Rosalin bola ako malé desaťročné dievčatko donútená opustiť svoj domov po smrti jej vlastnej matky. Po ôsmich rokoch prežívania spôsobmi, za ktoré nie je pyšná, naberie odvahu a rozhodne sa vrátiť. Lenže domov aký si pamätá už viac neexistuje...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Rosalin
Prebehol mesiac od stretnutia s mojimi starými rodičmi. Mesiac odkedy s nimi bývam na ranči a pomáham im s každodennými prácami. S dedkom Henrym opravujeme poškodenú stodolu s dobytkom po víchrici, rúbame drevo na kúrenie a odhŕňame sneh z cestičiek.
S babkou Meredith sa staráme o všetky zvieratá, predovšetkým o kone. Naučila ma variť rôzne druhy jedál aj tie čo mala moja matka od nej najradšej. Musím uznať varenie a pečenie je umenie samé o sebe.
Brávala ma dokonca jedenkrát týždenne do najbližšej dediny menom Voiron na tržnicu. V zime je ťažké udržať si zásoby, preto navštevujeme predajcov dosť často v porovnaní s ľuďmi žijúcimi priamo na dedine.
Cesta nie je najkratšia, preto si zakaždým osedláme kone a vydáme sa po trase, ktorú si starý rodičia za tie roky prisvojili.
Meredith mi dala veľa koní na výber. Osedlala som si z nich však iba jedného.
Každý z nich mal vlastnú povahu, nelíši sa od seba iba farbou srsti či hrivy. Svojou ma oslovil od začiatku Princ. Nie je najposlušnejší ani najjemnejší. Bolo ťažké prebojovať sa cez jeho obranný mechanizmus.
Meredith mi radila ísť naňho opatrne a predovšetkým pomaly. Neverí len tak hocikomu. Vysvetlila mi podrobne jeho príbeh.
Narodil sa ako divý kôň. Miloval otvorené priestory a spoločnosť iných koní. To sa zmenilo v deň, keď naňho ľudia po prvý raz prehodili sedlo a nasadili uzdu. Natrepali ho do krpatej stajne a násilím sa ho pokúšali skrotiť. Izolovali ho pred ostatnými koňmi a ľuďmi.
Pre jeho bývalých vlastníkov, ak sa tak vôbec dajú nazvať, slúžil ako atrakcia. Nástroj na krátke pobavenie, lenže on tie spomienku na týranie nevymaže, môže ich iba potlačiť.
Chodila som za ním každý deň. Dokladal mu krmivo a doplňovala nádobu s vodou tak často aby nestihla počas mrazivých návaloch stuhnúť na ľad.
Trávila som tam väčšinu svojho času. Upratovala tam tak často, že to môžem porovnať k pokusom sa mu prihovoriť a získať hocijakú reakciu. Aj keď neboli ani zďaleka prívetivé. Pri pokuse pohladiť ho som si vyslúžila pár odrenín. To sa proti pokusom ho osedlať a vysadnúť naňho nedá ani porovnávať. Zlomeniny sa do dvoch dni našťastie samé zahojili bez povšimnutia starých rodičov.
Povolil až keď som sa zmienila o Theae. Plakala som pri spomienkach na ňu zatiaľ čo on si oprel hlavu o moje rameno. Od šoku som zostala akoby paralyzovaná nehybne stáť. Odvtedy sme sa zblížili. Nemôžem povedať, že vzniklo medzi nami puto aké som mala s Theaou, ale pre nás oboch je to dobrý začiatok a prvý krok k tomu začať odznova.
Viera hrá taktiež dôležitú úlohu. Nie raz sme sa vracali po západe slnka a narazili na divých upírov. Prišlo mi to zvláštne aj strašidelné zároveň. Bolo to niečo načo som nebola zvyknutá. Na kaštieli to bol extrém. Tu v lesoch sa na nás nevrhlo toľko divých upírov pokope.
