Fuck...a končím!

Chýbaš

"Zišli sme sa tu, aby sme sa rozlúčili s našou milovanou, dcérou, rodinnou členkou, priateľkou a známou." Začal kaplán svoj dlhý príhovor. Nevnímala som ho. Nemala som síl. A to mám hneď po Trishinej mamke povedať príhovor ja. Som zvedavá ako to s tou hrčou v krku zvládnem.
"A teraz nám pár slov povie mamka našej drahej Trish."
" Vždy som si vravela aké je pekné keď máte prvorodenú dcéru. Keď mate koho rozmaznávať. Vždy som sa tešila ako budem roniť slzy keď Trish bude stať pred oltárom so svojim vyvoleným. Keď spoznala Michaela tešila som sa na to že to bude čoskoro. Vedela som že on je pre ňu ten pravý. Keď bola s ním bola plná optimizmu. Žiarila šťastím. Niekedy som sa až bála že či na niečom fičí a ona mi vždy povedala že na láske. Ani v tom najhoršom sne by ma nenapadlo že dnes sa tu všetci tí, ktorých mala tak rada stretneme pri takejto nepeknej situácii." Na chvíľu sa odmlčala aby sa nadýchla. Bolo na nej vidieť že to nezvláda. "Nebudem tu už hovoriť niejaké omáčky a svoje miesto prenechám Anny, najlepšej kamarátke našej Trish. Trish dávaj na nás pozor. Maj sa tam dobre a čakaj na nás."
Vybrala som sa dopredu na miesto Melisi, Trishinej mamky. Ešte som ju objala a potom som hľadala slová.
"Vraví sa že človek nemá pokoj na duši, kým si nesplní veľký sen z dectva. Keď sme boli malé snívali sme o nákupoch v Pariži. Trish snivala o veľkom nákupnom výlete v Paríži na jej narodeniny so svojimi najlepšími kamarátkami. Keď sme boli v puberte a začali sme dostavať od rodičou prvé vreckové stále nám pripomínala citujem 'Nezabudajte si šporiť na Paríž.' A my so Stell sme vždy poslušne odkladali korunky do prasiatka. Stále chcela vidieť pamiatky v Paríži. Keď o tom rozprávala, bola šťastná. Žiarila šťastim. Som rada že sa jej to splnilo. Som rada že sme tento výlet pred týždňom absolvovali. Verím že Trish odišla s pokojom na duši. Decký sen si stihla splniť a užiť naplno. Trish budeš tu chýbať. Takých dobrých ľudí ako si bola ty je tu málo." Skončila som pretože som viac nezvládala. Vrátila som sa späť medzi ľudí a skočila som Fliperovi do náručia. On bol jediný, s ktorým som prehovorila odkedy sa to všetko udialo. Áno jediný. Bob mi na správu ktorú som mu poslala keď sme išli v ten deň z nemocnice neodpovedal a ani sa neukázal. Stell riešila čosi s Mathewom a tiež mala čo robiť aby to rozdychala. Nikto tu nebol akurat sem tam ma došiel kuknúť Fliper. Celé dni som sedela v izbe, na oknách som mala zatiahnuté rolety aby som mala úplnu tmu a plakala som. Z nemocnice sa stále neozvali. Akurát mi matka poslala správu 'Čo je Michaelovi?? Daj mi vedieť čo najskôr.' Už jej zrazu asi bolo jedno že je adoptovaný. Nikto ma nevedel pochopiť...to čo prežívam. Prísť o dve milované osoby len tak mávnutím čarovného prútika. Teda len o jednu ale Michael je v nemocnici a bojuje o život. Tiež je to ťažké. Po pohrebe sme sa vybrali ku nám domov. Videla som tam aj Boba a viem že ho Fliper volal nech dojde aj on. Dúfam že príde. Keď sme dorazili sadla som si do obývačky na našu koženú sedačku. Je príjemne studená. Včera sa začala škola. Ja som si vybavila externé študovanie. Proste učiť sa budem doma a do školy pôjdem len na skúšky a dôležité prednášky. Aspoň menej uvidím toho sprostého idiota Jacoba.
"Volal mi Bob. Vraj nepríde. Že má lepší nápad. O pol hodiny sa máme stretnúť pred dinoparkom. Pôjdeme spolu pokukať na tie vypchaté dynosaury. Pomôže ti to."
Súhlasila som. Vyrazili sme. Kým sme sedeli v aute volali Fliperovi z polície že Trishi niekto prerezal brzdné hadičky na aute. Prve čo ma napadlo bolo že to urobil Jacob. Už len kôli tomu lístočku.
Keď sme tam dorazili prišla ďalšia rana. Bob sa bozkával so Stell. Len som zvýskla. Jemu som vlepila facku a tej krave som poriadne vynadala. Zdrhla som do dinoparku. Šla som behom. Fliper sa ma snažil dobehnúť ale nepodarilo sa mu to. Po chvíli bežania som zbadala Jacoba. Stál pri jednej vypchávke a robil si selfie. Keď si ma všimol prestal s tým a usmial sa na mňa. Zaťala som päste. Mala som chuť ho zabiť. V tej chvíli ma dobehol Fliper. "Poď Anny ideme domov."
"Zničil ma, pripravil o blízkych a ešte sa mi usmeje do tváre?? Nie!! Ja musim vylepiť facku ak nie rovno zabiť!"
"Poď kým nás nedobehne Bob!"
"Nieee!" Zakričala som a snažila sa isť za Jacobom ale Fliper ma zobral na ruky a niesol k autu. Začala som plakať. Strašne plakať. Nie nadarmo sa vraví že veľa dobrého je veľa a že po dobrote príde vždy ešte väčšie zlo. Ono to prišlo. Nemám nikoho...už nie. Trish chýbaš mi viac než ktokoľvek iný. Viac než krtkovi jeho lopatka. Viac než včielke Maji jej priateľ Vilko. Viac ako sa dá zvládnuť. Nezvládnem to. Bez teba sa to nedá. Prečo práve ty?? Prečo Michael?? Prečo?? Nezvládam to. Nedokážem ďalej žiť. Už nie! TY MI CHÝBAŠ. A navždy budeš chýbať noč už nebude ako predtým. Už sa nemám s kým blázniť pri sprejovaní. Už sa nemám komu sťažovať. Už nemám osobu, ktorá mala byť so mnou sľubom malička až navždy. Nemám osobu, ktorá mi raz mala byť družičkou na svadbe. Nemám ju.......prišla som o ňu.

....................

Prišli sme ku mne domov. Fliper ma vložil do postele. Chcel tu ostať ale ktosi mu zavolal a on musel ísť preč. Čo teraz?? Čo budem bez nich robiť?? Načo žiť?? Áno...načo žiť. Pomali vstávam z postele a kráčam do obývačky k lekárničke. Chcem to spraviť?? Áno spravím to....nezvládam žiť. Pomaly otváram a hltam. Hltam jednu tabletku za druhou. Zo skrinky vyberám whisky a zapíjam. Hltam a pijem, hltam a pijem....hltam a .....a tma. Trish chýbaš mi....idem k tebe. Čakaj na mňa.