Všetky pekné klamstvá

•12•

Nasledujúce dni prešli neuveriteľne rýchlo. Boli sme sa prejsť k vodopádom. Nick a Pamela samozrejme nešli. Keď sme sa vrátili nevyzerali, že by sa uzmieril, práve naopak. Napätie medzi nimi sa dalo krájať.

Sedela som na lavičke pred chalupou a kreslila. Ceruzkou som doťahovala posledné detaily. Kreslila som jeho.
Jednou nohou na zábradlí mostu a tou druhou dole nad riekou a skalami. Málokedy som kreslila z hlavy, ale toto sa mi vrylo do pamäti.

,,Čo to kreslíš?" Strhla som sa a rýchlo sa pozrela na miesto odkiaľ sa hlas ozýval. Daniel. Modrozelenými očami na mňa nechápavo žmurkal. Zavretý zošit som zvierala v rukách. Usmiala som sa a posunula sa, aby si prisadol ku mne. Neplánovala som mu odpovedať a zdalo sa mi, že to pochopil. Toto bolo príliš osobné.
,,Študuješ umenie ako Mimi?" spýtal sa a pozeral sa na náčrtník, ktorý som silno držala.
,,Áno, aj keď nie som nejaká dokonalá umelkyňa. Moje kresby nikdy nevyzerajú tak, ako by som chcela. Rada kreslím ľudí, ale nie je to...dokonalé."
,,Myslím, že umenie byť dokonalé nemá." Nachvíľu som sa nad tým zamyslela. Mal pravdu. Umenie nemalo byť dokonalé, malo byť zrkadlom akýchkoľvek pocitov a duše.

,,Čo študuješ ty?"
,,Manažment. Nie je to nič zaujímavé," prevrátil očami a usmial sa. Zapozeral sa na môj náčrtník.: ,,Asi to nemožem vidieť, však?"
,,Radšej nie," povedala som a silnejšie zovrela zošit. Bála som sa, že by mi ho mohol vytrhnúť, ale Daniel taký nebol, no Nickolas áno. Nick by mi ho vytrhol a proste sa pozrel.

,,Chcel som sa ťa opýtať," pozrel sa mi do očí. ,,Či si v poriadku?" Nechápala som jeho otázku. ,,Myslím si, že áno. V rámci možností," zasmiala som sa.
,,Vtedy, keď si skákala. Skoro si zomrela a..."
,,Cítim sa dobre," nenechala som ho dohovoriť.
,,Nič vážne sa mi nestalo." Nachvíľku som sa vrátila do spomienok. Cítila som zas ten pocit, ten pocit, keď som padala. ,,Myslím si, že my dvaja si budeme rozumieť."
,,V to dúfam," zašepkala som.

,,Hej ľudia ideme opekať!" vyrušila nás Clare. Spomínali dnes, že by chceli opekať, preto sme nakúpili obrovské množstvo špekačiek a marshmallows. Tie cukríky som samé neznášala, ale ak sa trochu opiekli a roztopili boli naozaj úžasné. Postavila som sa a chystala sa dovnútra ísť pomôcť ostatným.

Trvalo nám hodinu kým sme všetko podonášali vonku a pripravili. Po slnku už nebolo ani stopy a vynahradili ho hviezdy. Sedeli sme v kruhu okolo ohňa. Napichla som si špekačku na kovovú palicu a nahla ju nad plameň. Oheň jemne praskal a mňa z neho štípali oči, takže som sa snažila doňho nepozerať. Veľmi som si tým nepomohla. Vyzerala som akurát ako idiot. Nemali sme veľa špekačiek. Takže som zjedla len jednu a aj keď som chcela si dať druhú nezostala mi. Pozrela som sa na Nickolasa, ktorý nič nejedol. Iba sa zamyslene pozeral na plamene.

,,Poďme si niečo zahrať!" zakričala Miriam. ,,Kartu," navrhla Pamela. ,,Idem pre kartu," povedala Miriam a odišla dovnútra. Pamela si presadla tak, aby sedela pri Danielovi a ja som sa tak ocitla pri ňom. Pri padlom anjelovi.

Mimi po pár minutách pribehla a sadla si vedľa mňa. Sedela som medzi Miriam a Nickolasom. Bála som sa. Presne som vedela ako sa táto hra hrá. Nikdy som ju síce nehrala, no z množstva seriálov a filmov som to vedela. Bola som presvedčená, že ich táto hra rýchlo omrzí. Navyše aká je šanca, že presne pri mne a Nickolasovi spadne karta? Neviem, ale veľká nie.

Miriam si priložila kartu na menšie pery a podala ju Pamele. Pamela ju priložila na pery Danielovi, Daniel Clare a tá kartu odfúkla a rýchlo pobozkala Nickolasa. Pamela na nich pozerala s bolesťou, s takou bolesťou kvôli ktorej sú schopní ľudia zabíjať. S bolesťou, ktorú jej spôsobila láska.

Prešla už približne minúta a oni mali stále pery prilepené na sebe, pohybovali nimi a nakláňali sa jeden za druhým. Mala som pocit, že by som sa na nich nemala pozerať, pretože je to nevhodné, ale všetci z partie za na nich pozerali.

Prečo to Clare urobila? Ak bola Pamela zamilovaná do Nickolasa bola hrozná blbosť začať hrať takúto hru. Odtiahli sa od seba, Nick si položil sedmovú kartu na pery a podal mi ju.

Táto hra ma stresovala. Prešli už dve kolá a stále nikomu nespadla to zvyšovalo šancu, že spadne zrovna pri mne. ,,Poďme hrať niečo iné," zvolal Dan. Usmiala som sa. ,,Súhlasím," vyletelo zo mňa. Keby karta spadla Mimi, tak by mi nevadilo dať pusu svojej spolubývajúcej, no s ním to bolo iné.

Kartu držala opäť na perách Clare podala ju Nickolasovi a tomu spadla z pier. Doriti. Ako veľmi ma vesmír nenávidí? Srdce sa mi rozbúchalo ako keby som mala pätnásť a mala sa prvýkrát bozkávať.
Sledovala som kartu, ktorá ležala na zemi. Vystrašene som sa pozerala na jeho flegmatickú tvár. Opäť na jeho tvári nebola jediný náznak emócie. Nahol sa bližšie ku mne.
Je to len pusa, upokojovala som sa. Vedela som, že jemu by nerobilo problém pobozkať hocičo alebo hocikoho. Aj človeka, ktorého nenávidí. Stále ma nenávidí?

Bol od mojich pier milimeter ako keby sa zasekol. Čakala som, že buď sa odtiahne alebo ma jemne pobozká. Nehýbala som sa. Jeho dych voňal ako zmes cigariet a melónových žuvačiek. Hlas tam vzadu v mojej hlave chcel, aby to urobil, kričal nech mi priloží svoje pery na tie moje, ale rozhodla som sa ho umlčať.

Každý okolo práskajúceho ohňa sa na nás pozeral, a to moju paniku ešte zdvojnásobilo.