Fuck...a končím!

Jacob, prekvapenie

V tej chvíli ako sme sa ďalej smiali nad Santosom a Bobom niekto zazvonil pri dverách.  Michael šiel otvoriť. Bol to Jacob s jeho otcom. Vraj sa prišli na niečom dohodnúť. Sadla som si k Marriah a Fliperovi. Lenže hneď ako začal Jacob hovoriť prestala som vnímať okolie. Začala sa mi motať hlava a prišlo mi strašne zle. Postavila som sa pretože som sa rozhodla napiť sa no to som robiť nemala. Hlava ma rozbolela 100- násobne horšie ako ma bolela doteraz. Počula som že na mňa kričia či som v poriadku ale nebola som schopná im odpovedať. Už som len zacítila ako sa mi podlomili kolená a ja som letela k zemi. Stihol ma niekto chytiť. Keď ma zobral komplet na ruky a začal niesť do izby pochopila som že to bol Jacob. Uložil ma do postele, sadol si ku mne a podal mi pohár vody. Ten ma prebral no vďaka tomu som sa dostala do väčších rozpakov. Milovala som ho a potrebovala som aby tu ostal ale zas na druhej stane som chcela aby odišiel. Keď ma začal hladkať po bruchu...skoro som sa rozplakala. Nezvládnem to. Keď v tom som si všimla že Jacob plače.
„Prečo plačeš?? Prosím neplač." zašepkala som a silno som ho objala...už som to potrebovala.
„Plačem nad svojou sprostosťou. Ako som mohol toto tak dojebať. Tak by to malo byť vždy ...žiadne okolie len ty, ja a naše dieťa. Ale žiaľ som somar prvej triedy a nletel som lacnej štetke. Prepáč mi.....ja viem že už mi nemôžeš dvôverovať...nežiadam preto to aby sme boli opäť spolu...ale aspoň sa na mňa nehnevaj. Stačí že sa za to nenávidim ja." A toto ma úplne položilo. Keď plakal a vravel toto pozeral mi priamo do očí. Pozeral takým úprimným a smutným možno aj ľútostným pohľadom. V tej cvhíli môj mozog prestal fungovať, vtele som mala výbuchy enócii a vášne a moje pery sa nalepili na tie jeho. Ruky som mu obmotala okolo krku, on tie svoje zasa okolo môjho pásu. Po chvíľke som to prerušila a prehovorila.
„Ty možno nežiadaš aby sme boli opäť spolu ale ja to potrebujem ako drogu. Neviem prestať na teba myslieť. Neviem správne dýchať ak tu nie si a ani triezvo rozmýšľať. No zas na druhej strane sa bojím lebo netuším či ti môžem veriť....no možno už to je pokrok že si si to uvedomil...že sme mali byť rodina. Jacob milujem ťa...no bojím sa...." Teraz zas pre zmenu pobozkal on mňa. Bolo to krajšie ako inokedy...také viac lačné...jeden druhého sme potrebovali. Chcela som len aby táto chvíľa neskončila. Ale Jacob ju samozrejme prerušil.
„Ako to teraz bude??....ako budeme fungovať??"
„Ja neviem......viem len jedno ...že ťa potrebujem."
Zamotala som sa do jeho náručia a ani neviem ako, no zaspala som.

Zobudila som sa už tu nebol. Kam šiel?? Prečo??
A v tom som počula výstrel a výkrik. Neváhala som a utekala som dole pozrieť sa čo sa deje. Michael držal v náručí Jacoba, ktorý mal rozbitú hlavu. Terasové dvere a okná boli rozbité. Michael plakal, Marriah bola schovaná vedľa linky a celá sa triasla. A vtom momente som zo záhrady počula divné zvuky. Zobrala som zbraň a rozbehla sa tam.
„Anny nie!!!" zakričali za mnou Michael s Jacobom skoro jednohlasne. Mali pravdu...nemala som tam ísť.
Bob a jeho gang mlátili Stell a Mathewa a Jacobov otec ležal v tráve ďalej od nich zrejme v bezvedomí. Záčala som strieľať hlava nehlava. Trafila som dvoch z gangu a Boba....na to že mesiac dozadu som poriadne ani netušila čo je kaliber 9 tak to bol celkom slušný výkon. Skryla som sa za strom a všimla som si že Mathew využil príležitosť a obrátil to. Po chvíli bangang odišli. Stell hneď ku mne pribehla či som v poriadku. Zakívala som hlavou na znak že áno a rozutekala som sa k Jacobovmu otcovi. Pulz bol ešte hmatateľný tak som rýchlo zavolala záchranku a začala s oživovaním. Mathew mi pomohol a Stell šla dnu.

Keď odviezli záchranary Jacobovho otca na príjem do nemocnice a Jacoba na ošetrenie tej hlavy, všimla som si aj to že obývačka a kuchyňa sú celé hore nohami akoby sa tu odohrával boj storočia.
„Anny ...Bob to zistil... Že si tehotná a vpálil sem aj s gangom. Zjapal že to malo byť jeho. A odohnať si ich nemala....maju Flipera. Keď sa Jacob snažil zabrániť tomu aby Bob šiel za tebou do izby ..Santos s jeho kumpánom  odtiahol Flipera  do dodávky a odišiel. Ak by sa nám podarilo zajať aspoň jedného z nich mohli by sme vyjednávať o výmene. Teraz sa bojím že na výmenu budú chcieť mňa alebo teba segra."
„Do piče.... Prečo??? Kurva prečo my?? Vieš čo chcem?? Normálny sredoškolský život keď jediné problémy máš len vtedy keď ťa chytia fízli pri sprejovaní alebo keď ti rival vyfučí stenu."
„Chápem ťa."
„Čo do piče bolo toto??" prerušila nás Marriah.
„Si v poriadku?? Ricardo ti nevravel že ...no o tom celom??"
„Som v poriadku. Ale Ricardo...nič mi nevravel."
„V skratke ti len poviem že sme sa pred časom náhodne ocitli v mafii a musíme bojovať proti gangu môjho bývaleho a Michaelovho biologického otca. Ostatné ti vysvetlím neskôr. Teraz choď domov....v rýchlovke. Nikomu nič pre istotu nevrav a my štyria ho ideme zachrániť."
„Ale ako ho chceš zachraňovať keď nevieme kam šli." argumentovala Stell.
„Neboj sa. Včera mi volala Melisa. Povedala mi len že zistila že majú v pláne uniesť niekoho z nás...tak namontovala na ich dodávku GPS s prístupovým kódom čiže len mi si zistíme kde sú....môžme byť radi že ten ich šofér ktorý stále sedel v dodávke je spachtoš...aspoň to Melisa využila." Vzala som do ruky mobil...nabúrala som sa do GPS systému a zadala som heslo, ktoré mi Melisa poslala. Po chvíľke som ich mala ako na dlani.
„ Za mestom....starý schátralý ranč Tariny....ten kde som si vybojovala jazdeckú licenciu. Ideme."
„Počkaj Anny...nebude to pasca?? Veď Bob vie že si pretekala a že to tam poznáš...dokonca aj to o tej licencii. Fakt tam pôjdeš??"
„Mám už plán....troška ich prekvapíme."