V objatí slobody

38 kapitola

Kijarin pohľad

Nasledovala som Ricka a čakala som kedy zastane. Zaviedol ma do časti lesa ktorú som nepoznala.

"Rick?!" zakričala som na neho lebo bol dosť ďaleko odomňa. No ignoroval ma a kráčal ďalej.  Nezastavoval, neotáčal sa, totálne ma ignoroval.

Takto kráčal asi ďalších 10 minút a ja som si pomaly necítila nohy. Strašne sa ponáhľal a ja som za ním nestíhala. Stratila som svoju kondičku a po chvíli som sa unavila.

"Rick zastav ja už nevládzem!" zakričala som a on konečne zastal a obzrel sa. Zistil že som minimálne 3 metre od neho vzdialená a absolútne vyčerpaná.

Otočil sa na päte a prišiel ku mne. Ja som si zatiaľ sadla na peň stromu, ucítila som úľavu. Konečne som sedel a oddychovala.

" Prepáč, nevšimol som si, že za mnou nestíhaš ale myslel som si, že máš väčšiu kondičku."

" Mala som." opravila som ho," čo si mi chcel povedať? Myslím si, že sme dosť ďaleko od ostatných a nikto nás tu nebude počuť ak je to tajné." povedala som trocha udychčane.

" Chcel som ti povedať prečo som práve tu spolu s Tomom a Sashou, prečo ti Sasha povedala, že vďaka nej a Tomovi žiješ, a vlastne čo sa stalo keď som ťa vyhodil." vysypal zo seba Rick.

" Dobre, počúvam." povedala som s nezáujmom v hlase i keď ma to zaujímalo.

" No Sasha v skutočnosti neodišla, bola u Toma, a  ja som ťa zbytočne vyhodil. Ale v prvom momente som sa zrútil a bol som na tom fakt zle. Viem, nemusíš mi veriť ale tak sprav podľa seba či mi uveríš... No ale Tom aj Sasha boli potom za tomovým otcom a vybavili to aby ťa nezabil inak ako povedala Sasha, už by si mala prestrelený mozog." tuto som ho prerušila.

" To, že ma Sasha a Tom zachránili je naozaj pravda?" musím priznať neverila som tomu.

" Hej, môžem pokračovať?" spýtal sa s nadvihnutým obočím a ja som len prikývla s hlavou.

" No a potom keď mi to oznámili tak sme išli rýchlo sem ale nevedeli sme ťa nájsť a pohádal som sa s pár kolegami ktorý ma moc nemajú v láske ale tak keď videli svojho nadriadeného, teda Toma tak sa trocha krotili a potom si sa objavila ty. Toto je celý príbeh v krátkosti." povedal a poriadne sa nadýchol. Ja som sa to snažila nejako spracovať a dať si dokopy dve a dve.

" Takže vy ste ma prišli zachrániť?" žeby sa moje myšlienky naplnili?

" Presne tak ako hovoríš ale nenútim ťa ak nechceš ísť tak tu môžeš zostať." povedal s kamennou tvárou.

" No ja neviem predsa len Sasha mala vždy proti niečo mne takže je to hlavne na nej či ma tam znesie alebo nie." povedala som svoj názor.

" Keď ťa zachraňovala tak ťa tam asi znesie nemyslíš." povedal a postavil ma na nohy priamo oproti nemu tak, že som sa mu pozerala do očí,"takže ideš späť?" zase na mňa pozerali tie jeho smaragdové oči.

" Rick, ja neviem či je to dobrý nápad predsa len sme sa vtedy rozišli. I keď som aj pred tým u vás bývala ale teraz je to iné, stalo sa toľko vecí.."

" Kijara, počúvaj ma čo bolo, bolo a pokiaľ viem tak ja som to neukončil teda neviem ako ty." povedal a trocha sa mu nadvihli kútiky úst.

" Nemusel to ukončiť nikto z nás, môj odchod to urobil za nás." povedala som sklesnuto.

" Ak to berieš tatko čo to zase skúsiť?" nevedela som čo mu na to povedať stále som k nemu niečo cítila a predsa len jedna hádka, i keď ma vlastne mohla zabiť, nezničí náš vzťah.

" Dobre." povedala som a trocha som sa pousmiala. Rick to využil a dal mi letmý bozk. Cítiť jeho pery na mojich po takom dlhom čase bol ten najúžasnejší pocit na svete.

" Nevrátime sa späť?" spýtal sa a ja som len prikývla.

Celú cestu sme takmer mlčali a užívali si prítomnosť toho druhého. Bol to úžasný pocit byť zase s Rickom a vedieť, že vás nieko má rád. Za nič na svete by som to nevymenila.

Prišli sme do osady kde nás čakalo nemilé prekvapenie. Prišiel tam Tomov otec. Videla som ako Rick stuhol keď ho uvidel. No ešte viac keď nikde nevidel Toma so Sashou. Snažila som sa ich nájsť no nikde som ich nevidela všade bol len zmätok. Potom som ucítila niečí pohľad na sebe, samozrejme, že patril tomu chladnému človeku ktorý je zodpovedný za smrť mojich rodičov rovnako ako môj strýko. No potom som stuhla ešte viac približoval sa k nám. Vtedy som zistila, že môj koniec je bližšie než som si myslela.

Zdravím vás ľudkovia nová časť je na svete :) dúfam, že sa vám páčila i keď sa tu zase nič také nestalo ale v ďalšej kapitoly to už bude zaujímavejšie, teda aspoň dúfam :D ... Chcela by som sa vám poďakovať za pribúdajúce reads a voltes :33 Neviete si predstaviť ako ma to vždy dokáže potešiť :)... a ešte aby som nezabudla pridám ešte 1 max 2 kapitoly a tým ukončím príbeh :)... Ale chcela by som napísať druhú časť a chcem sa spýtať či by to niekto čítal :) to je odo mňa asi všetko takže ja sa s vami lúčim

Byee :)