Rosalin bola ako malé desaťročné dievčatko donútená opustiť svoj domov po smrti jej vlastnej matky. Po ôsmich rokoch prežívania spôsobmi, za ktoré nie je pyšná, naberie odvahu a rozhodne sa vrátiť. Lenže domov aký si pamätá už viac neexistuje...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Maličká? Ja nie som maličká!" roztvorila dvere od svojej izby.
Z drevenej skrine prudko vybrala cestovnú tašku, hodila ju na posteľ a do nej začala hádzať všetko oblečenie čo jej prišlo pod ruku.
Bola taká preplnená, že jej nešla zavrieť. S nervami zatláčala kopy oblečenia s nádejou že sa jej zips podarí posunúť ďalej. Nakoniec to s dlhým výdychom vzdala, z vrchu vybrala kabát, ktorý si obliekla s úmyslom urobiť miesto.
Nenávidí keď sa musí ponáhľať. Keď je človek pod takým stresom všetko ide proti nemu. Aj teraz keď si Lucinda kabát obliekla. Zvýrazňoval každú jej krivku, no pri otočení sa zvalila celú tašku aj s jej obsahom.
So zaťatími päsťami sa zohla presne vtedy, keď do izby vkročili jej rodičia. Meredith si hneď čupla k nej po uvidení tohto fiaska a pomohla jej vracať oblečenie s tým, že ho predtým poskladala. Tak si nebude vyžadovať toľko priestoru.
,,Mami nemusíš mi pomáhať," pokúšala sa ju zastaviť.
Začínala mať výčitky z toho cirkusu čo pred chvíľou vonku predviedla. Udrela sa dlaňou jemne do čela.
,,Len ju nechaj. Vonku na teba čakajú," Henry sa oprel o rám dverí.
Zaskočená jeho slovami zaklipkala očami, vyskočila na nohy a položila nu otázku:
,,Vy nie ste proti?"
,,Samozrejme, že sme!" odpovedal zlostnejšie ako mal v úmysle.
,,Henry," napomenula svojho manžela.
Sám pokrútil hlavou nad svojou vybušňosťou.
,,Ale je na čase aby si robila vlastné rozhodnutia," začal nežnejšie.
,,Lucinda nechceme aby si premárnila najkrajšie roky svojho života tu na ranči," doplnila Meredith.
Lucinde by popravde taký život neprekážal, ale to si iba po celú dobu namýšľala. Nevidela totižto viac ako ranč a dedinu Voiron.
Zatiaľ čo si rodina vo vnútri pohodlného príbytku vylielavali srdcia a pripravoval sa na rozlúčku, vonku panovalo napätie.
,,Silas čo to robíš? Nechať si rozkazovať človekom," Mária hrešila svojho staršieho brata.
Ten nad jej poznámkou iba prekrútil očami.
,,Chceš tie kone do svojej armády alebo nie? Buď rada, že ti pomáham s takou sračkou," skryvil znechutene tvár.
,,Nič mu na to nepovieš?" mladšia sestra drgla do svojho manžela.
Ten úder nečakal a zacupkal smerom vpred. Nervózne sa obzrel naspäť za seba s pohľadom upriameným na svoju manželku a až potom ma svojho pána.
,,Mala si sa vydať za niekoho kto nie je v mojej partii sestrička. Gabriel nemôže hrať na dve strany," nikto netušil či Gabrielovi pomohol alebo ho ešte viac potupil.
