„Súhlas." odpovedali Fliper s Jacobom.
„Auuuuu!!!"
„Anny čo je??!?!?"
„Myslím že to prišlo..."
„Čo kurva??!!?.... Sesternička kľud...dýchaj!!! Nádych!! Výdych!!"
„Fliper kurva nezjap na mňa!!! Nie som hluchá!!!"
„Fliper ukľudni sa!!! Robíš väčšiu paniku ako moja segra.....a to rodí ona a nie ty!!" ....kým sa týto dvaja začali hádať Jacob zavolal sanitku......a začal s pôrodom...boha čo je doktor??
„Si robíš prdel?? Čo si doktor??"
„Nie ale googlil som...chcel som byť pripravený na všetko."
Ako to povedal usmial sa na mňa tým najkrajším úsmevom. No ja som začala strácať vedomie.
***************
Piiip....piiipp....piiip...
„Auuu" Čo do čerta je toto.. Čo pískaš more.
Aha...nemocnica...zas!!
„Počkať!! Nemocnica???" povedala aom si sama pre seba.
Otvorila som oči a zbadala som asi milion hadičiek a prístrojov na ktoré som bola napojená. Vedľa mojej postele bola postieľka, v ktorej spalo to najkrajšie stvorenie pod slnkom.
Usmiala som sa najviac ako som len vládala.
„Som mama!" slzy sa mi tlačili do očí.
„A ja otec. Ten najšťastnejší otec." Ozval sa Jacob, ktorý stál v dverách.
„Niečo som ti priniesol."
Spoza chrbta vytiahol kyticu. Nie hociakú....ale kyticu z mojich najobľúbenejších vínovo-červených ruží.
Zdá sa mi to alebo mám dôvod byť najšťastnejšia na svete??
„Moje obľúbené...ty si nezabudol. Ďakujem láska."
„Ako by som mohol zabudnúť. Veď to sa nedá."
„Klopi klop. Nesiem darček." vo dverách sa objavil aj Fliper s obrovským....dobre tak megaobrovským plyšovým medveďom.
„Plyšový medveď?? Naozaj?? Bratranček vieš ako sa to volá ?? Zachytávač prachu tritisíc."
„Áno chápem...čerstvá mamina...humor neopúšťa. Kam ho mám položiť?? Alebo dám ho sem na ten stolík. Mimochodom, kde je Michael s Rose?? Mali sa zastaviť aj po Marriah a prísť sem no....už tu mali byť."
„Neviem." pohotovo mu odpovedal Jacob a ďalej sa venoval pozorovaním malého v postieľke.
„Veľký spachtoš....zrejme po mamine." Povedal po chvíli...a mne došlo čo tým chcel povedať.
„Omyl. Po tatkovi!!" Vyplazila som mu jazyk.
„Nevypľazuj na mňa ten jazyk lebo ti ho odkusnem!!!"
„Dobre ľudia chápem že teraz ste ešte viac zaľúbení a vybuchujú vo vás tie novopečené rodičovské emócie ale máme problém. Práve mi došla sms správa od Michaela."
„A čo v nej stojí?? Že stoja v zápche ako vždy."
„Žiaľ nie. Je v nej len jedno slovo.....Help!!"
„Do riti!!" Zhúkol Jacob. Ja som sa zľakla, pretože to neveštilo nič dobré.