V objatí slobody

28. kapitola

Kijarin pohľad

Asi hodinu po tom čo prišiel Tom odišla Mia. Keď zatvoril dvere prišiel ku mne a zo zadu ma objal a dal mi malý bozk na krk. Trocha som sa pre seba pousmiala ale otočila som sa k nemu tak aby som sa mu pozerala priamo do očí.

" Rick, vieš nechcem byť na Miu zlá, už len preto, že je to moja nová kamarátka, ale nedá mi to... Proste mám pocit, že ťa stále ľúbi..." začala som a takmer som všetko povedala na rovinu.

" Pozri príde ti to tak lebo je to moja bývalá inak by ti to tak vôbec neprišlo." povedal a usmial sa no ja som si aj tak stála za svojim.

" Veľmi dobre viem ako sa na teba pozerala a videla som aj to ako sa k tebe správala , a tak isto som videla ako si sa ty správal k nej..." pokrútil hlavou a pretočil očami.

" Skús mi trocha dôverovať v tom, že ťa nepodvediem presne ako ja verím tebe." povedal a usmial sa.

" Zabudol si na jednu podstatnú vec. Skoro žiadneho iného chalana nepoznám a aj keď áno buď je zadaný alebo sedí vo väzení, takže ty si môžeš byť sto perecnte istý , že ťa nepodvediem." začala som trocha zvyšovať hlas.

" Dobre tak prečo mi vlastne nepovieš narovinu čo odomňa chceš ?" tiež trocha zvýšil hlas.

" Chcem aby si sa menej stretával s Miou aj keď je to moja nová kamarátka a Sashina BFF." povedala som narovinu a popritom som sa mu pozerala do očí.

" Mám to brať ako ultimátum alebo ako zákaz od teba?! Ty si myslíš, že mi môžeš rozkazovať ? Pozri sa bez mojej dobrej vôle a toho že som sa do teba zamiloval by si tu dávno nestála, namiesto toho by si voňala fialky spod zeme!" bol veľmi naštvaný a to čo povedal ma dosť ranilo. Cítila som slzy na krajíčku no nedovolila som im záisť ďalej. A pustila som sa ďalej do Ricka.

" Ber to ako chceš je mi to jedno a keď ti to tak veľmi vadí že dýcham prečo ma rovno nezastrelíš v strede tvojej úžastnej obývačky by sa moje nehybné telo v kaluži krvi vynímalo ako krásna trofej!" takto ma ešte nikdy v živote nikto nenaštval.

" Vieš prečo ? Lebo ma sereš! Štveš Sashu proti mne a opačne a ja debil som ju skoro vyhodil na ulicu! A tá tvoja smrť?" trocha sa uchcetol," príde a Sasha si ju bude užívať a neviem či aj ja!" tak toto už prehnal.

" Vieš čo keď chceš kľudne si tú moju smrť môžeš užiť presne tak ako Sasha lebo tuto pekne vidím ako moc ma ochrániš a ako som ti zachránila život a ako mi za to vďačíš!" zakričala som naštvane toto maximálne prehnal, " A vieš čo chceš ma vidieť mŕtvu nech sa páči zavez ma späť na miesto kde sme sa stretli a môžeš sa pozrieť spolu so Sashou na to nádherné divadlo.!" cítila som ako sa mi prvá slza spustila dole no ja som si ju rýchlo zotrela, ale aj tak si ju všimol.

" Kijara ja..." začal už trocha kľudnejšie '.

" Vieš čo nechaj to tak zajtra sa o tom porozprávame." povedala som a so slzami som prešla okolo jeho a Sashinej izby z ktorej sa ozýval smiech Sashi a Toma. Boli takí štastní. Vošla som do "svojej" izby. Zatvorila som dvere a šuchla som sa pomaly po nich dolu kým som si nesadla úplne na zem a nezosypala som sa. Nezastavitelne som začala plakať a nevedela som prestať. Prešla som  pár krokov od dverí k posteli. Ani neviem ako som počas plaču zaspala.

Sashin pohľad

Pozrela som sa na Ricka ako na zjavenie a začala som.

" Ehm... Rick ja ti to vysvetlím..." začala som a zakoktávala som sa. Sakra toto mi moc nevyšlo.