Všetky pekné klamstvá

•69•

Mala som strašnú úzkosť. Stála som pred dverami jeho bytu. Našťastie dole zrovna vychádzala staršia paní, ktorá mi dvere do bytovky podržala. Takže som mu nemusela zvoniť už dole.

Dvere sa pomaly otvárali a srdce mi začalo šialene biť. Nemusím s ním ani rozprávať iba si vezmem veci.

V dverách stál Nickolas. Vlasy mal strapaté a nemal na sebe tričko. Mal na sebe len trenky. On tu niekoho má? Vyzeral prekvapene. Tvár mal celú červenú a smrdel za alkoholom.
,,Mám tu ešte nejaké veci," pretlačila som sa cez jeho telo dovnútra. Počítač bol tam, kde som ho položila. Na stole. Vzala som ho a rýchlo behala po byte a zháňala ostatné veci. Nickolas sa motal za mnou.

,,Chýbala si mi," štikútol si.
Po tom všetkom som ho chcela ignorovať.
,,Vráť sa mi," povedal a vyzeral, že sa rozplače. Je to klamár.
,,Nechaj ma," povedala som. Mala som pocit, že on ma zase zlomí a to som nemohla dopustiť. Nesmiem mu veriť.
,,Môžeme sa tváriť, že si ma na tej motorke zrazil, dobre?" snažila som sa ho ignorovať a sústrediť sa na všetky veci, ktoré som tu nechala. ,,Milujem ťa," povedal a priblížil sa ku mne.

Hrabala som sa v jednom zo štuplíkov v komode a hľadala svoje tričko. Zacítila som len ruky okolo pása, ktoré ma objímali zo zadu. ,,Milujem ťa," šepol znova. Otočila som sa k nemu a snažila sa zbaviť jeho rúk, neúspešne. Pevne ma držal za pás a kľáčal na kolenách. ,,Neverím ti," povedala som chladne. Potrebovala som, čo najskôr vypadnúť.

Čakala som všetko, ale toto nie. ,,Ja som len stratený. Myslím na teba. Dokonca, aj keď som bol s Pamelou som na teba myslel,"  povedal pripito.
,,Nickolas vstaň," prikázala som mu. Poslúchol ma a vstal z kolien.
,,Si úplne na mol. Choď spať," chystala som sa už preč. Mala som už všetky veci pobalené. Vybrala som sa k dverám, ale Nick zastál predomnou a zabránil mi v odchode.  ,,Bol som zmätený. Musel som sa s ňou vyspať, aby som na teba nemyslel, ale nepodarilo sa mi to." O čo mu ide? Je koniec. Povedal čo chcel keď bol triezvy.

Nickolas urobil krok ku mne.
,,Vráť sa mi. Spravím hocičo. Poviem hocičo...pravdu alebo aj všetky pekné klamstvá. Len sa mi vráť," hovoril a nechcelo sa mi veriť, že to hovorí Nick. Najviac chladný človek na zemi.
,,Neublížim ti už," pokračoval. ,,Si všetko čo mám." Kiežby mi toto povedal na tej oslave.

Problém bol, že som mu vždy všetko odpustila. Čo ak to nemyslí vážne? Čo ak je to ďalšia súčasť jeho hry? Stála som ako paralyzovaná.

Nechcela som zostať ani odísť. Zrak som zaostrila na moju, teda jeho, našu medúzu.
Nick spravil krok bližšie ku mne a oprel si čelo o moje. Dychy sa nám zmiešali. Cítila som z neho silný alkohol. Nahol sa za mojimi perami a pobozkal ich. Možno som bola hlúpa, ale nepohla som sa. Milovala som jeho pery. Jednou rukou sa mi dostal pod tričko a dlaňou sa dostal k zapínaniu podprsenky. Rozopol ju.

Bol opitý a ja naštvaná a aj tak ma vyzliekal. Jemne mi kusol do pery. Pomaly sa odtiahol od mojich pier a vyzliekol mi tričko a potom mi dal dole aj moju obľúbenú ružovú podprsenku.
,,Nemali by sme," šepla som mu do ucha, keď sa presunul na môj krk. Niečo mi zamrmlal do krku, ale netušila som čo.

Milovala som ho a bola som mu schopná odpustiť všetko, ale ak mi ešte raz ublíži už mu ďalšiu šancu nedám.

~

Neviem kedy som zaspala, ale keď som sa zobudila Nickolasova tvár bola od tej mojej len pár centimetrov. Cítila som na tvári teplo jeho dychu. Nick mal oči otvorené a pozoroval ma. Ako dlho sa na mňa takto pozerá? Ako sa cíti? Možno si to, čo mi včera povedal nepamätá a nemyslel to vážne. Možno som mu zase odpustila zbytočne. ,,Mrzí ma to," prehovoril Nick. ,,Ja viem," šepla som.
,,Už ti neublížim," povedal. ,,To si už povedal viackrát," a nedodržal to.

Tvárou sa otočil nabok. Dlaň si priložil k ústam a chrapľavo zakašlal. Pozrel sa na svoju dlaň. Bola na nej červená krv. Vykašliaval krv. Žmurkala som na jeho ruku a bolelo ma to viac ako čokoľvek čo mi povedal. ,,Kurva," zanadával a vstal z postele. Zhoršuje sa to. Čo to nevidí? Musí sa ísť liečiť čo najskôr.