Rosalin bola ako malé desaťročné dievčatko donútená opustiť svoj domov po smrti jej vlastnej matky. Po ôsmich rokoch prežívania spôsobmi, za ktoré nie je pyšná, naberie odvahu a rozhodne sa vrátiť. Lenže domov aký si pamätá už viac neexistuje...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Rosalin
,,Zlatko a ty máš kam namierené?" pri mojej nepozornosti som nechtiac narazila do majiteľky hotela.
Alebo by sa dalo povedať, že som práve narazila do Nerovej matky. Podoba tam je, no jednoznačne sa viac podobá na svojho otca.
,,Ehm...prepáčte ja-" snažila som sa zo seba dostať nejaké slová.
,,To je v poriadku. Je tu...je tu s nami," predbehla ma čistokrvná.
Neveriacky som zaklipkala očami a pokúsila sa s ňou nadviazať očný kontakt, lenže ona svoj pohľad neustále priamila na Esme.
,,Ale je človek. Myslela som si, že keď počúvala našu konverzáciu jej následne vymažeme pamäť," objasnila majiteľka nahlas svoje myšlienky.
Nemôžu sa mi pokúsiť vymazať pamäť. Teda skôr moje spomienky. Hneď by vedeli, že to na mňa ako ostatných upírov nefunguje a odhalili kto som. Pri Márii som mala jediné šťastie, že sme uzavreli dohodu, ktorú sa mi aj tak nepodarilo dodržať.
Mala by som rýchlo vymyslieť plán úniku. Nemôžu na mňa použiť svoje schopnosti pred zrakom ľudských hostí. Tvoria takmer polovicu miestnej kapacity.
Ale im pamäť vymazať dokážu, takže by bol pokus o únik márný. Úžasné, zase sa budem riadiť ich pravidlami.
,,Možno sa to nezdá, ale potrebujeme ju. Vie toho viac ako dáva najavo. Aj Mária si to určite myslela preto jej pamäť ponechala," prehovoril Sirius.
V duchu mi odľahlo ale nie na dlho. Zastal si ma, pretože odo mňa očakávajú cenné informácie. Tie im však nepoviem. Aspoň nie teraz.
,,Ak Mária takto rozhodla tak niečo na tom dievčati bude. Ale aj tak ťa budeme musieť ubytovať v druhej časti kde sú iba ľudia. Tvoj pach by provokoval našich druhých hostí," žmurkla čím sa asi snažila naznačiť, že hovorila ho upíroch.
,,Chápem," odpoviem zdvorilo a ustúpim ďalej od partie.
,,Bude to bezpečné? Niekto by na ňu mal dávať aj tak pozor."
,,Ďakujem, že si sa sama navrhla Mia," naznačila rukou Sybille mojim smerom.
Miu to neodradilo. Jej bratovi švihom do rúk podala jej veci a veselo sa postavila vedľa mňa. Obmotala si ruku okolo môjho lakťa a čakala čo sa bude diať ďalej.
Od jeho chladného dotyku ma neotriaslo. Moju citlivú kožu totiž stále chránili teplé vrstvy oblečenia.
,,Tak vy nasledujte môjho manžela a ja pôjdem s vami dvomi," vyhlásila Esme a obidve nás jemne za chrbát posunula vpred.
Ostatný bez námietok kráčali rovnako ako my po schodoch. Na samom vrchu sme sa rozdelili. Partia upírov s Nikolajom sa vybrali do ľava a my so sympatickou upírkou Esme sme išli na opačnú stranu.
