V objatí slobody

22 kapitola

Kijarin pohľad

Byť v Ricovom objatí je ten najlepší pocit aký môže byť.  Jeho ruky si ma tuho pritiahli k telu cítila som sa tak v bezpečí.  Ako kebyže sa mi už nikdy v živote nemá nič stať, I keď opak je pravdou. Viem že nech sa Rick bude akokoľvek snažiť sa mu to nepodarí. Už len kôli tomu že Tom je až moc blízko mňa a môže to ľahko odhaliť. No nechcem teraz na to myslieť. Chcem si užiť každý jeden moment strávený s Rickom lebo nikdy neviem čo sa môže stať. I keď nie sme spolu a pochybujem že budeme lebo on toto berie ako kebyže len ako zábavku. Pár vecí som si od Sashi zistila a toto je jedna z nich.

"Kijara ? "nasadil velmi podozrivý tón.

" Hmm?" zahmkala som mu späť.

" Nechcela by ísť so mnou na rande?" toto myslí vážne ? On ma chce pozvať na rande ? Ten čo bere bozkavanie a ine veci ako zábavku ma pozval na rande, ja som asi zle počula.

" Čože?" nechápavo som sa opýtala.

" Pozývam ťa na rande." povedal znova ako kebyze mi oznamuje ze sa v obchode minuli rohlíky.

" Ehm.. Dobre a kedy ?" pozrela som sa na neho. Samozrejme že sme boli stále v objatí.

" Hoci kedy kľudne aj teraz." povedal a jemne ma pobozkal.

" A kam ?" povedala som a nadvihla obočie.

" Poprechádzať sa po meste a tak trocha ti poukazovať jeho zákutia." povedal a uškrnul sa.

" Dobre idem sa pripraviť." višla som z jeho izby do hosťovskej izby v ktorej som mala všetko oblečenie čo mi dala Sasha.

Nakoniec som sa rozhodla pre tmavo-modré skinny jeans, biele tričko a na to som si hodila čierny svetrík s gombíkmi.

" Môžeme ísť." povedala som a usmiala som sa na Ricka. Prikývol a vyrazili sme.

Išli sme smerom do centra mesta no tam sme odbočili doprava. Mestský ruch pomaly utíchal a cesta sa pomaly menila na lesnú cestičku. Išli sme cez hustý les a bol dosť strašidelný keďže bola noc ,ale nebála som sa, bola som zvyknutá na tmavý les a celkom sa mi aj páčil. V tme bolo trocha vidieť červené a oranžové listy na stromoch.

" Kam ideme ? " spýtala možno trocha aj so strachom predsa len sme sami v lese , ďaleko od civilizáie, a môže ma tu hocikde zabiť.

" Uvidíš ale dúfam že sa ti tam bude páčiť. Dá sa povedať že je to "moje miesto " kam chodím keď už neviem ako ďalej, keď si potrebujem oddýchnuť od druhých." povedal s klusom v hlase a možno sa aj trocha pousmial. Neviem nevidela som mu do tváre lebo kráčal predomnou.

Asi po piatich minútach som započula žblnkot potôčika a potom som to uvidela.  Chatu schovanu v lese. No ani nie chatu skôr starý mlyn s kolesom ktoré doteraz fungovalo a hnala ho voda. A na druhej strane potoka rástla veľmi stará vŕba.  Celé toto miesto môže byť počas dňa alebo pri západe slnka veľmi nádherné. Len si to predstavte oranžové lúče prerážajúce sa cez stromy a odrážajúce sa na vode. Popri tom vŕba ktorá jemne hýbe svojimi ovysnutými konármi a k tomu ten mlyn. No niečo nádherné.

Chcela by som sa pozrieť dnu no dvere boli zamknuté a nedalo sa tam dostať. Čo bola dosť škoda ale inak to je jedno velmi nádherné miesto.

" Páči sa ti tu ? " splýtal sa ma Rick s jemným úsmevom na perách.

" Ano je to tu nádherné aj keď je noc a je tu chladnejšie." musela som sa zasmiať. No Rick po tejto vete neváhal a pritiahol si ma k sebe aby ma objatím zohrial. Objatie som mu opätovala a zaborila som mu hlavu do pleca. Tak nádherne voňal.  Trocha som sa odtiahla aby som mu videla do tváre. On využil situáciu a jemne ma pobozkal.

" Už by sme mali ísť. Sasha už určite bude doma a my sme jej tam nenechali žiadny odkaz." povedal a zasimial sa.

" Dobre tak poďme." povedala som a usmiala som sa.

Sashin pohľad

Sedela som na chodbe celkom kľudne ale to bude kôli tej injekcii ktorú som dostala. Moja schránka bola možno kľudná no moje vnútro kričalo. Pozrela som sa na hodiny už tu sedím asi pol hodinu injekcia mi pomaly prestane účinkovať a oni ho ešte stále nezachránili. No tak Tomash bojuj. Nemôžeš ma tu nechať samu.

Asi po 35 minútach čakania višiel von doktor a mal taký divný pohľad. Ja som čakala len to najhoršie a to bolo to že ho nezachránili. No on si dal dole rúško a usmieval sa. Oznámil mi že to bola fuška ale zachránili ho. Mne v tom momente padol veľký kameň zo srdca.

" Môžem ho ísť navštíviť?" to bolo prvé čo zo mňa vyletelo, no bolo mi jasné že ma za ním nepustia.

" Dnes už nie. Teraz potrebuje hlavne oddychovať." povedal a jemne sa na mňa pousmial.

" Ďakujem, za to že ste ho zachránili." povedala a venovala som mu jeden úprimný úsmev.

" Je to moja práca." povedal a úsmev mi opätoval.

Prišla som domov a Rick a Kijara tu neboli. Zase sa spolu niekam vyparili a ani odkaz mi napísať nevedia. Sú ako dvaja negramotní ľudia.Tak som sa rozhodla že ich počkám a podám si ich že neboli dom a ani nenapísali odkaz. No to je jedno bola som rada že Tom to prežil, no prežil ako prežil. Budem rada ak mu zase neprestane biť srdce. Musím sa k nemu čo najskôr zajtra dostať. N

Samozrejme že skôr ako jeho otec lebo sa s ním teraz neako nechcem stretnúť.

Keď prišli bolo 23:30 tak a teraz si ich za to pekne podám.

" A jeje naše hrdličky sú tu." povedala som s nezáujmom v hlase a nadvihla obočie," ďakujem že ste mi niechali odkaz bolo to od vás neveritelne milé." povedala som a neskrývala som iróniu, " v nemocnici ma skoro porazilo, potom prídem domov a vás nikde, niekde tam kde vás netreba napríklad v niektorých úsekoch môjho života. Ale keď vás potrebujem tak vy nikde."

" Ale no tak sestrička kľud už sme tu a môžeš sa nám vyrosprávať." povedal Rick a zasmial sa.

Tak som im začala rozprávať čo všetko sa stalo v nemocnici. Rozprávala som pomaly aby som to nemuslea xy krát rozprávať no zbytočne lebo Rick sa proste musel opýtať. No ani sa mu nečudujem sám nemohol uveriť tomu že Tom skoro zomrel. Aspom som zistila že môj brat nepraje smrť ani tomu najväčšiemu nepriatelovi.

" Takže ja som si prešla takmer peklom zatiaľ čo ste sa vy dvaja niekam vyparili, kde ste sa určite muchlovali a boh vie čo ešte." povedala som dosť naštvane. Pri tej predstave boh vie čo ešte robili urobilo nevoľno a samozrejme že Rick si to všimol a začal sa na mne smiať. No tým upútal aj Kijarinu pozornosť ktorá tak isto vybuchla do smiechu. No bože to je dvojica.

Nová časť konečne sa svete i keď toto nie je tá pôvodná ktorú som chcela pridať ale tá sa mi zmazala a musela som to celé písať na novo -_- :D ... Tak dúfam že som potešila tých čo majú radi Toma že som ho nezabila a nechala som ho žiť zistila som že s ním mám ešte neaké plány :D... Chcela by som vedieť váš názor na Ricka a Kijaru :) ... A v neposlednom rade by som sa vám chcela poďakovať za 420+ reads :33 ste proste úžastný :333 .. Takže ja sa s vami lúčim

Byeee :))