Všetky pekné klamstvá

•21•

Vedela som, že Nick mal kľúč od chalupy. Druhý kľúč mal Daniel, no my sme prišli skôr, keďže oni išli k jazerám pešo.

Nick odomkol dvere a z šuplíka na chodbe vybral zapaľovač. Otočil sa a znovu sa vybral na terasu. Vedela som, čo ide robiť. Fajčiť. Vybehla som za ním na terasu, aj keď ma nevolal. 

Zapálil si cigaretu, ktorú držal ústami a vydýchol sivý obláčil. Fascinovalo ma ako sa konček cigarety za každým jeho potiahnutím zasvietil.

,,Môžem?" spýtala som sa. Nick sa zamračil a skúmavo si ma prezrel, neveril či to naozaj počul z mojich úst. Podával mi tabakovú tyčinku a nespúšťal zo mňa svoj pohľad.

Ťahala som dokým som vládala a pokúsila sa to s ľahkosťou vydýchnuť. No namiesto pekného dymu mi z úst vyšiel chrapľavý kašeľ a začala som sa ním dusiť. ,,Čo to fajčíš?" spýtala som sa zachrípnuto.
,,Vždy niečo iné." Nakrátko sa usmial: ,,Kazím ťa."  Nekazí. Podala som mu cigaretu a chcela ísť dovnútra. Chystala som sa zavrieť za sebou dvere, ale Nick zhasol cigaretu a pridržal ich. Vyzliekla som si kabát a on čiernu koženú bundu, v ktorej som nechápala ako bolo možné, že mu nebola zima.

Čo teraz? Pozrela som sa na mobil. Čas na displeji ukazoval pol tretej a pod ním som mala tri zmeškané hovory od ocka.

,,Kam ideš?" ozval sa za mnou Nickov hrubý hlas. Zastála som v strede schodiska a pomaly sa za ním obzrela. ,,Len do izby."
Kam inam by som mala ísť? Nick nepovedal nič a ja som mohla v kľude pokračovať v ceste do izby. Nedokázala som to. Nedokázala som odvrátiť od neho pohľad.

Dokonca aj ponožky mal čierne, predpokladala som, že aj spodné prádlo. Pre tohto chlapca totiž iná farba ani neexistovala. Spravil zopár dlhých krokov ku mne. Čakala som, že niečo povie. Nič nepovedal. Očami behal po mojej tvári akoby si práve všímal každý detail na mne. Stále bol vyšší ako ja, aj keď bol o schod nižššie. Nadvihla som obočie a čakala, čo urobí. Chcela som, aby urobil čokoľvek. Neuveriteľne pomaly sa ku mne začal približovať. Ako keby čakal, že ho zastavím, že niečo urobím, no ja som stála na mieste a ani sa nepohla. Naklonil sa ku mne, takže bol od mojej tváre len tri centimetre ďaleko. Viac sa už nepriblížil. V hrdle som mala niečo, čo som nevedela prehĺtnuť. Cítila som na tvári jeho teplý dych a vôňu cigariet a ešte niečoho krémoveho, žeby vanilky? Zvláštna vôňa, ale priťahovala ma. Bola pre mňa pokušením rovanko ako jeho pery a celý on.

V hlave som mala úplne prázdno, keď som sa naklonila a definitívne spojila naše pery. Nebol to on. Bola som to ja. Ja som ho pobozkala, presvedčená, že to chcel, že ma provokoval, keď sa naklonil tak blízko.

Prichytila som ho za šiju a prehĺbila náš bozk este väčšmi. Netušila som, čo to do mňa vošlo. Možno to bolo tým, že som na tie jeho pery takmer celý deň myslela. Zacítila som jeho ruku na mojom líci. Pomaly sme sa pohybovali ako keby naše pery boli zladené. Ako keby patrili k sebe. Boli si súdené a celý život čakali na moment, kedy sa spoja.

Prúdko sa odo mňa odtiahol a otočil sa. Spravil to tak rýchlo, že som nestihla ani namietať, nestihla som sa ho spýtať, čo sa stalo. Pomaly som rozlepila oči, párkrát som zažmurkala, myslela som si, že sa z toho sna prebudím.

Nick sa odtiahol kvôli hlasom, ktoré išli zvonku a približovali sa ku chate.
Ako prvého som zazrela Daniela. Vošiel dnu a za ním postupne vchádzali všetci ostatní. Keby sa Nick neodtiahol, nevšimla by som si, že niekto vôbec prišiel. To som bola až tak mimo?

Už som chápala, prečo Pamela chodila za Nickom, aj na napriek tomu, že jej ubližoval. Mal svoje zázračné účinky. Návykové účinky.

,,Čo tam tak stojíte?" spýtala sa Mimi a vyzúvala si topánky.
,,Išla som do izby zavolať otcovi," vyšlo zo mňa. Hneď som sa otočila a chcela tak urobiť. Hlavne, aby som nemusela byť s ním v jednej miestosti.

Čo to doriti bolo? Čo sa to so mnou dialo? Prečo som ho pobozkala? Vôbec som sa neovládala. Keby neprišli ktovie, kam by som bola ochotná zájsť. S protivným Nickolasom. Som ja vôbec normálna?