Fuck...a končím!

Banggang

V tom zhone som si ani neuvedomila že Michael nie je na vozíku. Krivká ale chodí po svojich.  Aspoň môžme ísť za mamou peši.
"Ideme??" spýtal sa Michael hneď ako vošiel do mojej izby.
"Hej...poďme."
"Fakt chceš ísť peši?? Nezoberieme Ricardove auto?? Vieš bojím sa kôli tomu zmrdovi."
"Toho zmrda mám už totálne u piče. Poďme peši aspoň sa prevetráme."
"Okaa...ako myslíš."
Vyrazili sme. Michael mal pravdu. Je ryziko že Bob pôjde po nás ale seriem už naňho. Prečo nemôže byť všetko zas tak jak predtým?? Prečo sa mi musel celý život zrútiť jak domček z karát. Fuck that. S Trish by to bolo ľahšie. Ona vždy vedela čo treba robiť, vždy vedela poradiť a stále stála pri mne. A teraz?? Je to celé na piču.
"Anny nezájdeme aj na cintorín?? Dlho som nebol na Trishinom hrobe."
"Skvelý nápad braček. Som za."
"Niekedy rozmýšľam aké by to bolo keby tu bola..."
"Aj ja. Chýba mi...a strašne."
"Ja som zistil že on bola najúžastnejšia...lepšiu už nenájdem."
"Ale nájdeš...a ona možno tam hore bude šťastná že si šťastný ty tu."
"Kiežby.."
"Michael všimol si si to??"
"Ak máš na mysli to čierne porsche tak áno všimol."
"Chvála bohu že už len tých pár metrov."
"Počkaj ...pred domom je záchranka!!!"
"Brácho to vidím aj bez teba...poď!!!" skríkla som a už sme sa rozutekali. Záchranary práve odchádzali. Peter ich odprevádzal.
"Čo sa deje???!!!!?!?" spýtal sa Michael Petra ...ja som sa rozplakala pretože som to pochopila...prišli sme neskoro."Neskoro." jediné slovko ktoré Peter povedal. Jediné a tak pichľavé slovo.
"Kde je otec??"
"Pri nej...v izbe."
S Michaelom sme ako na povel spoločne začali utekať za ním.
Sedel pri posteli, v ktorej ležala mama a obímal ju.
"Oci.."
"Prosím??"
"Si v poriadku??"
"Už nemam pre koho dýchať."
"Otec toto nevrav. Máš nás, súrodencov, kamarátov."
"Nie...ona bola tá s ktorou sme si povedali 'kým nás smrť nerozdeli'
A ona prišla. Svokrička s kosou a zobrala mi moju životnú lásku, moje šťastie, môj zmysel života. Mali by ste obidvaja niečo vedieť...ale nie tu poďte do obývačky." Toto ma rozplakalo. Pohľad na to ako ju obíma a ako to vraví..Toto je ozajstná láska...až za hrob. Som zvedavá čo nám povie. Vyznel dosť divne.
"Tak začni." Michael po ňom hodil očkom aby vedel že sme nedočkaví.
"Mama včera prehovorila....dlho nič nehovorila ale včera normálne plinule prehovorila. Citujem
'Keď som ju vihodila z domu bola som šťastná možno aj preto že sú deti spolu. Ale teraz nie som. Niečo by mali vedieť...nikdy som to takto nechcela.' a potom mi podala toto."
Dal nám krabičku. Naznačila som Michaelovi aby ju neotváral...nech počká...bolo na ňom vidieť že je zvedavý...aj napriek tým slzám.
"A potom povedala že jej budete chýbať. Potom chcela pohár vody a ísť spať no ráno ju začalo dusiť...dal som jej lieky...na chvíľu jej zabrali tak sa rozhodla ísť opäť spať. A potom keď sa zobudila už ....." na chvíľu sa odmlčal ..musel sa nadýchnuť a poutierať si slzy. "....už len vykríkla ....s Petrom sme sa snažili.....no...bol koniec."
Tak toto by nevydržala ani tá najsilnejšia a najtvrdšia osoba. Plakala som asi tak strašne ako keď zomrela Trish. V tom mi zapípal mobil
'Kde ste?? Prídem po vás...Bob má svojich kumpánov v meste a nevyzerá to dobre.'
"Michael Jacob mi napísal...aha." podala som mu mobil. Michael si poutieral slzy a pustil sa do čítania.
"Tak to oni..." pozrel na mňa vystrašeným pohľadom. V tej chvíli sa zo zapnutej televízie ozvalo:
'A teraz miestne správy. Gang, ktorý pred dvomi rokmi zanikol, len preto že ich vodca Bob Stanfort si našiel priateľku, je opäť aktívny a sliedi po meste. Vodca Bob, ktorý sa vyhol poprave, vraj plánuje pomstu. Riadenie mesta dáva výstrahu. Máme byť nadmieru opatrný.'
"Do riti!!" s Michaelom sme ako na povel naraz vyhŕkli. Ak su banggang opäť v plnej verzii nie je to dobré...ani z ďaleka.
"Nesmú sa dozvedieť že mama zomrela. Hlavne nie Bob.
"Oci pohreb nechaj na nás. A hlavne nikomu koho nepoznáš nevrav že mama zomrela. Michael musíme ísť domov a vymyslieť čo bude ďalej..." postavili sme sa, odzdravili otcovi a odišli. Pred domom nás už čakal Jacob. A to porsche bolo odparkované na rohu ulice. To nie je dobré znamenie...ani zďaleka....banggang je späť a mne neostáva nič iné len ich poraziť.

Ahoooj ľudkovia. Chcem sa vám poďakovať za to že to ešte čítate. Mňa by to už nebavilo. Mno a očakávajte troška viac nerealnosti v najbližších častiach ;) dúfam že sa mi podarí pridávať častejši keďže sú prázdniny..ale nič nesľubujem tak každopádne budte aj naďalej trpezlivé :D
Btw. Sorry za gramatické chyby. Neznášam slovinu a hlavne som lenivá ich opraviť :D ale všaaak vy ste si už všimli :D či?? :D
Prajem všetkým krásne prázdniny a pokojné čakanie na ďalšiu časť ;)
P.S. už čoskoro :P