V objatí slobody

29.kapitola

Kijarin pohľad

Prebudila som sa na zvuk padajúcich kvapiek dažda. Započúvala som sa do tohoto úžastného zvuku. Bola to dokolá harmónia prírody. Ako som sa pozrela cez okno a uvedal stekajúce kvapky po okne, vrátila som sa do reality. Pred mojimi očami sa mi odohrala celá naša hádka a mne stále dookola zneli v hlave tie isté slová " A tá tvoja smrť ? Aj tá príde." Nemohla som uveriť, že to naozaj povedal. Toto nemôže byť jednoducho pravda. Neverím, nechcem, nedokážem veriť tomu, čo povedal.

V tom som si všimla môj slabý odraz na skle okna. Vyzerala som no ako, ako troska. Mala som úplne opuchnuté oči a pod nimi také veľké kruhy ako kebyže som aspom tri dni nespala. Moje hnedé vlasy boli strapaté ako vtáčie hniezho a stály na všetky svetové strany. Nemohla som uveriť, že som to naozaj ja takto hrozne som ešte nikdy v živote nevyzerala. Potichu som a hlavne nenápadne aby ma buď Rick, Sasha alebo nebodaj Tom ak tu náhodou zostal neuvideli. Moja tvár v zrkadle vyzerala ešte horšie ako v tom odraze. No proste som dokonalým obrazom trosky, ktorej život sa pomaly ale iso rúti dole vodou ako domček z karát. Ako som si začala česať svoje hnedé vlasy napadla ma myšlienka "Ako dlho vydržím takto žiť ?" Pre Boha čo sa to so mnou stalo toto nie som ja. Vyšla som ako tak upavená z kúpeľne do kuchyne. Za stolom sedel Rick a tiež nebol dvakrát svieži a na jeho hánkach boli vidieť červené ranky. Pre Boha čo robil? Ale jedno viem nerobil to kôli mne ja som mu ukradnutá. Kebyže teraz odídem a už sa nikdy nevrátim nevadilo by mu to.

" Dobré ráno." povedal a pozrel sa na mňa.

Ako komu, pomyslela som si," Aj tebe."

" K tomu včerajšku.." začal no ja som mu skočila do reči.

" Vieš čo nič nehovor, proste by som mala vypadnúť z tohto domu a nikdy sa sem nevrátiť." otvoril ústa, že chce niečo povedať ale práve prišla do kuchyne Sasha a odpovedala za neho.

" Hurá, asi otvoím šampanské normálne som neverila, že niekedy na to prídeš." a začala tlieskať.

" Sasha neskáč mi do reči pre budúcnosť." povedal Rick a trocha na ňu zazrel," chcel som povedať niečo iné." nechápavo sa na neho pozrela.

" Ale chcel." povedala a postavila sa vedľa mňa a prekrížila si ruky na prsiach," tak ktorá z nás odtialto odíde?" kývla pohľadom na mňa.

" Vieš čo Rick uľahčím ti výber a odídem aj sama. Ako vidím som tu viac ako dosť nevýtaná." povedala som a s ako takou hrdosťou čo mi ešte zostala som vyšla z domu. Hneď ako som zatvorila dvere som sa rozbehla aby som sa čím skôr dostala na moje plánované miesto. Cítom, že dnes to konečne výde. Asi po 10 min. ma však tento pocit opustil keď som uvidela Ricka v mojich pätách. Zakričala som na neho počas behu

" Nepodarí sa ti ma zase zastavíť!" bola som zadýchaná a nevládala som, ale bežala som ďalej aby ma nezastavil. Ale on mal lepšiu kondičku a bol rýchlejší ako ja a nerobil mu problém.

" Kijara prestať s týmto zdrhaním už konečne." povedal trocha zadychčane.

" Prečo by som mala aj tak si povedal, že si kôli mne skoro vyhodil Sashu na ulicu tak prečo by si si mal teraz vybrať mňa?" nechápavo som na ne neho pozrela.

" Lebo by som to ukecal." páni ten si, až tak moc verí.

" A zabudol si na jednu maličkosť... Dopadlo by to tak ako minule a zase by sme sa dostali sem." vedel, že mám pravdu no aj tak pokračoval ďaľej v presviedčaní.

" Kijara, viem že som na teba vybehol ale to keď sme sa prvý krát pohádali automaticky neznamená, že je koniec." pozeral sa na mňa jeho smaragdovo zelenými očami veľmi úprimným pohľadom v ktorom som sa topila.