V objatí slobody

37. kapitola

Kijarin pohľad

Keď som prišla k môjmu bola som prekvapená. Bol to jediný dom ktorý nebol neako poškodený, teda ak nepočítam dom našeho vodcu, no bol takmer celý hore nohami. Bolo vidieť, že ho niekto prehľadával. Nadýchla som sa. Cítila som veľmi známy zápach tohto domu, niekedy mi chýba. Myslím si, že kebyže to tu upracem a trocha inak zariadim vedela by som tu prežiť a hádam by im to nevadilo, že som tu zostala. Naviac aspom by si boli istý, že som to nikomu nevyklopila čo sa tu stalo.

Začala som pomaly ale isto upraovať tento dom. No ak sa to dá vlastne nazvať domom. Oproti domom čo som videla toto bola obyčajná chatrč. I keď to neprepúštalo zimu a bolo tu všetko podstatné na prežitie. Asi po hodine upratovania som započula neuveritelný hluk z vonka. Trocha som sa započúvala. Niekto sa tam hádal a dokonca sa mi zdalo že som počula Rickov a Sashin hlas, už mi vážne hrabe. No hádka neustávala a mne to nedalo.

Vyšla som z domu a z diaľky som videla pri dome našeho vodcu stáť a hádať sa minimálne sedem osôb. Už z diaľky som videla že 3 osoby nepatria medzi týchto strážcov, vojakov alebo ako ich mám pomenovať. Teraz som mala malú nádej, že tie 3 osoby sú Rick, Sasha a Tom. I keď som o tom dosť pochybovala. Rick ma predsa vyhodil z domu a Sasha vtedy odišla preč, alebo bolo všetko úplne inak? Podišla som bližšie a moja malá nádej sa stala skutočnosťou. Boli to naozaj oni. Neviem či mi uveríte alebo nie ale bola som v tom momente najštastnejší človek na svete. Mala som neakú šancu sa vrátiť späť k Rickovi. No stálo by mi to za to, že by som každý deň dostala nepriateľské pohľady od Sashi? Stálo by mi toto všetko za to? Na druhej strane ak by som tu zostala Rick by mal odomňa kľud a Sasha by ma neprebodávala pohľadom.

Kijara nad čím to uvažuješ. Musela som sa okríknuť. Možno sa hádajú len preto, že si stále nažive a chcú aby ťa zabili. Prečo myslím vždy na to pozitívne keď mne sa nikdy nič pozitívne vlastne nestalo. A aj keď bolo niečo pozitívne v okamihu sa to všetko zmenilo... Môj život nie je jednoduchý tak nemysli na to dobré nebudeš sklamaná. Zase som sa okríkla v mysli a vykročila som bližšie k nim. V tom ma pravdepodobne zaregistroval jeden z vojakov a ukázal na mňa.

Rick, Tom a Sasha sa v tom momente na mňa otočili a pozerali na mňa ako na zázrak. Ako kebyže nedokážu uveriť, že žijem.

" Kijara ty žiješ." povedal prekvapene Rick a pozeral sa na mňa ako na chodiaci zázrak.

" Nemala by som?" prekvapene som sa na neho pozrela a nadvihla obočie.

" No nemala." povedala Sasha a rozhodila rukami. To by nebola Sasha ak by niečo nepovedala.

" A povieš mi aj prečo?" povedala som kľudne rovnako ako ona.

" Kebyže to ja s Tomom nezariadime u jeho "dokonalého" fotra tak by si už dávno ležala s prestreleným mozgom, ak neaký máš, na dlážke." trocha začala zvyšovať hlas.

" Ak sa ti nepáči to, žijem tak si ma nemusela zachraňovať a hrať sa tu potom na hrdinku." ofrkla som," radšej by som tam ležeala než sa tu teraz s tebou o tom hádala." povedala som podráždene i keď to nebola pravda.

" Tak malej slečine sa ešte niečo nepáči, nie, že by držala zobák a bola štastná ako blcha, že žije. Nie ona sa bude ešte sťažovať. Ale ak sa ti toto nepáči, nezabúdaj, že ja nemám problém streliť ti tú guľku priamo medzi oči a ešte by som to spravila s úsmevom na perách." povedala úplne naštvane Sahsa.

" Tak kľudne do toho čo ti v tom bráni?" vyzvala som ju.

" Vieš čo mi v tom bráni? To, že mám rada Ricka a nechem aby sa viac zožieral kôli takej lesnej štetke ako si ty!" vyjavene som na ňu pozerala no nedala som sa zaskočiť.

" Sasha toto by aj stačilo nemyslíš?" povedal pokojne Tom ktorý celú túto situáciu sledoval. Chytil Sashu za plecia a snažil sa ju ukľudniť.

" Nie ale nebudem sa viac kôli nej nervovať." povedala a hodila na mňa nenávistný pohľad.

" Kijara môžem sa s tebou porozprávať osamote?" pozrel sa s vážnou tvárou na mňa.

" Jasné." povedala som a snažila sa ignorovať Sashin pohľad ktorým ma prepichovala a zabíjala.

" Dobre tak poď." povedal a vykročil smerom k lesu.

Rýchlo som za ním vykročila a sledovala som kade pôjde. Na chvíľku som otočila pohľad a videla som ako sa Sasha s Tomo na nás pozerajú. Rýchlo som sa otočila a zase som nasledovala Ricka, bola som zvedavá kam ma zavedie.

Zdravím vás ľudkovia po dhlšej dobe som pridala novú časť dúfam, že sa vám páčila i keď zase sa tam nič také zlváštne asi neudialo... Chcela by som sa vám strašne poďakovať za pribúdajúce reads a voltes neviete si predstaviť ako ma to dokáže potešiť :333... A to je asi odomňa všetko takže sa s vami lúčim

byee :)