Rosalin bola ako malé desaťročné dievčatko donútená opustiť svoj domov po smrti jej vlastnej matky. Po ôsmich rokoch prežívania spôsobmi, za ktoré nie je pyšná, naberie odvahu a rozhodne sa vrátiť. Lenže domov aký si pamätá už viac neexistuje...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Sybille
Stále sa mi nechcelo veriť momentálnemu stavu.
Carmilla nás zradila. Využila môjho postavenie a jej účasti v našej partii. Informácie mala hneď po ruke a aj všetky naše charakteristiky.
Poznala nás všetkých dopodrobna bez toho aby na seba pútala pozornosť a už vôbec na seba neobrátila podozrenie. Nikdy by mi nenapadlo, že budem mať zradcu priamo pod nosom.
Vo vízii ma varovala Rosalin. Spomínala zradcu letmo prostredníctvom tým, že si mám dávať pozor komu dôverujem. Avšak už je neskoro.
Kúsok mojej duše stále veril, že ten kto nás zapredal bola Rosalin, ale mýlila som sa a to na plnej čiare.
Nemala som ani čas sa jej úprimne ospravedlniť. Celú tu dobu zmýšľala v náš prospech.
Mala som čo robiť pri odvracaní útokov čiernovlasej upírky a zároveň si dávať pozor aby som si neotvorila ranu na bruchu.
Musím získať čas aby sa mi úplne zahojila a až potom si budem môcť dovoliť skutočne na Carmillu útočiť.
,,Príde mi, že sa vôbec nesnažíš Sybille. Pozri na svoju členku ako odhodlane bojuje. Takmer akoby jej išlo život," škerila sa.
Prečo nie keď hovorila pravdu. V tejto bitke má výhodu rozhodne ona, no netušia som, že jej schopnosť má takéto rozmery.
Ovládla Rosalin a zároveň mňa, čistokrvnú, bez značnej námahy. Jej dosah na manipuláciu a ovládanie objektov či ľudí, upírov je dvakrát rozsiahlejší, ako keď trénovala po mojom boku. Falošná sviňa. Všetko pre ňu bola jedna veľká pretvárka. Nič nebolo skutočné.
Nerozumiem tomu. Kde za tie roky nastala chyba? Alebo ti bolo ešte predtým?
Nemôžem ju v tejto bitke zabiť. Potrebujem získať odpovede a to docielime jedine ak Rosalin porazí nechutnú bábku.
V boji jej môžem asistovať tak, že Carmillu čo najviac rozruším a vyvediem z mieri aby som Rosalin otvorila priestor pre pravý moment na útok.
,,Viem čo si práve myslíš ale to ti v žiadnom prípade nedovolím. Musí to dokázať sama. Len ona sama ti dokáže aké monštrum sa v nej skrýva,"
,,O čom to-"
,,Uvidíš...čoskoro," nenechala ma dokončiť.
Jej vstup do mojej reči nebol agresívny. Tón jej hlasu bol rázny ale ani trochu zvýšený. Znela seriózne predovšetkým tým, že medzi slovami urobila krátku pauzu.
Náš boj ďalej prevládal v tichosti. Ani jedna z nás nemala tej druhej čo povedať. Hnev odstrčil všetky moje otázky, argumenty...prosby.
V hlave sa mi premietalo mnoho snímok spomienok, vrytých v mojej pamäti, v určitom chronologickom poradí.
