Nerozdeliteľné

Kapitola 30

Lizzy

Posteľ bola taká pohodlná, že som sa ráno musela prehovárať, aby som z nej vstala. Aj Molly sa výborne vyspala. Od Alison a Evana dostala mäkký pelech, ktorý si okamžite obľúbila.

Vkĺzla som do mäkkých papúč, ktoré som si večer nachystala hneď vedľa postele a vydala som sa do kuchyne na raňajky.

Cestou po schodoch som si prezerala fotky, ktoré sa tiahli od horného poschodia po dolné. Našla som tu fotku z promócie Alison aj Evana, Alison, ako prestriháva stuhu na slávnostnom otvorení školy, zarámovanú titulnú stranu, na ktorej sa nachádzal Evan, oboch s úsmevom od ucha k uchu a v rukách mali volebné obálky, Evana, ako leží na gauči a na zemi sedí Chip a mnoho ďalších zaujímavých fotiek.

Evan sedel za stolom, pred sebou mal laptop. Ešte sa neprezliekol, mal na sebe pyžamo a župan. V jednej ruke držal šálku, z ktorej sa parilo a vedľa laptopu mal tanier, na ktorom trónil kúsok čokoládovej bábovky.

„Dobré ráno," usmial sa spoza laptopu.

„Ahoj," oplatila som mu úsmev.

„Spalo sa ti dobre?"

„Lepšie som sa nikdy nevyspala."

Jeho úsmev sa ešte viac rozšíril. „To som rád."

Ďalej pokračoval v práci, tak som si odkrojila kúsok bábovky a sadla si oproti nemu. Jedli sme v tichosti, kým neprišla Izzy.

„Ahoj Šípková Ruženka," pozdravila som ju.

„Čau."

Posadila sa vedľa mňa, na Evana sa ani nepozrela. Tváril sa, že si to nevšimol, no nedokázal skryť svoj smutný výraz.

„Izzy, môžeme sa porozprávať?"

„O čom?" Prekvapilo ma, že odpovedala.

„O tom, ako som na teba včera kričal."

On po nej včera kričal? No teda. Evan nevyzeral, že by sa nechal ľahko vyprovokovať. Izzy musela včera použiť silný kaliber.

„Izzy, dúfam, že mi ten včerajšok odpustíš a pokúsime sa viac nehádať."

„Odpustené," odvetila, zdvihla sa od stola aj s tanierom a šálkou a odišla k sebe do izby.

Evan si skryl tvár do dlaní a povzdychol si. „Toto je beh na dlhú trať, však?"

„Taká dlhá určite nebude, možno ako odtiaľto do Európy."

Rozosmial sa. „Ešteže ty si na mňa dobrá."

„Ja som veľmi vďačná, že tu môžeme byť," zopakovala som to, čo som mu povedala včera, objala ho okolo krku a odišla sa prezliecť. Alison vravela, že jej kamarátka príde o jedenástej, takže som to len tak tak stihla. Presne o jedenástej zazvonil zvonček.

„Rose, poď ďalej," počula som Evanov nadšený hlas.

Rýchlo som nakukla spoza rohu. Panebože! Bola to Rose Smithová. Preslávila sa niekedy začiatkom septembra, keď si jej šaty obliekla nevlastná dcéra Marka Floresa, môjho obľúbeného speváka, a vychválila ju v priamom prenose. Jeho nevlastnú dcéru Dianu som veľmi obdivovala. Bola skromná a mala nádherný hlas. So svojim nevlastným bratom Brodym Floresom, Markovým synom, práve nahrávajú spoločný album.

„Nevedela som, že máte dcéry," poznamenala.

„To nevie skoro nikto, preto by som bol rád, keby si si to nechala pre seba," požiadal ju.

„No a kde sú?"

„Hádam, že každá vo svojej izbe, ale zavolám ich. Izzy, Lizzy! Poďte sem prosím!"