Kijarin pohľad
Od vtedy čo odišiel Marcus som bola s Rickom v izbe. Nerozprávali sme sa len sme ticho ležali a naše ticho rušili najviac hodiny tikajúce na stene. Už takto ležíme viac ako hodinu. Zaujímalo by ma na čo teraz myslí. Ale to sa nedozviem keďže mu nevidím do hlavy. No v tom mu zazvonil mobil.
" Do riti."
" Čo sa deje?" spýtala som sa.
"Volá mi šéf."
" Tak to zvdihni na čo čakáš?"
" Haló, ano jasné hneď som tam."
" Tak ako si na tom zistil to?" bola som napätá ako struna.
" Neviem povedal mi že mám ísť za ním."
" Ale nemá sa to odkial dozvedieť možno ti len zadá neakú inú prácu nech už robíš čokoľvek keď to nikomu nechceš prezradiť."
" Nemyslím si ale bodaj by si mala pravdu. Zvládneš to tu bezo mňa."
" Jasné že ano." samozrejme pokiaľ zase nepríde Marcus.
" Dobre kebyže sa niečo deje tak mi zavolaj z pevnej linky moje číslo som ti tam už minule napísal." to je skvelé len škoda že s tým neviem robiť.
" Dobre." povedala som a usmiala som sa.
Zatial čo nebol doma som sa rozhodla upratať celý dom aspom budem mať čo robiť kým príde domov. A naviac tento dom už urgentne potrebuje upratať. Kým som aspom zväčša upratala jeho dom čo mi trvalo 3 a pol hodiny. Prešli daľšie dve hodiny a on sa ešte stále nevrátil. Začala som sa o neho báť ale nechcela som mu zavolať tak som sa rozhodla že si pôjdem lahnúť.
Okolo polnoci som sa zabudila na zvuk Ricovho auta. Počula som ako vošiel dnu no nebol sám počula som ženský hlas ale bola som si na sto percent istá že to nie je Sasha ale jedna z kuriev s ktorou si ma pomýlila už viem na čo narážala. A nemôžem jej to mať za zlé tie vzdychy z vedľajšej miestnosti sa nedali počúvať ale jedno viem na ten gauč si už nesadnem.
Sashin pohľad
Neviem ako sa mu podarilo presvedčiť ma aby som tam aj potom zostala ale podarilo sa mu to a ja sa za to nenavidím ale jeho viac.
" Som rád že si nakoniec zostala." on si stále musí hovoriť svoje.
" Dobre vieš že som zostala kôli Pizzi a nie kôli tebe keďže pizza je viac príťalivá ako ty."
" Nemôže byť viac príťažlivá ako ja lebo to je jedlo."
" Ach bože ty a tie tvoje vymudrované rečičky už sa to nedá ani počúvať."
" Tak mi potom povedz čo sa dá počúvať ak moje podla teba vymudrované rečičky nedajú počúvať."
" Aj páriace korytnačky by sa dali počúvať lepšie ako ty."
" Nedali a vieš prečo lebo som 100 krát lepší ako neaké páriace sa korytnačky."
" Ty a korytnačky to sa nedá porovnať."
" Takže priznávaš že som lepší."
"Nie tým som chcela povedať že korytnačky mám rada lebo jednu doma mám ale teba vyslovene neznášam."
" Normálne teraz ľutujem tú korytnačku kebyže je rýchlejšia tak by od teba už dávno zdrhla."
" A ja ľutujem tvoju mamu že ťa porodila mala ťa radšej prehltnúť a bol by pokoj nemusela by som tu teraz s tebou sedieť."
" A ja ľutuem tvoju mamu škoda že ťa radšej nedala adoptovať." tak toto prehnal. Môžete ma urážať ako koľvek len nikdy nie s touto vetou.
" More keď vieš kto je Rick tak asi vieš že ma dala na adopciu... adoptovali ma keď som bola bábätko... Tom toto si fakt nemusel... No a čo že ma adoptovali ale dali mi rodinu i keď nie všetci ma priali ma brali ako vlastnú ... ale takému ako si ty to rozprávať nebude aj tak by si to nepochopil máš dokonalý život...Ponížil si ma gratulujem splnil sa ti sen... teraz mi daj pokoj... ale vlastne je mi ťa ľúto lebo máš IQ nižšie ako moje opätky a to nosím tenisky." rýchlo som vstala od stola a utiekla von. Pustili sa mi slzy a nechala som im voľný pád všetky tie pomienky ma tak boleli... Nenávidím ho najviac z celého srdca takto som nikdy v živote nikoho nenávidela.
" Sasha... Saha no tak stoj." takú radosť mu nespravím utekala som chcela som sa skryť na jednu bočnú slepú uličku ale nepodarilo sa mi to našiel ma.
"Sasha no tak ja som o tom nevedel."
" Daj mi pokoj! A nehraj sa tu prosím ťa teraz na neviniatko."
" Lenže to že poznám tvojho brata neznamená že poznám aj teba jasné! A tá tvoja poznámka o tom aký mám ja dokonalý život nie je ani z diaľky pravda. Celý život sa snažím aby bol na mňa otec hrdý a piču z toho nikdy som mu neni dosť dobrý. Kurva!" a z plnej sili kopol do kontajnera.
Tak nakoniec sa mi podarila napísať aj druhú časť :D.... hádam sa vám páčila a ospravedlňujem sa za chyby :)
BTW: 130+ reads nemám slov :33
ESTÁS LEYENDO
V objatí slobody
RomanceKijara je 16 ročné dievča ktoré žije v osade. Do jej rodiny zapadá len jej ujo. Rodičia jej údajne zahynuli po napadnutí divého zvieraťa. V svojej osade sa cíti byť zatvorená ako v klietke. Ale čo sa stane keď jej osadu niekto napadne a celá zhorí...