36.kapitola

41 2 0
                                    

Sashin pohľad

Sedela som s Tomov v aute, tak trocha som popritom oslavovala naše malé víťazstvo nad jeho otcom, no teda skôr Tomove víťazstvo. No on bol stále nabrúsený. Usúdila som to z toho, že nepovedal skoro celú cestu ani slovo a to nehovorím o tom ako skoro odtrhol volant počas šoférovania. Naviac pochybujem o tom, že sa vlastne venoval riadeniu alebo celkovo svojmu okoliu. Čo ho tak neuveriteľne naštvalo? Nevadí ja to zistím.

" Tom deje sa niečo?" snažila som sa opýtať na rovinu ale tieto slová som vyslovila veľmi opatrne.

" Nie." povedal podráždeným tónom alebo mám skôr povedať zavrčal.

" Tomash okamžite mi povedz čo sa stalo keď si taký nabrúsený po našom mini výťazstve." povedala som rázne.

" Dobre ja ti to poviem ale ak začneš šalieť nie je to moja vina." povedal na svoju obranu už dopredu som zvedavá čo povie tento krát.

" Otec prijal moju bývalú ako za náhradú asistentku. Pracovnú zmluvu som si všimol na jeho pracovnom stole s jej podpisom." povedal a zatínal zuby.

" Aká bývalá, čo ?" pozrela som sa na neho so zdvihnutým obočie a snažila som sa tváriť vážne.

" No moja bývalá ktorú mal môj otec veľmi rád." povedal to tichšie a opatrne a čakal na moju reakciu.

" Počkaj, počkaj," teraz mi to všetko došlo a bolo toho na mňa viac než dosť,".. tvoja byvalá... tvoj otec ju mal veľmi rád a nemá rad mňa, nie že by mi to vadilo, a on si myslí že si sa s ňou rozišiel kôli mne?!" vybuchla som.

" Nie tak celkom on dúfa, že sa s tebou rozídem kôli nej." opravil moje tvrdenie no nervy vo mne stále vreli.

" Nerozídeš." pozrela som sa na neho," my dvaja nie sme oficiálne spolu Tom." povedala som, už o niečo kľudnešie a Toma vrátila do krutej reality o našom vzťahu.

" Ale mohli by sme, či?" povedal a zase sa mu trocha vrátila nálada lebo sa šibalsky usmial.

" Tom sme spolu neoficiálne ani nie týždeň tak sa láskavo nikam nenáhli môžeš byť rád, že som s tebou." povedala som rázne. Odul trochu spodnú peru popritom ako sa konečne venoval riadeniu.

Trocha som sa po našom rozhovore zorientovala kďe sa nachádzame. Boli sme asi päť minút cesty od môjho domu. V tom som si spomenula na to, že doma ma čaká vynervovaný a psychycky zrútený Rick. Som zvedavá ako zareaguje na túto správu, že jeho milovná Kijara bude žiť. Dúfam, že ma aspom nebude teraz podpichovať alebo niečo podobné.  Ak toto spraví prisahám, že ho zabijem.

Konečne sme zastavili pred domom. Ani som nestihla prísť ku dverám a Rick už v nich stál a očakával správu od nás ako sme dopadli.

" Takže mám dve správy jedna je dobrá a druhá je zlá." začala som napínavo.

" Nestresuj ma tu a hovor." povedal celý nesvoj a nervózny.

" Tá dobrá je, že Kijara bude žiť." hneď ako som to povedala sa mu padol kameň zo srdca," ale Haltway od nás žiada to USB-čko inak ju nepustia a to či prežije je potom otázkou jeho nálady a jeho momentálna nálada nie je dvakrát dobrá." vysypala som zo seba tieto slová zatial čo Rick zase začal panikáriť.

" To bolo fakt múdre takto ho naštvať." tak ešte sa mu aj nepáči.

" Rick tak teraz ma dobre počúvaj vďaka mne a Tomovi máš toto ultimátum na Kijarin život inak by bolo už dávno po nej a mohla by maximálne voňať fialky... Tak mi tu teraz láskavo nehovor čo bolo rozumné a čo nie. Kebyže ho nenaštveme nič by sme nedosiahli tak buď rád, že je to tak ako to je." povedal som viac-menej nabrúsene.

" Dobre som ticho a akú máte teraz predstavu o tom čo sa bude diať?" spýtal sa s nadvyhnutým obočím.

" Nemôžem uveriť, že to poviem ale ideme navštíviť osadu Kijari a nájsť to posrané USB aby si mal dušu na mieste, že bude žiť." pretočila som očami a pomaly sa vykročila k Tomovmu autu. Za toto mi tá lesná štetka bude bozkávať nohy.  Pomyslela som si a otvorila som dvere na Tomovom aute.

Zdravím vás ludkovia nová časť je po dlhej dobe konečne na svete :) viem je krátka a o ničom ale nabudúce sa posnažím viac a pridám dlhšiu časť :D... A chcela by som sa vám poďakovať za 1K reads :33 Za toto ďakujem vám čo čítate príbeh ste úžastný :333 Neviem čo k tomu dodať, nemám slov v dobrom slovazmysle :333... Toto je asi všetko čo by som vám chcela povedať takže sa s vami lúčím

byee :)


V objatí slobodyOù les histoires vivent. Découvrez maintenant