Rosalin bola ako malé desaťročné dievčatko donútená opustiť svoj domov po smrti jej vlastnej matky. Po ôsmich rokoch prežívania spôsobmi, za ktoré nie je pyšná, naberie odvahu a rozhodne sa vrátiť. Lenže domov aký si pamätá už viac neexistuje...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Sybille
Silasove slová so mnou otriasli. Síce odišiel ale nedokázala som spracovať všetky nové informácie, ktoré byť novými vôbec nemuseli byť. Aby som sa o svojej matke dozvedela niečo takéto od niekoho cudzieho. V podstate nie cudzieho...od môjho uja.
,,Súrodenci?! Ona má brata a nikdy sa o tom nezmienila?!" rozhodila som rukami.
Už prezlečený sme sa s ostatnými stretli na chodbe nasmerovaný do knižnice. Silas mi nechal čas aby som si urovnala myšlienky. Navrhol aby sme sa stretli v knižnici. Čas neurčil tak dúfam, že tam na nás už bude čakať.
,,Nezabudni, že ten brat je Silas. Najmocnejší upír všetkých čias," dodal Nero počas rýchleho kroku.
,,Ďakujem Nero hneď sa cítim lepšie," odpoviem sarkasticky.
,,Za málo," aj v tej rýchlosti stihol žmurknúť.
Hlavu som otočila opačným smerom na získanie nejakej podpory. Vedela som, že Mia bude vedieť ako na túto situáciu.
,,Sybille nádych, výdych," keby mi nepripomenula, zabudla by som aj dýchať.
Nie akoby som kyslík k existencii potrebovala.
Zhlboka som sa nadýchla, následne vydýchla a popravde to pomohlo iba trochu, no aj tak som Mii ďakovne stisla ruku a usmiala sa.
Upokojila som sa až vtedy keď som pocítila jeho dotyk. Sirius jemne zovrel moju druhú ruku pričom odstrčil Nera.
Carmilla za nami mierne zaostávala. Z nás vyzerala najmenej zaskočene z noviniek.
Počkali sme ju pred vstupom a dvere sme otvorili až keď pri nás zastala.
Ako sa dalo čakať nebolo tu ani jednej živej duše okrem Silasa. Sedel na koženom kresle pri horiacom krbe čítajúc knihu v pevnom obale. Karamelové plamene sa odrážali od sklíčok jeho okuliarov, a keď ste sa poriadne zapozerali, išlo vidieť jeho ľudskú farbu očí. Smaragdovo zelené. Presne také aké mala moja matka a presne také isté ako mám aj ja.
Po všimnutí našej prítomnosti knihu zatvoril, okuliare založil do prázdneho puzdra, postavil sa aby ju odložil naspäť do regálu a popravil si svoje vlnité hnedé vlasy.
Tými vlasmi ani výraznými črtami tváre by som medzi nimi nenašla podobnosť.
,,Prosím sadnite si," ukázal na najbližší stôl.
Až keď sa postavil a znovu usadil som si všimla, že aj on sám sa bol prezliecť. Musel sa tu ubytovať a priniesť si veci. Aj keď košeľa so zelenou vestou a čiernymi nohavicami mu boli mierne obtiahnuté na vypracovanej postave. Drží si formu tak predpokladám, že tieto hadry má od Nerovho otca, ktorí museli s Esme vyskočiť z kože.
Nikdy sa tu nezdržal viac ako jednu noc a to bolo tiež iba počas plesu.
Všetci sme sa pokúsili natlačiť na lavicu oproti nemu. To však nebolo reálne, preto som si k Silasovi prisadla a Nero urobil tak isto len z druhej strany.
