Fuck...a končím!

Postupom času

Čauteee... len tak na začiatok ukončila som to tak dramaticky tu minulú časť takže vopred dávam na známosť že Anny nezomrie :D Neurobila by som to že by som zabila hlavnú hrdinku príbehu tak skoro :D taka sviňa nie som ( si myslím :D) Príjemné čítanie ;)

Schody. Zláte schody stúpajuce k  nebesiam. Kráčam po nich a okolo mňa sa premieta ako v kine film celý môj život. Všetko to krásne aj zle. Všetko to čo ma rozosmialo ale aj to čo ma rozplakalo. Dokonca aj to na čo si pamätať nemôžem. Všetko išlo postupne. Začínalo to tým ako ma mama drží v pôrodnici na rukách vedľa stojí otec a usmievajú sa. Sú sťastný. Neskôr ma v pôrodnici drží babka...otcová mama, tá ktorá s dedkom zomrela pri autonehode. Jej čelo zdobia mierne vrásky a jej úsmev žiari presne tak ako si to pamätám. Dedko stojí pri babke a robí na mňa všeliaké grimasy. Rozosmialo ma to. Aj teraz.  Potom prichádzame domov. Otec otvára dvere a mama, so mnou na rukách, vchádza do domu. V obývačke nás čaká celá rodina. Všetci šťastný nikto nemá s nikím problém, žiadny alkoholik a žiadny psychopati. Moje prvé krôčiky. Ach zlatuňke topánočky som mala. Moje prve slovíčko. Prvá bitka o hračky s Fliperom. Je to krásne. Ako mi bolo vtedy fajn. Žiadne starosti..všetci blízky so mnou. Môj prví deň v škôlke. Musím uznať tie copiky su fakt smiešne. Prvé stretnutie s Trish a Stell. Fakt zlate sme boli. Ďalšie dni....pekné dni v škôlke, prvá detská láska. Mamina správa že budem mať súrodenca. Otcova správa že mama je v nemocnici a že súrodenec zomrel. Príchod Michaela. Prví deň v škole. Prvé písmenka. Fakt som škrabala ako kocúr. Prví matkin krik na Michaela. Nový školský rok. Michaelove odmietanie pomáhať mi s úlohami. Až teraz si uvedomujem ako som mu musela liezť na nervy. Matka ho odsudzuje a obviňuje z vecí ktore nie sú pravdivé a ja za nim doliezam. Prvé Michaelove "nápadníčky" ktoré sa mi vôbec nepáčili. Odkladanie peniažkou do prasiatka s Trish a Stell 'na Paríž' . Michaelov odchod z domu. To mi pripomenulo tu bolesť. Ten plač ktorý som každú noc ukazovala svojmu vankúšu. Opustil ma. Potom to išlo ďalej. Matkin krik na mňa. Vtiahnutie do ulice, sprejovanie a prvé nelegálne preteky na autách. Potom opäť sprejovanie ale s brigádami a jazdeckými začiatkami. Neskôr jazdecké úspechy a ďalšie brigády a matkine odsudzovanie a buzerovanie. A potom ten osudový deň keď ma matka vyhodila z domu. Potom Michaelov úsmev keď ma po tom dlhom čase videl, následne preteky pred školou kde som porazila Jacoba. Diskotéka, kde som spoznala Boba a potom Paríž. Koniec plátna. Všade okolo mňa bolo svetlo. Nič len žiara svetla v obrovskom priestore. Zrazu som vedľa seba videla babku, dedka a Trish.
"Ešte neprišiel tvoj čas." Kľudným a harmonickým hlasom povedal dedko.
"Neprišiel čas aby si tu mohla byť s nami. Vráť sa späť. Tvoja uloha sa ešte neskončila." Krásnym zvučným hlasom povedala babka. Nakoniec sa na mňa Trish usmiala tým najkrajším úsmevom. "Michael ťa potrebuje. Vieš čo sme si spievali keď si to mala s matkou ťažké? 'Nechápem život, keď stratí smer. Hľadám spravodlivosť mimo pravidiel. Zatni zuby, utry slzi z dlani, pier. Musíš to pretrpieť aj keď nemáš na výber. V myšlienkach sam padam. Kto bol ten debil a hnal do vás satana. Ak spravodlivosť existuje nenavisť navždy odíď. HĽADAM SPRAVODLIVOSŤ.' Tak choď ...musíš nastolčiť spravodlivosť. Vyriešiť nevyriešené a naplniť svoj osud."
V tej chvíli sa mi začali strácať. "Niee!! Trish."
"Neboj my budeme stále s tebou." Zakričal dedko a v tej chvíli som ich stratila z dohľadu. Zo svetelnej žiari okolo mňa bola odrazu tma. V hlave sa mi ozíval zvuk. Hrozný zvuk. Ako nejaký prístroj ktorý v kuse pípa.
"Preberá sa. Dokázali sme to. Žije....oživovanie nám opäť vyšlo."
Pomaly otvaram oči a zisťujem že som v nemocnici a okolo mňa su samí lekáry. A nie len lekáry. Aj Fliper, Michael ktorý je na vozíku a Jacob. Hej Jacob....čo ten tu chce?? Lekáry odchádzajú a Fliper mi skáče okolo krku.
"F-fli-fliper"
"Aha...prepáč. Za ten polrok si nám chýbala."
"Vo-vodu."
"Tu máš." S úsmevom mi podáva vodu Jacob. Napila som sa pretože som mala hrozný smäd.
"Ako polroka...čo do čerta??"
"Bola si v kóme. Za ten čas si prišla o veľa." Prehovoril Michael.
"To vidím, veď žiješ. Nie si v kóme. A čo tu robí ten magor??"
"Ten magor nie je až taký magor.  Hej prišla si o veľa. Mýlili sme sa. To nebol on čo ublížil Michaelovi, nebol to on čo prerezal brzdy na Trishinom aute. Bol to Bob. Chcel dostať Stell. Toto bol jeho zaketný plán. Aj to vaše stretnutie na tej diskotéke mal premyslené. Ale to je na dlho. Potstatné je že je vo veznici, platí svojou slobodou za svoje chovanie a že ty si zdravá." Vysvetlil Fliper.
"Čo....Bob?? A ja som ho milovala....."
"To vieme. Žiaľ mýliť sa je ľudské." Povedal
Jacob.
"Prepáč." To bolo posledné čo som povedala a potom som zaspala.
................................
"Anny milujem ťa....stále. Ja viem bola to moja chyba keď som ťa naňho neupozornil. Moja otázka či so mnou budeš chodiť stále platí. "

Otváram oči. Zas ten sen. Ono to je ako pokračovanie...ale ide to odzadu. Teraz mi to už neprichadza také divné. Neviem prečo. Chýba mi Bob. Milujem ho. Ale žiaľ je to bezcitný a chladnokrvný vrah. Je čas na nový život. Michael sa z toho všetkého dostal. Počkať veď ja ležím v niečiom náručí. Do kelu!! Jacob?? Čo on tu....spí...  Je taký zlatý. Tie jeho mihálnice. A ta vôňa. Dobre kľud.
"Ďakujem že si ma zobudila." Prehovoril ironicky
"Máš začo." .....'máš začo' ..to mi povedal Bob vtedy keď sme sa bláznili v posteli.
"Mám začo?? Fakt vtipné." Postavil sa vedľa postele a začal si preťahovať svaly na rukách.
"Dobre ráno. Slečna Anny vidím že vyspinkaná do ružova. Dnes vám spravime nejaké vyšetrenia a poobede môžete ísť domov." Zrazu bol pri nás lekár.
"No to je super." Tešila som sa.
A tak aj bolo...urobili mi pár vyšetrení a išla som domov. Viezol ma Jacob. A taktiež išiel dnu..... čo som samozrejme nechápala.
"Annyyyyyyyy" pritiahol sa Michael. Hej na vozíku sa pritiahol....ak by som povedala že pribehol tak by to bolo divné. Vošli sme do obývačky. Tam mi do oka padol obraz. Teda fotka ktorá bola na stene. Veľká fotka na ktorej bola Trish. Vedľa nej bola fotka ako sme na nej všetci ...ja, Bob, Trish, Michael, Stell a Mathew ako sa usmievame. Slzy sa mi spustili po tváry. V tej chvíli som si spomenula na ten žiarivý priestor kde bola s dedkom a babkou. 'Sme s tebou...Michael ťa potrebuje....naplň osud.' Zrazu do obývačky vbehol Fliper. "Annyyyy...konečne." a hodil sa mi okolo krku.
"Dobre zložim Anny veci v jej izbe a idem spať." Povedal Jacob.
"Snáď domov spať si chcel povedať....nemyslíš." s prekvapením v očiach som prehovorila.
"Nie Anny ....Jacob tu s nami býva. Tvoja izba je tam kde stále. Oproti tebe, kde som mal pracovňu, má izbu Fliper a vedľa kde som mal izbu ja má izbu teraz Jacob. A ja som tu dole, kde bola hosťouská. Hore by som teraz nemohol byť." Ujastnil mi to Michael.
"Tak toto je čím ďalej, tým zaujímavejšie."
"A to sme len na začiatku. O pár dní budem chodiť po svojich vlastných nohách tak si pôjdeme toho ujastniť oveľa viac." Usmial sa Michael.
"Mno dúfam že to bude čoskoro.....dobre idem aj aj spať. Som unavená."
"Choď....potom sa ešte porozprávame." Povedal Fliper. Ja som sa ešte raz pozrela na tie fotky na stene a išla som do svojej izby.

Dúfam že sa páčilo :D aj keď priznám sa nie som s tým moc spokojná..
Ps. Sorry za gramatické chyby...fakt sa mi nechce opravovať :D som stelesnená lenivosť :D
Ps2. Tá pesnička čo spievala Trish je PARAZITT- HĽADAM SPRAVODLIVOSŤ ....odporučam pozrieť/ vypočuť na youtube :P Ja som na nej závislá :D