V objatí slobody

6. Kapitola

Kijarin pohľad

Bolo od Sashi veľmi milé že mi požičala šaty na tú večeru. Musím sa priznať že som nikdy v živote nebola v takejto luxusnej reštaurácii.  No to bude tým že tu mi príde všetko luxusné ale to je jedno. Vstúpili sme dnu kde nás čašník zaviedol k našemu stolu a dal nám neakú knižku na ktorej bolo napísané menu. Neskôr som zistila že je to zoznam jedál ktoré sa tu dajú obednať. U nás sme mali na výber iba tri jedlá ale tu ich je neuveriteľne veľa.

"Takže odkiaľ si Kijara?" vyrušila ma z môjho premýšľania Sasha. A práve takúto otázku musela položiť. Neviem čo jej mám povedať.  No vlastne čokoľvek len nie pravdu. Tú sa tu nikto nemôže dozvedieť.  Ale ja ani neviem kďe sa nachádzam.

" No..ja.." som v pasti neviem čo povedať. V tom som uvidela titulok V meste Boston... ani ma nezaujímalo a dodala som " som z Bostonu."

" Vážne? Moja kamarátka sa tam odsťahovala aj s rodičmi a hovorí že je to tam úžastné." dúfam že sa ma nebude pýtať ako to tam vyzerá lebo som stratená.

" Tak to súhlasím ale potrebovala som zmenu tak som tu." povedala som a usmiala som sa.

" Do Bostonu som vždy chel ísť ale kôli práci sa tam dostať neviem." povedal Rick.

" Určite sa tam raz dostaneš neboj sa." povedala som a usmiala som sa v tom prišiel čašík a my sme si objednali. Sasha si objednala cestovinový šalát s tuňiakom , Rick si dal stake a ja špagety. Čašník nám priniesol jedlo.  Pustili sme sa doň a po chvíli jedenia Sarah stuhla. Otočila som hlavu tam kde sa pozerá a videla som neakého chalana v obleku.

" Sarah čo sa deje si neaká nesvoja." povedal Rick.

" Ja len že je tu ten chalan čo ma skoro zrazil" Rick sa otočil aby zistil kto to je.

" Ty nie si normálna jeho otec je môj šéf a ešte k tomu ješ aj v reštaurácii môjho šéfa."
Sasha sa postavila " Prepáč ale prešla ma chuť idem sa vyvetrať."

" Dobre choď."

Sasha odišla von a syn Ricovho šéfa po chvíľi za ňou.

Sashin pohľad

Toto nie je možné on ma snáď prenasleduje a naviac  ešte je to syn šéfa môho brata. Chvíľu som tam stála romýšlala nad touto situáciou, keď sa otvorili dvere. No to snáď nie je možné ten zlatý retríver sa rozhodol že mi skazí dnešný deň ešte viac a prišiel sem oxidovať.

" Toto musí byť osud že sa znova stretávame."

" Ale nehovor mi že veríš v niečo také ako je osud." odfrkla som.
Zasmial sa.

" To zas nie mimochodom som Tom." a podal mi ruku.

" A mňa to netrápy." povedala som. Dal dole ruku.

" Ale malo by keďže tvoj brat ti určite prezradil kto som tak určite nechceš aby prišiel o miesto." toto nemyslí vážne on sa my vyhráža jeho sudová chyba.

"ja si všímam iba inteligentných ľudí..čo ty ...ehm...no ako si to povedal že nechccem aby môj brat prišiel o miesto, si dokázal že si najkokotnejší z kokotov."

" Ako si ma to nazvala? Asi som zle počul."

"Nechcem ti kaziť radosť ale počul si dobre a rada ti to aj zopakujem."

" To nebude nutné." pousmial sa dodal. " A skôr si inteligentných ľudí nevšímaš lebo sama nie si inteligentná veď najkokotnejší nie je ani slovo."

" Tak teraz sa ideš hrať na múdreho ale to že si ma takmer zrazil ti je očividne jedno."

" Nebudem sa ti ospravedlňovať keď si taká tupá že chodiť ani po prechode."

" Toto nemyslíš vážne tak sa ti ospravedlním ja." usmiala som a dodala som. " Tak prepáč že si viac slepý ako moja prababka."

" Tak fajn ako vidím s tebou sa hádať nebudem. Fajn ospravedlňujem sa ti stačí?"

" Neverím vlastným ušiam rozmaznaný Tomík sa vie aj ospravedlniť. " a dodala som " ešte si to premyslím." povedala som a vyplazila som jazyk.

" A povieš mi aspom tvoje meno."

" A na čo ti bude."

" Len tak keď už ty vieš to moje."

" Sasha." povedala som a odišla som dovnútra.

Sadla som si ku stolu a oznámila Rickovi že všetko je v pohode a ničoho sa nemusí báť. Možno.

Ďalšia časť je na svete :) ... Chcela by som sa vám poďakovať za to že čítate tento príbeh nemám slov vlastne som ani nečakala že to bude niekto čítať takže ludkovia ste naozaj úžastný :33

PS: ospravedlňujem sa za chyby :D...

Byee