Všetky pekné klamstvá

•2•

Bol posledný deň prázdnin a nám sa od pondelka mal začať zimný semester. O siedmej večer sme boli s Miriam dohodnuté, že sa pôjdeme kúpať. Spomínala nejaké štrkovisko, lom alebo jazero nebola som si presne istá, keďže som v meste dlho nebývala.

Začínal sa teplý jesenný deň. Miriam ešte tuho spala. Tak som si obliekla krátke modré šaty a svetlo hnedé vlasy som si vyčesala do vysokého copu. Vlasy som si takmer každý mesiac fabrila strašne ma to bavilo, ale mojim vlasom sa to veľmi nepáčilo. Boli už z toho...zničené.

Konečne som mala svoju prirodzenú farbu a bola som rozhodnutá si ju zatiaľ nechať. Zabuchla som dvere a nechala svoju spolubývajúcu spať. Potrebovala som si ísť kúpiť kávu a žiletky, ktoré som včera zabudla v drogérii kúpiť.

Sadla som si do malého auta, ktoré bolo kedysi môjho ocka. Drogéria bola ďalej od intráku, ale nie až tak, aby som tam nezašla pešo. Problém bol, že mne sa kráčať nechcelo.

Po hodine som sa vracala naspäť na izbu. Ptrebovala som prejsť na druhú stranu do budovy. Prechod pre chodcov bol príliš ďaleko, tak som sa pozrela do prava aj do ľava. Žiadne auto nešlo ani z jednej ani z druhej strany, a tak som rýchlými krokmi prechádzala cez cestu.

V strede cesty som zastála. V ušiach mi pískalo, a keď neprijemné pískanie odznelo počula som len tlkot svojho šialene bijúceho srdca. Kebyže urobím ešte krok, tak by ma nabrala motorka, ktorá išla brutálnou rýchlosťou. Doslovne mi preletela pred nosom. Stále som nevedela spracovať to, ako rýchlo motorkár šiel. A to, že ak by som v pravú chvíľu nezastála, zrazil by ma.

Po pár sekundách, keď som začala plne vnímať som sa obzrela okolo seba. Človek, ktorý jazdil na motorke spomalil. ,,Si jebnutá?" zakričal a vystrčil na mňa prostredný prst. Nereagovala som na to.

Aj keď som sa dostala do izby stále mi srdce bilo nezdravo rýchlo. Ten človek išiel neuveriteľnou rýchlosťou. Spomalil, len preto, aby mi ukázal prostredník a vynadal mi. Spomenula som si však na jeden detail. Muž, ktorý motorku riadil nemal prilbu, takže kebyže ma zrazí, ublížil by rovnako aj sebe.

Rozhodla som sa na to nemyslieť a nič si z toho nerobiť. Nič sa nestalo. To bolo hlavné.

｡･:*:･ﾟ★,｡･:*:･ﾟ☆

Sedela som s Miriam na káve a čakala, kým pre nás príde jej kamarátka, ktorá nás mala odviesť. Meškala už vyše pol hodiny. Ja a Mimi sme už dávno kávu dopili, tak nám nezostávalo nič iné, len čakať.

,,S koľkými ľudmi sa máme stretnúť?" spýtala som sa nesmelo.
,,So štyrmi. Teraz pre nás príde Clare, Daniel, Pamela a môj bratranec Nick. To je všetko." Hneď ako to povedala som tie mená zabudla.

Slnko pomaly zapadalo a oranžové svetlo osvietilo celú kaviareň. Odrazu si k nám prisadlo ryšavé kučeravé dievča. ,,Myslela som, že budete vonku," povedalo dievča a s úsmevom si ma prezeralo. Nepozdravila sa, len sa usmievala.

Nasadli sme do auta a Clare naštartovala. Pozerala som sa von oknom a dúfala, že cesta nebude dlho trvať. V aute mi bývavalo zle a nevzala som si žiadnu tabletku. Úprimne som nechcel ovracať cudziemu človeku auto.

,,Pamela bude zúriť, že si niekoho priviedla a o Nickovi ani nehovorím," povedalo rýšavé dievča za volantom.
,,Tak by sa mali viac socializovať," odsekla Miriam. V ten moment mi nenapadlo pozastaviť sa nad tým či so mnou bude mať nejaká Pamela a Nick problém.

Cesta trvala asi pätnásť minút, takže som ju zvládla aj bez toho, aby mi bolo zle. Vonku sa už vznášal večerný chlad, ale stále bolo príjemne. Zaparkovali sme na preplnenom parkovisku. Clare a Miriam zamierili k vode. Ja som zostala stáť. Predomnou sa nachádzal určite hlboký lom a okolo neho bol začínajúci sa ihličnatý les. Všade boli ľudia, hluk a hudba. Dalo by sa povedať, že to bola párty. Všetci boli starí tak maximálne do dvadsiatichpiatich rokov a každý mal v ruke nejaký alkohol. Niektorí sa kúpali, skákali do vody, sedeli alebo tancovali. Žilo to tu.

Cítila som sa nervózne, ale zároveň šťastne. Chcela som spoznať nových ľudí a snažiť sa im rozumieť. Posadili sme sa na drevenú lavičku bez opierky. Oproti nej bola druhá lavička a v strede nízky stôl. Takých jednoduchých lavičiek sa tu nachádzalo niekoľko, ale väčšina bola už obsadená.

,,Deni!" zakričala Clare nadšene a začala mávať. Snažila som sa pohľadom nájsť človeka, na ktorého máva. ,,Nina, toto je Daniel," povedala mi Clare, keď si nás chlapec, ktorý bol od nás stále niekoľko metrov ďaleko všimol a mieril k nám.
,,Ahoj," usmiala som sa na kučeravého svetlovlasého chlapca. Mal nádherný úsmev, ktorý mu z tváre nemizol ani keď si ma všimol.

Prisadol si k nám: ,,Som tu už dve hodiny. Myslel som, že prídete skôr. Kde je Nick?" pozeral sa na Miriam.
,,Ja neviem hovoril, že príde s Pamelou."
Pri tom mene sa Daniel ako keby znechutil. Obyčajne som veľa rozprávala, ale teraz? Teraz som nevedela čo.

,,Nebude sa mu to páčiť," povedal Daniel skôr Miriam. Tušila som, že asi myslí toho Nickolasa. V aute ho už spomínala Clare. ,,Pamätáte si na Vandu?" spýtal sa Daniel.
,,Preboha! To je niečo iné Dan. Bola to tvoja frajerka," hovorila  Miriam. ,,A rozišla sa so mnou hneď po tom, čo  som ju zoznámil s vami," zasmial sa. ,,Nina je moja spolubývajúca. Chcem sa s ňou len zblížiť, nič viac," povedala Miriam.
Jemne sa na mňa usmiala. Úsmev jej však zamrzol. Rovnakým smerom sa otočil kučeravý chlapec aj Clare. Chcela som vedieť, kam všetci pozerajú.

Dlhými rýchlymi krokmi k nám prichádzal vysoký muž a za ním behala čiernovláska v mini šatách a podpätkoch. Mala som pocit, že som toho chlapca už videla. Tie vlasy. Vlnité, husté a strapaté. Sadol si oproti mne na lavičku. Prezeral si ma, akoby chcel na mňa zaútočiť. Povýšenecky, znechutene jednoducho, tak ako nechcete, aby sa na vás ľudia pozerali.

,,Nick, to je tá moja nová spolu-"
,,Ja viem, kto to je," prerušil Miriam.
,,Skočila mi pod motorku," pokračoval. Nechtiac sa mi pootvorili ústa. Už mi bolo jasné, odkadiaľ mi je jeho pekná tvár povedomá.
,,Mrzí  ma to," bolo všetko, na čo som sa zmohla. Chcela som ešte dodať, že to úplne moja chyba nebola. Nemal ísť tak rýchlo, ale bála som sa ho a nechcela som ho provokovať.

,,Silná náhoda, že v tak veľkom meste ste narazili na seba v ten istý deň dvakrát," povedala odľahčene Miriam.
,,Náhody neexistujú," povedala som tichšie tak, aby ma nikto z nich cez hluk nepočul.

Miriamin bratranec sa nahol ku Danielovi a strčil mu nejaké peniaze do dlane. Nevidela som koľko, ale boli to bankovky. Miriam si všimla ako sa so záujmom na nich pozerám. ,,Stále súťažia a robia nejaké stávky. Teraz mali kiss list. Spravili si zoznam dievčat a mali mesiac na to, aby všetky donútili, aby ich pobozkali. Ten kto ho prvý a lepšie splnil vyhral," hovorila mi to tak, aby som to počula len ja.
,,Pozeraj," zašepkala mi Miriam.

,,Hej! Mám výzvu. Keď skočíte z tamadiaľ," ukázala hlavou na vysoký kopec podobajúci sa to útesu. Z kopca sa dalo skočiť rovno do vody, ale na môj vkus to bolo až príliš vysoko. Ľudia skákali do vody, no nie až z takej výšky. ,,Dám vám desať eur," pokračovala Miriam. Daniel si odfrkol.
,,Štyridsať," zaostril zrak na Mimi.
,,Dvadsať," povedala a on iba prikývol.

,,Pôjdem aj ja, ale za šesťdesiat."
Miriam vyzerala prekvapene, keď počula, čo povedal jej bratranec.
,,Štyridsať," prižmurila oči na Nicka.
Ten už neodpovedal.

,,Aká je tvoja cena?" počula som Danielov hlas a čakala, že niekto odpovie. Po pár sekundách som zistila, že sa to pýtal mňa. Nevedela som dobre plávať a bolo to dobrých šestnásť metrov.

,,Päťdesiat," usmiala som sa.
,,Za päťdesiat eur skočíš?" opýtal sa.
Váhavo som prikývla. ,,Fajn, tak kto koho vyzýva?" ozvala sa Clare.
,,Ja zaplatím Nine. Miriam mne a Nickovi," odpovedal jej s úsmevom.
,,Ja to nechcem platiť sama," zaknučala Miriam.
,,Smola. Ty si to ponúkla," usmiala sa Clare. ,,Máte tieto stávky často?" prezerala som si všetkých, čo tam sedeli. Pamela, dievča, ktoré prišlo s Nickolasom bolo celý čas ticho.

,,Iba oni dvaja. Ostatní sa do toho často nepletú," ukázala na tých dvoch, ktorý sedeli oproti mne a vyzerali ako dva ying-yang. Čierna a biela. Anjel a diabol. Dva opaky a dva odlišné svety.

Tak máme tu 2.Kapitolu dúfam, že vás to časom zaujme. Plánujem vážne zaujímavý zvrat tohto príbehu. Lásky, napíšte mi hocijaký koment.