Nerozdeliteľné

Kapitola 31

Ben

„Evan nás k sebe pozval na večeru," oznámil otec po tom, čo bez klopania vtrhol do mojej izby. Zdvihol som hlavu od poznámok, ktoré som práve chystal pre dievčatá, aby si písali len to najdôležitejšie.

„Vážne? Súhlasil si?"

„Súhlasil."

„Kedy tam máme byť?"

„O šiestej."

„Dobre, dovtedy do stihnem dokončiť," zhodnotil som.

Otec odišiel, tak som sa vrátil späť k poznámkam.

Zazvonil som na zvonček pri bráne. Otec stál za mnou, v rukách držal tri kytice. Ďalšie dve bežal kúpiť, len čo som mu povedal, že Uptonovci majú dcéry. Tváril sa prekvapene, no ešte prekvapenejší bol, keď som mu povedal, že ide o Izzy a Lizzy.

Brána sa skoro okamžite otvorila. Vo dverách stál pán Upton.

S otcom sa bratsky objali. Za tie roky čo žijú vedľa seba sa z nich stali dobrí priatelia. Ja som sa s pánom Uptonom len pozdravil.

„Dievčatá, máme návštevu," oznámil.

Všetky tri Uptonové sa vynorili spoza rohu. Otec každej z nich podal kyticu, neubránil sa a na dvojčatá uprel výraz, z ktorého priam sálala zvedavosť.

„Nolan, všetko vám vysvetlíme," sľúbila Lizzy.

Otec ju potľapkal po pleci. Za taký krátky čas si ju veľmi obľúbil, vravel mi, že ju berie ako dcéru, ktorú nikdy nemal. Bol som rád, že ju schvaľuje, lebo som neplánoval, že by sme sa niekedy rozdelili. Lizzy bola to, čomu sa v dnešnej dobe hovorí rarita. Bola šikovná, slušne vychovaná, neposudzovala ľudí podľa vzhľadu, nenadávala, bola milá, skromná, cieľavedomá, no zo všetkého najdôležitejšie bolo, že mi dokázala odpustiť moje počiatočné správanie. To som považoval za najväčší zázrak.

Letmo som ju pobozkal a chytil ju za ruku.

„Ahoj ježibaba," uškrnul som sa na Izzy.

„Čau žabiak." Obaja sme sa rozosmiali. Zvykli sme si dávať rôzne nelichotivé prezývky, no už sme sa tak veľmi neznášali.

Obaja otcovia na nás zmätene pozreli, čím si vyslúžili naše pobavené pohľady.

„Alison už dorába limonádu, takže sa pokojne usaďte," viedol nás do jedálne. Všimol som si, že majú jeden stôl aj v kuchyni, pri tom ale nehostia návštevy, na to majú tento veľký sklený stôl. Raz, keď som bol mladší, som sa Alison opýtal, na čo sú im dva stoly.

Sadol som si na miesto vedľa Lizzy. Z druhej strany som mal otca.

„Ako sa ti tu zatiaľ býva?" pošepkal som Lizzy.

„Obaja sú veľmi milí, páči sa mi tu, len Izzy je občas dosť protivná."

„To ona vždy," rypol som si a Lizzy sa rozosmiala.

Opäť som ju chytil za ruku a pevne ju stisol. Prekvapene na mňa pozrela.

„Mám ťa rád," zašepkal som.

„Aj ja ťa mám rada," odvetila.

Alison na stôl postavila pekáč, plný brokolicovo šunkového nákypu so syrom. Vyzeralo to dobre.

„Na začiatok by sme si mohli pripiť," navrhol pán Upton.

Evan Upton

Začal som nalievať do pohárov.