Fuck...a končím!

Mam ťa rád

Volám sa Michael. Michael McGregor. Rodičov nemám. Teda mám ale nekontaktujem ich. Zničili mi krásne momenty...otec alkoholizmom a matka svojou domýšľavosťou. Ako každý chalan som lietal za frajerkami. Mal som na výber..každa ma chcela. Vraj mám dosť sexy úsmev. Alebo to boly moje hlboké a čierne oči? Nie. Každá ma chcela kôli mojej vyšportovanej postave. Miloval som keď som mohol isť do posilky. Ale mojim rodičom to vadilo....tak ako všetko ostatné čo som robil.

Ale radšej od začiatku...

Volám sa Michael McGregor. Mám 25. Narodil som sa vtedy drogovozávislím rodičom. Mama mala 16 a otec 18. Zo začiatku sme žili na ulici. Nemali sme peniaze na bývanie lebo matka s otcom všetko preflákali na drogy...veľa krát sme preto utekali pred socialkou..aby ma nezobrali do decáku. Tak to trvalo do mojich troch rokov. Potom si ma zobrala babka a naši išli na liečenie. Babka. Jedina láskava a milujúca, štedrá a milá, dobrosrdečná s radosťou v očiach. U nej som bol tri roky. Potom sa po mňa vrátili mama s otcom z liečenia so slovami že su už čistý. Že žiadny alkohol už konzumovať nebudu a že ani drogy nebudu poživať. Babka im ale neverila. Mala pravdu. No bohužiaľ musel som s nimi odísť. Myslel som že to je dobre, no bol som male hlúpe decko a netušil som čo ma čaká. Potom mi matka povedala : "Budeš mať súrodenca." Tešil som sa...strašne. Mal som desať a súrodenca na ceste. A potom to prišlo. Otec si myslel že to dieťa nieje jeho. Vrátil sa k alkoholu. Začal mamu aj mňa byť. Frajerky mal nespočetne veľa. Až jedneho večera prišiel opitý s rozvodovími papiermi. Dal ich matke nech ich podpíše, ale ona nechcela. Mala ho rada a navyše čakala jeho dieťa. On s ňou už nechcel byť. Zbil ju...surovo...jedna rana za druhou....jeden kopanec za druhým. Ja som sa musel len prizerať. Chcel som jej pomôcť ale otec ma hodil o skrinku a ja som si rozbil hlavu. Potom vzal nôž a začal mamu bodať. Do brucha. Už som to nevydržal a šiel som tak aby ma nevidel k susedom. Tý zavolali záchranku a policajtov a utekali na pomoc mame. Netušil som čo sa bude diať...potreboval som byť s mamou. Vrátil som sa do domu kde nazemi ležal krvacajúci sused a suseda. Otec stal nad matkou a smial sa. V tej chvíli prišla babka, záchranary a policajti. Babka si ma vzala do náručia...otec chcel v tej chvíli na mňa zaútočiť ale babka ma obránila....svojim telom. Neprežila to. Nôž zasiahol rovno do tepny. Matku a susedov previezli do nemocnice. Otca do basy. Dostal doživotie. Matka to neprežila a ja som putoval na najhroznejšie miesto. Do decáku. Toto boli moji skutočný rodičia. Otec dopustil to aby som bol v decáku. Ale ako to že mám rodičov, ktorích nekontaktujem a sestru?? Je to moja adoptívna rodina. Michael McGregor je moje adoptívne meno. Volal som sa Joseph O'Carter. Ale to je už preč. Moja adoptívna rodina ma postavila na nohy. Mal som super sestru a skvelých rodičov....až kým otec nezačal s alkoholom a matke z toho nehrablo. Rozprávka, ktorá prišla po horore sa rozplynula. Mal som 15 a Anny 8. Neostávalo mi nič iné len zo školy utekať na brigádu aby boli peniaze na jedlo a taktiež som musel tráviť veľa času mimo domu ak som nechcel opäť byť svedkom tých odporných hádok spôsobených alkoholom. Matka si začala domýšľať že drogujem ako moji biologický rodičia. Začala mi vyhadzovať na oči že som adoptovaný, týmpádom menejcenný. Nezvládal som to tak som posledné voľné chcvíle trávil v posilke aby som bol menej doma. Staral som sa o svoje telo, ktoré bolo časom dokonale vypracovene s dokonalými tahličkami. Zmenil som štýl obliekania a svoje tmavohnedé vlasy som si začal česať nahor aby vynikli moje tmavohnedé, priam čierne oči. Stal sa zo mňa najžiadanejší party chalan v meste. Každá ma chcela. A to sa mi samozrejme páčilo. Striedal som baby jednu zadruhou. Mal som sa perfektne. No potom ma matka vyhodila na ulicu. Prichýlil ma moj kamoš. Dnes je bohužiaľ už nebohý. Zomrel na rakovinu. Tento dom v záveti odkázal mne. Som mu vďačný za to všetko. Ďalej som pokračoval vo svojom párty živote aj s nebohým kamošom. Bolo to bohové. No potom som zbadal JU. Trish. Bola aj s mojou segrou. Chcel som sa im prihovoriť, ale bál som sa že Anny by namňa zautočila....veď som ju nechal samu s psychopatkou a alkoholikom. Ušiel som otiaľ. Prišiel som domov skôr ako kamoš no keď sa vrátil povedal mi, čo bolelo. "Počuj musim ti povedať niečo čo by si mal vedieť. Mám rakovinu a dlho tu nebudem. Tento dom som v záveti odkázal tebe. Tvoja sestra prežíva to čo si prežíval ty. Pomôž jej a zavolaj ju sem." To bolo posledné čo som od neho počul. Odišiel spať no a na ďalšie ráno som ho našiel už mŕtveho. Týždeň po pohrebe som už nevládal bojovať s myšlienkami nad slovami, ktoré mi povedal. Kontaktoval som bratranca...adoptívneho... On jediný bol v stálom kontakte s Anny. Bol pre ňu druhý brat. Povedal mi všetko čo sa deje s Anny a rodičmi. Povedal som mu aby jej dal moje čislo a adresu, ktorú som mu nadiktoval. O mesiac mi volal. "Bol som zagratulovať Anny. Dal som jej tvoje číslo a adresu a úprimne potešilo ju to viac ako darček ktorý som jej dal. Vraj sa ti ozve." Neprešli ani dve mesiace a Anny mi volala. Musím jej pomôcť....vtedy som sa na ňu vykašľal a nechal ju tak. Chcem to napraviť. Dúfam že si nebude myslieť že je to kôli Trishi...to nie..áno zamiloval som sa do Trishi ale ona o mňa nejavý záujem tak ju nechám tak. Pomôžem vytúženemu súrodencovi. Bláznovi menom Anny.

»»»»»»»»»»

Je ráno a ja sa trepem od Trishi domov. So Stell sme u nej prespali. Ešte že tie dve nemajú také okno ako ja. To čo sa stalo musim napraviť. A hlavne vysvetliť Jacobovi že nech na to zabudne...a že jedine čo vo mne zbudzuje je nenávisť a odpor. A hlavne musím zistiť kto bol ten chalan čo ma doviezol domov. Pomali otváram dvere...čo ak Michael ešte spí.

"Anny si to ty?" ...tak nespí.

"Áno braček som to ja." Pomaly idem do obývačky za Michaelom. Sedí v sedačke a v rúkách obracia brošňu. Brošňu jeho mamy. To jediné mu po nej ostalo. Skoro som zabudla že je adoptovaný....no ja ho aj tak mam strašne rada ako vlastného. Sadla som si k nemu a silno som ho objala.

"Niekedy ma spomienky dobehnú aj keď pred nimi utekám."

"Ja viem braček. To čo si si prežil nie je pekné."

"Je to ako z hororu. Nikdy nevieš kedy dostane tvoj otec amnestiu alebo ho prepustia na dobre správanie. Ten strach že čo ak si raz nájde aj mňa...... asi by som sa mu nedokázal pozrieť do oči."

"To ti verím. Každý človek by to nedokázal. Vraví sa že parnera si vyberieš, ale rodičov a rodinu nie."

"Mám ťa rád segra a som rád že si sa rozhodla ostať tu."

"Aj ja ťa mám rada braček."