Rosalin bola ako malé desaťročné dievčatko donútená opustiť svoj domov po smrti jej vlastnej matky. Po ôsmich rokoch prežívania spôsobmi, za ktoré nie je pyšná, naberie odvahu a rozhodne sa vrátiť. Lenže domov aký si pamätá už viac neexistuje...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Sybille
Bol deň po Nerovej oslave. Spolu s jeho rodičmi a vedúcich jednotlivých hotelových oddelení sme sedili v konferenčnej miestnosti. Pohodlné som si vysedávala s koženom kresle okolo obrovského stola so zlatými prvkami. Steny pôsobili rovnako bohato. Zdobili ich totiž portréty rodiny majiteľov v nečakane zlatých rámoch.
Nikolaj stál na čele stola a s dôrazom čítal každé jedno meno zo zoznamu hostí. Kópie sme mal každý pred sebou. Keď na sekundu zaváhal, zodvihla som papier a nazrela na nasledujúce mená.
Manželský pár čistokrvných upírov Mária a Gabriel.
,,Tieto môžeme preškrtnúť," navrhnem nesmelo.
Falošným úsmevom som prekryla svoj zármutok a pokračoval som ďalej v čítaní.
Zazrela som mnoho neznámych mien a aj keď mi boli známe iba som cez ne prešla ďalej. Nezastavovala som sa pri nich. Helen a Benjamína si nemusím tlačiť do pamäte. Meno, ktoré upútalo moju pozornosť znelo dosť odlišne.
,,Kto je Dobroslav?" opýtam sa smerom k majiteľom.
Mám taký pocit, že som sa s ním už stretla.
Vymenili si medzi sebou pohľady. Dohadovali sa tak, kto mi na moju otázku odpovie.
,,Senát má troch hlavných predstaviteľov. Helen, Benjamína a Dobroslava. Druhá trieda, prvá trieda a čistokrvný. Aby to bolo spravodlivé každý obhajuje svoju triedu," inak povedané, rozhodujú za ostatných.
Toto nazývajú spravodlivosť? Určite má senát viac členov pri hlasovaní ale vážne nemohli zapojiť aj III.triedu? Snažia sa byť moderní pritom odmietajú zahodiť hierarchickú tabuľku našej spoločnosti.
,,Dobroslav je vysoko uznávaný. Patril kedysi do Silasovej partie. Na verejnosť však chodí v utajení ako inšpektor II. triedy " dodala Esme.
Keď už spomenula meno toho už dávno nie najvyššieho a najuznávanejšieho, aj jeho som na mennom zoznam videla. Alebo sa mi to iba zdalo?
Prešla som zoznam od samého začiatku aby som sa uistila. Nezdalo sa mi to. Naozaj tam jeho meno bolo. Nebilo mi do očí, pretože bolo akoby vyblednuté a skryté v oblej zátvorke.
,,Pozvali ste Silasa?" opýtam sa nahlas.
Manželský pár sa na sebe iba milo usmial. Esme ľahostajne pokrčila ramenom na čo Nikolaj pokrútil hlavou.
,,Nepozeraj tak na nás. Možno sa tento rok objaví," ujasnila mi Esme.
,,Večná optimistka," pritiahol si ju k sebe za pás.
Na oplátku ho hravo buchla päsťou do hrude. Objali sa. Bolo im jedno kto všetko ich vidí. Neboja sa verejne ukazovať svoju lásku jeden k druhému. To je niečo čo som u svojich rodičov nikdy nevidela.
