V objatí slobody

1. Kapitola

Sedím pri potoku a pozorujem plytkú no predsa silnú vodu ktorá tečie preč, je voľná ako malý farebný motýlik škoda že ja nie . Žijem v malej osade v horách. Nie je tu síce veľa ľudí ale snažíme sa žiť v miery nemáme to tu ľahké. Každý deň hľadať potravu v okolí nie je nič ľahké. Preto tu máme šesť skupín. Prvou skupinou sú lovci . Už len z toho názvu vás to musí napadnúť že zaobstarávajú potravu. Pohybujú sa po lese v skupinách ranej, dennej a nočnej. Niekedy sa stane že ich napadne zviera a pár z nich sa vôbec nevrátili späť. Tak isto ako moji rodičia. Mnohí čo boli s nimi v skupine vravia že ich zabilo niečo veľké no nevedia čo to bolo. Od ich smrti už nikto nezahliadol toto stvorenie. No ale teraz späť k téme. Druhou skupinou sú starostlivý. Patria medi nich lekári , poľnohospodári , záhradníci a farmári. Treťou skupinou sú domáci . Patria sem väčšinou ženy . Domáci majú na práci čistotu druhých domov. Starajú sa aby sme mali čisto a nikdy nič pokazené a boli si istý že sa nám dom nezrúti priamo na hlavu. Piata skupina je skupinka ľudí ktorí si myslia že sú múdri že dokážu nemožné voláme ich mudrci . Nemajú žiadne sny sú divný keď sa chcete s nimi porozprávať odpovedia vám len nejakou múdrou vetou ktorej vôbec nerozumiete . A potom sú tu strážcovia. Strážia nás najmä počas noci kebyže na nás niekto zaútočí a chce zničiť naše malé osadenstvo. Nie že by som mala niečo proti strážcom ale už nás asi 20 rokov nikto nenapadol a nič zvláštne sa tu nestalo. A ja zatiaľ nepatrím nikde. V osemnástich si každý vyberá čomu by sa chcel venovať celý život. Ja som rozhodnutá budem lovec ako moji rodičia. Lovci sú totižto aspoň z časti voľný.

„ Kijara si tu ? „ vytrhol ma z môjho myslenia známi hlas. Patril Joselin. Joselin je vysoká , má smaragdovo zelené oči , čierne, dlhé a hlavne kučeravé vlasy.

„ Áno deje sa niečo ? “

„ Všetci ťa zháňajú máš ísť na prípravy výberu.“ Ach totálne som zabudla .

„ Ďakujem že si mi to pripomenula.“ A pousmiala som sa.

Ak by som sa mala vôbec sa mi tam nechce ísť. To ako prebieha výber som videla už tisíckrát . Najprv si skupiny vyberú zo svojho kolektívu jedného hovorcu a ten sa predstaví a povie výhody a nevýhody svojho postu. Nasledovne  začnú čítať naše mená a my predídeme do stredu a povieme kam sme sa rozhodli ísť. Potom musíme zložiť sľub. A to je koniec potom sa vrátime do každodenného života. No nováčikovia budú sledovaný a poúčaný zo svojich chýb. Jediná nevýhoda tohto je taká že nejde odstúpiť. Ak sa rozhodneme zle tak trpíme. Celý nácvik je zdĺhavý a nudný budem rada keď sa toto všetko konečne skončí.

Sedela som na lavičke pred svojim domom a hľadím na hviezdy. Popri tom som našla aj pár súhvezdí veľký a malý voz  , medvedicu a orion. Sklopila som zrak a pozrela som sa na svoje topánky . Boli celé od blata . Ale niet sa čomu keď som dnes presedela polovicu dňa pri potoku .

„ Baví ťa stále len nad niečím rozmýšľať začínam mať pocit že sa chceš pridať k mudrcom .“  Strhla som sa . Stál tam Marcus. Vyzeral tak ako vždy hnedé vlasy sčesané dozadu , neodolateľné sivé oči v ktorých by sa stratila každá a samozrejme úsmev na perách.

„ Daj pokoj, veď dobre vieš že chcem ísť k lovcom. „

„ No v poslednom čase mi to tak nepríde. „ odmlčal a potom jemným hlasom povedal , „ Mudrci si myslia že sa pridáš k nim.“

„ Tak to myslia zle.“ Povedala som trocha zlomyseľným tónom. Môžu si to myslieť no tým to hasne.

„ Začínam mať pocit že sme sa vzdialili.“