11.kapitola

62 3 0
                                    


Kijarin pohľad

Kráčala som po nekonečných uliciach New Yorku. Vonku bola zima ,na to že je jeseň, a chladný vietor sa mi zarezával pod kožu. Keďže som vybehla von len v tričku rifliach. Aby sa nepovedalo že je toho málo tak začalo aj pršať. Absolútne som netušila kde sa nachádzam. Všetky budovy vyzerali skoro rovnako. Vysoké , sklenené a plné premietajúcich sa obrazov. Neviem síce koľko som toho prešla ale to počasie mi moc nefandilo keďže sa rozpršalo čo nebolo dva krát dobré. Po 15 minutách som bola premočená na kosť keďže som sa nemala kam skryť. Nevadí túto cestu si pamätám ak po nej pôjdem tak sa dostanem do našej teraz už neexistujúcej osady. Ale aspom budem mať kde žiť. Už pršalo asi pol hodinu a dážď stále neprestával. Ale dobrou správou bolo že som sa blížila k ceste ktorou sa ide k mojej bývalej osade. Už som tam skoro bola ale Rickovo auto zastalo skoro predomnou. Vystúpil z neho Rick. Bol ustráchaný no zároveň štastný že ma našiel a vidí že som v poriadku.

"Kijara toto mi už nerob nikdy v živote všade som ťa hľadal." povedal a objal ma.

" Vieš dobre prečo som to spravila a nie naspäť nepôjdem keďže vás nechcem zaťažovať."

" Ale ty si nás nezaťažovala a naviac kým som ťa hladal tak mi volal šéf že ma zoberie naspäť." musela som sa usmiať aspom viem že bude Sasha v poriadku.

" To však neznamená že sa vrátim." povedala som a odstrčila ho od seba i keď jeho prítomnosť bola super ale nemôžem s ním byť keď o mne nevie ani celú pravdu a dúfam že sa ju ani nikdy nedozvie. Bola by to katastrofa a naviac by si myslel že mi hrablo.

" Ale ja sa ťa to pýtať nebudem ja ti to len oznámim."

" Tak to máš smolu a aj keby idem tak si takáto mokrá do auta nesadnem." rázne som mu povedala.

"Myslel som na to tak som priniesol uteráky na ktoré si môžeš sadnúť za ten čas som ťa už neako spoznal."

" Ako si to vedel?" bola som dosť prekvapená že to spravil.

" No vieš nepršalo iba nad tebou." povedal a zasmial sa. Zase tie roztomilé jamky . Kijara čo to robíš musela som  si vynadať vo svojej mysli nad tým že sa nad ním rozplývam.

" Tak ideš? Nie počkať ty musíš ísť."  prešiel okolo auta a otvoril mi dvere na strane spolujazca bolo to od neho milé ale aj tak tam nemôžem dlho bývať a priživovať sa na ňom keď sa viem o seba postarať sama.

Sashin pohľad

Keď som dorazila k Rickovi tak som sa dozvedela že Kijara utiekla lebo nás nechcela zaťažovať. Tak sme sa s Rickom rozdelili ja som u hľadala v meste a Rick na okolí mohla byť kdekoľvek nakoniec ju našiel. Domov som odišla metrom. Bola som rada že Kijara je v poriadku.

Prišla som domov pred nimi tak som išla pozrieť na facebook. Zistila som že mám novú žiadosť o priateľstvo. No to je mi ale prekapenie že Tom ma požiadal o priateľstvo čo si o sebe myslí

Sasha: Myslíš si že keď mi pošleš žiadosť o priateľstvo že ti ju potrvrdím

Tom: No bolo by to od teba moc milé vieš o tom ? :D 

Sasha: Už som ti niekedy povedala že ťa neznášam?

Tom: Už veľa krát :D

Sasha: Tak ti to poviem znovu NEZNÁŠAM ŤA !

Tom: Taká milá zase nemusíš byť :D :)

V objatí slobodyWhere stories live. Discover now