V objatí slobody

34.kapitola

Tomov pohľad

Zastali sme pred našou " dokonalou " firmou. No dobre živí ma ale inak je úplne nanič.  Vystúpil som spolu so Sashou z auta a zamkol ho. Hneď ako som stúpil na mňa všetci hádzali milé a usmievavé pohľady, a zdravili ma. Ak mám zlú náladu bol by som najradšej kebyže nepovedia ani len slova. Vlastne to by bolo dobré skoro stále. No to je jedno všetky zvedavé pohľady smerovali na to, že som sem prišiel so Sashou. Nech sa starajú o seba ak majú nejaký problém nech sa sťažujú pre mňa za mňa aj na lampárni. Podišiel som k presklenému výťahu spolu so Sashou a čakal som kým sa otvoria dvere. Od vtedy čo sme vystúpili z auta ani jeden z nás neprehovoril. Výťah sa konečne otvoril samozrejme, že bol plný ľudí. Počkali sme kým vystúpia von aby sme mohli nastúpiť my. Stlačil som číslo 43 kde sa nachádzali dve kancelárie. Moja a otcova. Presne som mieril otcovi do kancelárie a Sasha mi bola v pätách. Zaklopal som lebo posledné čo by som teraz potreboval vidieť ako si to môj otec rozdáva so sekretárkou.

" Ďalej." ozvalo sa zamumlanie môjho otca spoza dverí. Otvoril som a vstúpil som aj so Sashou dnu. Keď uvidem mňa trocha sa usmial no úsmev mu hneď zmizol keď uvidel Sashu.

" Čo tu robí aj ona?" povedal a kývol na Sashu. Videl som, že chce niečo povedať no ja som ju predbehol.

" Ona má aj svoje meno dovoľ mi aby som vás predstavil. Sasha toto je môj.. otec, bohužiaľ," to bohužiaľ som pošepkal ale dúfal som, že to počul, ale podľa výrazu na jeho tvári usudzujem, že áno,"Otec toto je moja priateľka Sasha." povedal som dá sa povedať hrdo a tým som dokončil dnešné druhé "predstavovanie".

" Prišli ste sem len preto aby ste mi toto oznámili a vyrušili ma pri práci alebo ste chceli aj niečo iné?" spýtal sa s nadvihnutým obočím a totálnym nezáujomom.

" Nie prišli sme sem ohľadom Kijari ktorú si zajal." povedal som s vážnosťou.

" To ste sem prišli kôli takej sprostosti?" spýtal sa nezáujmom.

" No nie prišli sme váš ešte pozvať na krst nového albumu od Justina Biebra."povedala ironicky Sasha. Musel som zadržiavať smiech.

" Fakt veľmi vtipné slečna Evansová." povedal z vážnosťou.

" No dobre tak a teraz späť ku Kijare chcem aby si ju prepustil ak ti odovzdáme to USB-čo." pozeral som sa mu priamo do očí. Jeho sivé oči boli plné chladu a nenávisti ale vôbec ma to neprekvapuje veď je to môj otec.

" Nebodaj ho po celý ten čas máš ty a chceš teraz zabrániť tomu aby zomrel jeden nevinný človek ktorý ti môže byť úplne ukradnutý." povedal posmešne môj otec.

" Nie nemám ho, ale ak by zomrela tá les... teda Kijara tak by bol Rick zničený a potom by bola Sasha smutná čo ja nechcem." vysvetlil som mu to jasne.

" Rick? Čo s ňou má spoločné Rick Evans ?" nechápavo sa pozrel na mňa a potom na Sashu od ktorej si žiadal odpoveď.

" No na krúžok šachu spolu asi nechodia." povedala Sasha a pretočila očami.

" A uvedomujete si to, že by ste skôr mali zachraňovať Ricka a nie Kijaru?" pobavene sa na nás pozrel.

" Nečakané pán Hatlway." prekrútila očami.

" Takže teraz čo odomňa chcete aby som nechal žiť Ricka alebo Kijaru?"moja odpoveď bola jednoznačná i keď no aj pri Sashi ale určite nebola rovnaká.

" Oboch a je mi jedno, že nám ponúkaš len jedného nezabúdaj, že som spolumajiteľom a môžem si rovnako robiť čo chcem ako ty. Lenže ja mám k tebe aspom neakú minimálnu slušnosť aby som prišiel za tebou a oznámil ti to. A narozdiel od teba si tu neužívam so svojou sekretárkou ale pracujem!" poslednú vetu som zvýšil hlas. No on sa len začal smiať.

" Nemysli si, že si toto budeš môcť dovoliť. A aby si vedel ja tu pracujem a mávame tu súkromné porady ohľadom firmy." povedal s maximálnym kľudom.

" A čo ak si to dovolím ? Čo mi môžeš? Nič lebo sám by si to tu nikdy neutiahol a ty to dobre vieš. Bezomňa si stratený." tak trocha som sa mu teraz vysmial do očí.

" Neznášam keď máš pravdu!" zavrčal no ja som sa len víťazne usmial. Podišiel som ku Sashi.

Omotal som si ruky okolo jej pása pritiahol som si ju bižšie k telu a pobozkal ju. Zase som pocítil tie jej úžastné pery. To dievča ma raz zabije. Keď ju bozkávam zabudnem na všetky problémy. Je to proste dokonalé no teda bolo by kebyže nás nevyruší môj otec ktorý bol celý červený ako paprika od nervov.

" Nemôžete si toto nechať na večer do spálne?" precedil cez zuby.

" Keby sme neakú mali tak by som aj súhlasila ale zatiaľ iadnu nemáme." povedala ironickým tónom. Hneď po tejto vete sme odišli. Hneď ako som zatvoril dvere som ju podpichol.

" Ale vieš, že by mi to fakt nevadilo kebyže máme spoločnú spálňu." pošepkal som jej to do ucha a dostal som za to slabý úder do pleca.

" Ale mne áno lebo keď som s tebou sama tak sa bojím o svoje bezpečie." zasmiala sa.

" Takže sa aj teraz bojíš o svoje bezpečie?" povedal som a uškrnul sa.

" Tu medzi ľudmi by si mi neublížil... Či?" vystrašene spravila veľký krok aby nestála vedľa mňa keď si vzápätí uvedomila, že sme na chodbe sami. Musel som sa začať smiať.

" Určite som neaký masový vrah a teraz ťa zabijem." povedal som a cez smiech som ju chytil tak že som ju uveznil medzi stenu a mňa. Ten jej pohľad ako ma prebodávala no zároveň sa na tom smiala čo značilo moje prežitie.

" Tomas okamžite ma pusti inak..." nestihla dopovedať lebo som ju pobozkal a hneď na to pustil a z bezpečnostného dôvodu som ustúpil.

" Dobre najbližší týždeň nebude žiadna pusa." uškrnula sa. Toto mi nemôže spraviť.

" Toto nemôžeš myslieť vážne." snažil som sa zahrať čo najviac smutný pohľad.

" Možno.." videl som na nej ako sa začína smiať.

" Tak ty ma tu chceš takto klamať." povedal som a začal som ju štekliť v strede chodby. Prisahám, že som normálny.

" T- Tom prestaň" povedala pomedzi jej nákazlivý smiech.

" Inak čo?" povedal som a pokračoval som v šteklení.

"Inak budeme musieť zavolať ochranku na jedného z mojich nadriadených aby skludnil svoje hormóny." povedala moja sekretárka z vážnosťou a krútila nadomnou hlavou. Táto postaršia pani s trocha oblejšou postavou a sivým kostímom nemala absolútny zmysel pre humor. Videl som ako Sasha zadržiava smiech.

Ja som nevedel čo spraviť tak som sa jej len ospravedlnil a privolal som pre mňa a pre Sashu výťah. Bol som veľmi štastný že sme vyhrali a s týmto pocitom som spolu so Sashou opustil túto otrasnú budovu.

Zdravím vás ludkovia takže kapitola je celá z Tomovho pohľadu a i keď je zase, dá sa povedať o ničom, dúfam, že sa vám páčila :)... Chcela by som sa vám poďakovať za voltes a reads ktoré ste mi venovali a stále by som veľmi rada chcela vedieť váš názor na tento príbeh :D... A to je asi odomňa všetko taže sa s vami lúčim

Byee :)