Rosalin bola ako malé desaťročné dievčatko donútená opustiť svoj domov po smrti jej vlastnej matky. Po ôsmich rokoch prežívania spôsobmi, za ktoré nie je pyšná, naberie odvahu a rozhodne sa vrátiť. Lenže domov aký si pamätá už viac neexistuje...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Rosalin
,,Rosalin tak už ideš?" podupkávala si nedočkavo nohou Hannah.
,,Áno len sa musím ešte niekde zastaviť," odpoviem a zavriem dvere od našej spoločnej izby.
,,Ako fakt? Nemôžeš sa tam zastaviť neskôr?"
,,Hannah môžeme sa predsa stretnúť na večierku. Nemusíme chodiť všade naraz a ak si Rosalin potrebuje niečo vybaviť tak my jej v tom nebudeme brániť, že Dominik?" drgla do neho Júlia.
Dominik iba súhlasne prikývne hlavou a na tvári sa mu objaví jemná červeň. Prejdeme všetci spolu k východu zo školského internátu a tam sa od nich oddelím. Zatiaľ čo oni opustili budovu a išli na vonkajší pozemok kaštieľu, ja kráčam stále po vnútornej oblasti.
Predo mnou sa objavia veľké dvere, ktoré potichu otvorím. Ocitnem sa opäť v školskej jedálni a tichými krokmi sa vyberiem do kuchyne.
,,Alica si tu?" môj hlas sa ozýval prázdnou miestnosťou.
Potom čo sa ku mne nedostala žiadna odozva sklamane skloním hlavu. Myslela som si, že ju tu ešte zastihnem. Skúsim teda zajtra. Poviem a urobím pár krokov ku chladničke. Siahnem po kľučke, s ktorou ju otvorím. Svetlo z nej ma na sekundu oslepilo, no našla som to po čo som sem v prvom rade prišla.
Papierový balíček s mrkvami schmatnem do ruky, tresnem dverami od chladničky a utekám do stajní za Theou.
,,Thea som tu," dám jej vedieť o svojej prítomnosti.
Je tma, no ja ju vidím celkom jasne. Jej biela srsť žiarila aj v tom najtemnejšom mieste.
,,Tak si mi chýbala," priznám a začnem ju hladiť po celej hlave.
Začnem od čela z oboch strán. Potom po čeľusti a dole po papuľu, aby som sa neskôr dostala až k ušiam.
Thea iba zavrela oči a pohla hlavou na znak aby som ju hladkala ďalej.
,,Niečo som ti priniesla," oznámim a ukážem jej balíček.
Radostne zaerdží, keď pred jej pysk podržím jednu mrkvu dokým si ju sama nezoberie a nezje. Takto to prejde hádam šesťkrát kým sa mi minú všetky mrkvy čo som ukradla z kuchyne. Teoreticky by som ich neukradla keby tam bola Alica, ktorá by mi ich ochotne dala.
,,Už pomaly pôjdem ale neboj prídem ťa pozrieť aj zajtra. Bola by som prišla aj včera ale vieš ako to chodí. Je spln a mne prepne ako vždy," hovorím jej so smutným smiechom.
,,Narobila som si toľko problémov a to som tu koľko? Tri dni? Aspoň, že uniformy máme obstojné," poviem a oprášim si sukňu od prachu.
Thea prudko prikývne hlavou a pred odchodom na večierok ju ešte raz objímem.
,,Na teba sa môžem vždy spoľahnúť. Ďakujem, že si zostala pri mne," šepnem a nepokojne opustím stajňu.
Vďaka hlasitej hudbe a farebným svetlám bolo pre mňa jednoduché nájsť miesto kde sa párty či večierok koná. Nie je to ani tak ďaleko od stajne.
