V objatí slobody

4.kapitola

Zastavili sme pred síce malým ale veľmi útulným domom. Rick mi ako gentleman otvoril dvere na aute. Vystúpila som z auta. Keď som vstúpila do domu stratila som slová. Všetko tu bolo také krásne a na môj vkus moc elegantné.  Takýto nábytok som nevidela u nás v osade ani u našeho vodcu. Všetko tu bolo úplne iné  ako keby že som prišla do úplne iného sveta. Sadla som si na pohldlnú pohouku a on vedla mna.Pozrel sa na mna ľútostným pohľadom. Bože prečo mi to robí aspom na chvílku som som na neho zabudla a on mi ho pripomenul. Zamračila som sa na neho.

"  Deje sa niečo?" ešte sa aj pýta.

"No ten tvoj ľútostný pohlad mi pripomenul Marcusa na ktorého som sa snažila zabudnúť ale okrem toho nič ine."

" Prepáč nechcel som ti ho pripomenúť."

"To je v poriadku len...." odmlčala som.

"Len čo?"

" To je jedno."

"Nie, nie je."

" Fajn chces tu počúvať to aký som mala život s Marcusom ?"

" Kľudne."

" Dobre začalo sa to keď..." nestihla som dopovedať keďže mu zazvonil mobil.

" Ano ? Ahoj no jasne že môžeš super teším sa. Čau." položil a potom dodal. "Prepáč sestra mi volala chce prísť."

"Čože ale veď som tu ja a čo na to povie... ja.. mala by som ísť."

" Nie nechoď zostaň prosím." bože tie jeho psie oči kto by im vedel odolať.

" Dobre." povedala som a konečne sa usmiala.

Sashin pohľad

Rýchlim krokom som išla po uliciach New Yorku. Konečne po pol roku uvidím svojho brata Rica. Dúfam že si do domu nepriniesol žiadnu štetku ako minule keď som k nemu naposledy prišla. Nebolo to nič príjemné odvtedy som si povedala že mu žiadnu návštevu s prekvapením nespravím. Prišla som k jednému otrasnému prechodu cez ktorý sa nedá niekedy aj dobrú pol hodinu dostať keďsú pokazené. Ale dnes bol prekvapivo prázdny. Skoro na druhej strane prechodu som započula auto. No vlastne aj trocha ucítila keďže ten kokot čo nevie dávať pozor na cestu ma skoro zrazil. Po pár sekundách som sa prebrala z tranzu a buchla som mu po kapote jeho nablýskaného auta a bolo mi v tú chvíľu jedno akú škodu spácham na tom aute. V tom momente vystúpil z auta vodič. Zo začiatku som ho ignorovala a chcela som odísť preč ale zakričal na mňa.

" Nauč sa chodiť po prechodoch a nebúchaj mi láskavo do kapoty môjho milovaného auta." tak toto prehnal. Pozrela som sa na neho a i keď som uvidela strašne krásneho chalana s rozcuchanými blond vlasmy a bolo to priam neuveritelné že má aj no síce nie presne modré ale také modro-sivé oči. Ale na vzhľade teraz nezáležalo bola som strašne naštvaná a vyletela som naňho.

" Tak teraz dobre počúvaj ty zlatý retríver ty sa láskavo sa nauč že oči sú na pozeranie" a dodala som ,,a čo sa týka tvojho milovaného auta.." na hodím úsmev ,,asi nebude také milované keďže tu máš škrabanec..." a chytím kameň a hodím to do kapoty aby si niekoho nezrazil a nauč sa šoférovať bez tvojho bohatého fotera by si ten vodičák určite nemal." zostal tam stáť bez slov a ľudia sa okolo nás začali zhromažďovať. Teraz svoju šou ukončím ukázala som mu fakáča a odišla na smer metro. Ešte pred tým som sa raz otočila stále tam stál ale už sa spametal a ľudia sa začali rozchádzať.

Takžééé ďaľšia časť je na svete dúfam že sa vám páči a ospravedlňujem sa za gramatické chyby :D ... túto časť by som chcela venovať @LuCia5127  :33 za to že ma tak trocha dokopala k tomu aby som napísala ďalšiu časť :D :D ...